Bratislava 6. februára 2023 (HSP/Hrot.info/Foto:Screenshot)

Dezinformačné iniciatívy často oprávnene upozorňujú na mnoho pochybných stránok. Na druhej strane sa však niekedy samé dopúšťajú zavádzania, či dokonca nepodloženého konšpirovania. Ojedinele uvedú aj nepravdivé tvrdenia. Samo o sebe to nie je nič neodpustiteľné, keďže takéto chyby sa môžu stať aj neúmyselne. Seriózny aktér verejného diskurzu by sa však mal opraviť, keď na to príde

Portál Konšpirátori.sk podľa vlastných slov vedie databázu „webových stránok s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom“.

Jedným z kritérií zaradenia na zoznam Konšpirátori.sk je to, že stránka „neuverejňuje opravné správy, ponecháva dostupné a neopravené správy, ktoré sa objektívne ukázali ako nepravdivé“.

Ako uviedol Ján Urbančík z projektu Konšpirátori.sk, každý novinár sa môže pomýliť a je to v poriadku, ale problém nastáva, ak sa odmietne opraviť.

Poďme sa pozrieť na to, akým spôsobom k tomuto princípu pristupujú samotní Konšpirátori.sk.

Pri našej podrobnej analýze činnosti portálu Konšpirátori.sk sme skúmali ich webstránku, blog aj facebookovú stránku. Narazili sme na jedno zjavne a dve pravdepodobne nepravdivé tvrdenia:

1. Konšpirátori.sk v jednom zo svojich blogov (z roku 2019) uvádzajú že v „spoločnosti NetSuccess [autor projektu Konšpirátori.sk] má totiž menšinový podiel vydavateľský dom Petit Press“. Podľa Obchodného registra však Petit Press vlastní viac ako 70 % NetSuccess nepretržite od roku 2011.
2. V tom istom článku uvádzajú, že Hlavné správy vo viacerých článkoch píšu o „vyhratých súdoch“ s Konšpirátori.sk, čo označujú ako „klamstvo Hlavných správ“. Prehľadávali sme archív Hlavných správ a žiadny takýto článok sa nám nájsť nepodarilo.Naopak, vo viacerých článkoch Hlavné správy uvádzajú, že súd im vyhovel vo veci neodkladného opatrenia, ale konanie vo veci samej ešte neskončilo. Jasne pritom medzi týmito pojmami odlišujú: „Súd vyhovel našej žiadosti a vydal neodkladné opatrenie, ktorým nariadil vyradenie našich novín zo zoznamu. (…) Skutočný súboj v súdnom konaní nás však ešte iba čaká a my veríme, že vyhráme.“ (zdroj) „Teraz nás čaká súd, ktorý, veríme, potvrdí trvalé vyškrtnutie Hlavných správ zo zoznamu.“ (zdroj)
3. Do tretice, na stránke www.konspiratori.sk sa v súčasnosti nachádza informácia, že Juraj Smatana bol členom hodnotiacej komisie do 27.3.2019. Podľa archivovaných snímok stránky bol však jej členom minimálne do 14.2.2020.

Táto informácia je dôležitá, pretože Juraj Smatana už od decembra 2019 kandidoval do parlamentu za OĽaNO, takže vo februári 2020 by už bol v jasnom konflikte záujmov. Je, samozrejme, možné, že Juraj Smatana už po 27.3.2019 v komisii nepôsobil, ale Konšpirátori.sk len zabudli jeho profil odstrániť zo zoznamu členov komisie.

Na všetky tieto nezrovnalosti sme autorov projektu Konšpirátori.sk upozornili v mailovej komunikácii (jej prepisy sme zverejnili tu) a pýtali sa ich na vysvetlenie. Náš mail sme poslali 13. augusta 2020, Konšpirátori.sk odpovedali 14. augusta s tým, že nevidia dôvod odpovedať webu, „ktorý nás jednak označuje za klamárov, a jednak je aj po opätovnom prehodnotení našou nezávislou odbornou komisiou stále na zozname problematických a dezinformačných stránok“.

Tvrdením, že ich označujeme za klamárov, Konšpirátori.sk odkazujú na tento náš článok s nadpisom: „Ako Konšpirátori.sk klamú o našom obsahu“

Paradoxne, Konšpirátori.sk svojou reakciou vlastne tézu článku potvrdili. Klamstvo je vedomé povedanie nepravdy. A hoci po našom upozornení musia Konšpirátori.sk vedieť o nepravdivom obsahu na svojej stránke (náš mail zjavne čítali, keďže odpovedali), ani po viac ako dvoch rokoch uvedené skutočnosti neopravili ani nevysvetlili, čím okrem iného do bodky napĺňajú piate kritérium zaradenia na vlastný zoznam.

Konšpirátori.sk nie sú jedinou antidezinformačnou iniciatívou, ktorá sa dopustila takéhoto prešľapu. V jednom z „debunkov“ Digital Infospace Security Initiative sme našli nepravdivé tvrdenia. Iniciatívu sme na ne upozornili, avšak tá nereagovala na náš mail ani ich neopravila.

Dalibor Jurášek

Článok pôvodne vyšiel na portáli Hrot.info.