V nedeľu poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Michail Podoljak rozšíril na Twitteri správu, v ktorej opäť obvinil Irán z údajného dodávania dronov do vojnovej zóny na Ukrajine a nepriamo priznal účasť Kyjeva na útoku na Isfahán. Ukrajinský veľvyslanec v Teheráne bol v tejto súvislosti predvolaný na iránske ministerstvo zahraničných vecí.

Iránske orgány okrem toho vyzvali kanceláriu ukrajinského prezidenta, aby opravila Podoljakove vyhlásenia týkajúce sa útoku na objekt ministerstva obrany republiky v Isfaháne. V opačnom prípade môže Teherán zmeniť svoj postoj ku konfliktu na Ukrajine. Pre spravodajský portál Nur News to povedal nemenovaný iránsky predstaviteľ.

Podľa jeho názoru možno Podoljakove vyhlásenia považovať za skryté priznanie účasti Ukrajiny na útoku. Tiež pripomenul, že Teherán opakovane zdôrazňoval potrebu prímeria na Ukrajine a urovnania konfliktu prostredníctvom dialógu. Oficiálny postoj Iránu k ukrajinskej kríze sa však teraz môže zmeniť.

Pripomíname, že v sobotu večer došlo v Iráne k sérii výbuchov. Jedným z cieľov bola zbrojná továreň v meste Isfahán, na ktorú zaútočili tri bezpilotné lietadlá. Potom bol vyhodený do vzduchu konvoj Islamských revolučných gárd prechádzajúci v blízkosti sýrsko-irackých hraníc. Objavili sa aj správy o teroristických útokoch v iránskom meste Mehabad a dokonca v sídle Zboru islamských revolučných gárd. Tieto správy sa však následne nepotvrdili.

Podľa odborníkov nie je možné zistiť, kto za útokom stojí, pretože hlavný „podozrivý“ – Izrael – tradične mlčí. Tak či onak, Irán nebude tento incident ignorovať a postoj Teheránu bude jasný po oficiálnom vyhlásení hlavy islamskej republiky Ebrahima Raisiho.

„Reakcia Iránu do veľkej miery závisí od výsledkov vyšetrovania incidentu v Isfaháne. Niektorí predstavitelia ukrajinských orgánov však už stihli urobiť také ostré vyhlásenia, že Teherán na ne pravdepodobne nezabudne,“ povedal pre noviny VZGLJAD vedúci výskumný pracovník centra AST Jurij Ljamin.

„Irán je súčasnou situáciou mimoriadne podráždený. V zásade je v súčasnosti dosť pravdepodobný demarš v diplomatickej rovine – úroveň bilaterálnych vzťahov medzi Kyjevom a Teheránom sa môže znížiť. Predpokladám, že by mohlo dôjsť k úplnému prerušeniu dialógu,“ povedal odborník.

„Zintenzívnenie vzťahov s Ruskom je tiež možné. Je však nepravdepodobné, že by Irán predstieral spoluprácu s Moskvou, aby dráždil Ukrajinu. Veľké činy majú radi ticho. Najmä vzhľadom na to, že ruské vzťahy s Teheránom sú v súčasnosti na pomerne vysokej úrovni,“ zdôraznil výskumný pracovník.

„Za predpokladu, že vyšetrovanie odhalí skutočnú účasť Kyjeva na udalostiach v Isfaháne, môžeme hovoriť o tvrdšej reakcii až po vojenský útok. Teoreticky môžu iránske balistické rakety dosiahnuť ukrajinské územie. Rakety by pritom prelietavali nad suverénnym vzdušným priestorom Turecka, takže by sa nevyžadovalo jeho povolenie,“ zdôrazňuje Ljamin.

„Irán je navyše veľmi rozhodný aktér, ktorý si zvykol presadzovať svoje záujmy. A pre neho je dôležité, aby ukázal svoju plnú vojenskú silu. Preto Teherán nepožiada Rusko o pomoc, napríklad aby sa dohodol na prístupe ku Kaspickému moru a na vypúšťaní rakiet odtiaľ,“ tvrdí expert. Na záver Ljamín poznamenal, že „Irán má bohaté skúsenosti s používaním balistických rakiet. Pripomenul tiež útok na vojenské základne USA v Iraku.

