Ukrajina a Sýria. Občianska vojna, voľby a dvojaký meter

Svet 5. júna (HSP/Foto:TASR)

Dve krajiny vzdialené tisíce kilometrov. V oboch sa uskutočnili prezidentské voľby. Avšak kým výsledok ukrajinských volieb bol prijatý s nadšením a uznali ho všetky krajiny vrátane Ruska, proti voľbám v Sýrii a ich uznaniu sa okamžite vyslovili predstavitelia EÚ a Spojených štátov. Označili ich za podvod.

Sýria

V utorok 3. júna sa uskutočnili vopred ohlásené prezidentské voľby vo vojne zmietanej Sýrii. Do volieb sa okrem úradujúceho prezidenta Bašara Asada prihlásili ešte dvaja kandidáti – zákonodarca za mesto Damask a príslušník tolerovanej opozície Hasan Núri a jeho kolega z parlamentu za mesto Halab Mahir Hadždža.

Podľa predbežných výsledkov volieb sa zúčastnilo 10,2 milióna ľudí, čo predstavuje 73,42 percentnú účasť. Na základe zverejnených informácií voľby museli pre veľký záujem ľudí predĺžiť o päť hodín. Napriek úsiliu vlády, obyvateľom niektorých oblastí severu a východu, ktoré ovládajú povstalecké sily, nebolo umožnené hlasovať.

Ukrajina

Na Ukrajine sa uskutočnila podobná situácia. Po februárových nepokojoch a zvrhnutí prezidenta Viktora Janukovyča došlo k vyhláseniu predčasných prezidentských volieb. Dátum bol stanovený na 25. mája. Prihlásilo sa 23 kandidátov. Niektorí z nich svoju kandidatúru počas kampane stiahli, pretože bol na nich vytváraný tlak, alebo dokonca boli fyzicky atakovaní.

Podľa výsledkov sa stal prezidentom Petro Porošenko, bývalý minister zahraničných vecí a vplyvný podnikateľ. Na druhom mieste sa umiestnila bývalá premiérka Júlia Tymošenková, ktorá bola väznená na základe obvinení zo sprenevery a nevýhodnému obchodu ohľadom dodávok plynu.

Aj na Ukrajine bolo niektorým obyvateľom neumožnené voliť. Zákaz sa týkal juhovýchodnej Ukrajiny, Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré na základe výsledkov referenda vyhlásili nezávislosť. Ústredná volebná komisia výsledok volieb poistila vyhlásením, že budú platné, aj napriek skutočnosti, že sa neuskutočnia vo všetkých volebných obvodoch.

Situácia na Ukrajine je Sýrii do určitej miery podobná. V oboch krajinách aktuálne prebiehajú krvavé boje. V Sýrii už tretí rok prebieha občianska vojna. V juhovýchodných častiach Ukrajiny sa uskutočňuje protiteroristická operácia zo strany vlády Kyjeva voči stúpencom federalizácie, ktorí sa odmietajú podriadiť diktátu dosadenej vlády. Práve tieto boje sú niektorými označované za počiatok občianskej vojny. Iní už hovoria o jej priebehu.

Rovnaké a predsa iné

Napriek určitým zhodám medzi Ukrajinou a Sýriou uznanie výsledkov volieb je paralelne odlišné. Americký prezident Barack Obama velebí ukrajinského prezidenta Porošenka a označuje ho za múdru voľbu. Dôvod? Porošenko je prístupný vstupu do EÚ a možnosti umiestniť vojska NATO na Ukrajine, ktoré by sa týmto “oficiálnym“ spôsobom dostali do blízkosti hraníc Ruska.

Porošenka ako prezidenta Ukrajiny uznali aj ostatné krajiny Európskej únie. Rusko vyhlásilo, že voľbu ľudu rešpektuje.

Kým voľbu ukrajinského ľudu všetci uznávajú, voľba obyvateľov Sýrie je spochybňovaná. Lídri skupiny G7, ktorí z tohtoročného stretnutia vyradili Moskvu z dôvodu pričlenenia Krymu k Ruskej federalizácii, oznámili, že neuznávajú výsledky volieb a označili ich za podvod. Opäť zvoleného sýrskeho prezidenta Asada vyzvali, aby odstúpil.

Porušovanie ľudských práv či snaha o dosiahnutie vlastných cieľov?

V návrhu G7 predstavitelia krajín dôrazne odsúdili aj porušovanie medzinárodného humanitárneho práva v Sýrii. Zároveň kritizujú pošliapanie ľudských práv a bezohľadné delostrelecké ostreľovanie a vzdušné bombardovanie zo strany sýrskeho režimu.

Na margo ich vyhlásenia je potrebné podotknúť, že v médiách neboli zverejnené informácie o odsúdení porušenia humanitárneho práva a pošliapaní ľudských práv na Ukrajine. Druhého mája sa v juhoukrajinskom meste Odesa uskutočnil masaker, pri ktorom zomrelo viac ako 40 ľudí. K obetiam došlo po stretoch medzi stúpencami ústrednej vlády a podporovateľmi federalizácie. Niektorí z mŕtvych boli upálení za živa, iní boli dobití, uškrtení, zverejnené informácie hovoria aj o znásilnení žien. Pri útoku nebolo vylúčené použitie chemických zbraní. Posledné udalosti odohrávajúce sa v Luhansku priniesli ďalšie šokujúce dôkazy o krviprelievaní na Ukrajine. Zo záberov rozsahu deštrukčných smrtiacich poranení je zrejme, že nešlo o náhodnú strelu milície, ako to prezentujú štátne orgány Ukrajiny. Podľa vyjadrení jedného zo zúčastnených nad centrom mesta preletelo lietadlo a došlo k výbuchu.

Ukrajina a Sýria sú od seba vzdialené tisíce kilometrov. Avšak kým jedna krajina sa teší priazni USA a EÚ, druha je zatracovaná. Jedným z dôvodov je aj človek, ktorý stoji na čele krajiny a plní respektíve neplní záujmy Spojených štátov.

ru