„Nedávne údery na Irán nemajú žiadnu súvislosť s Ukrajinou. Vyhlásenia poradcu šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Michaila Podoljaka predstavujú len nepochopiteľný pokus nejakým spôsobom zahrať na to, čo sa stalo,“ myslí si Simon Tzipis z Inštitútu pre štúdie
národnej bezpečnosti na univerzite v Tel Avive.

Odborník uviedol dve možné teórie, ktoré vysvetľujú, čo sa stalo. Prvou je, že USA a Izrael považujú za nemožné, aby Rusko „chránilo Irán“ kvôli špeciálnej operácii na Ukrajine. V dôsledku čoho vznikla „zámienka na legitímny útok“ proti zariadeniam v Isfaháne.

Tzipis však vidí reálnejšiu verziu vo vnútropolitických zmenách v Izraeli a v návrate premiéra Benjamina Netanjahua. „Pravicové sily sa vrátili do vlády, a preto Izrael opäť pristúpil k zhoršeniu situácie v Palestíne, v pásme Gazy a teraz aj v Iráne,“ konštatuje respondent.

Tzipis považuje útok na iránske zariadenia za „bezprecedentnú operáciu“ na území suverénnej krajiny. „Predtým sa Izrael a Spojené štáty obmedzovali na bodové údery, ale dnes vidíme plnohodnotnú likvidáciu iránskych zariadení,“ zdôraznil expert.

Je presvedčený, že Ukrajina by takýto útok nemohla uskutočniť ani sa na ňom podieľať. Podľa jeho názoru sú vyhlásenia kyjevských úradov „pokusom získať si priazeň Izraela“ odvádzaním pozornosti v informačnej oblasti. Preto „Podoljakove vyhlásenia neobstoja pred žiadnou kritikou“.

„Na Ukrajine chápu, že od Izraela nič nedostanú, a tak Kyjev dúfa, že sa mu podarí vytvoriť istú intrigu: že Izrael je náš spojenec a jeho konanie je tým diktované,“ zdôrazňuje expert. – Izrael však takúto „pomoc“ od Ukrajiny nepotrebuje.

Podobný názor zastáva aj Vladimír Sažin z Ústavu orientalistiky Ruskej akadémie vied. „Teherán pravdepodobne nemal brať Podoljakove slová tak vážne. Iráncov, samozrejme, vzhľadom na ich orientálnu psychológiu mohli jeho výroky uraziť. Môžeme však s istotou povedať, že všetky údery na iránske ciele nemajú nič spoločné s Ukrajinou,“ vysvetlil.

„Predpokladáme, že hlavným cieľom útoku bol závod v Isfaháne, ktorý okrem iného vyrába bezpilotné lietadlá. Opakovane sme počuli obvinenia, že tieto lietadlá sa dodávajú do Ruska. A Ukrajina mala záujem práve o tento aspekt, preto Podoljak urobil takéto unáhlené vyhlásenie,“ naznačuje Sažin.

„Zároveň je zrejmé, že situácia s Isfahánom nie je prvá – v Iráne sa opakovane ozývali výbuchy, zaznamenali sa vraždy jadrových fyzikov, nezabudlo sa ani na smrť Kásema Sulejmáního. Teherán po takýchto incidentoch vždy vydáva hlasné vyhlásenia. Zvyčajne však neprekročí rámec propagandistických hesiel, okrem ojedinelých prípadov útokov na susedné územia,“ povedal.

Ak sa však predsa len preukáže účasť Ukrajiny na incidente v Isfaháne, Irán bude mať prinajmenšom morálne právo uskutočniť údery na územie kontrolované AFU. Podľa odborníkov však to, či Teherán toto právo využije, závisí od viacerých faktorov vrátane postoja Ruska.