Koncom roka 1942, keď už Wehrmacht nemohol postupovať ďalej na východ, Hitler zmenil stratégiu nemeckých pozemných síl zo stratégie “orientovanej na nepriateľské sily” na stratégiu “udržiavania krajiny”. Hitler požadoval, aby jeho armády bránili rozsiahle, zväčša prázdne a bezvýznamné úseky sovietskeho územia.

“Držanie pôdy” nielenže pripravilo nemeckú armádu o možnosť operačnej rozvahy a predovšetkým o možnosť prekonať pomalého, metodického sovietskeho protivníka; držanie pôdy tiež tlačilo nemeckú logistiku na hranicu únosnosti. Keď sa udržiavanie územia spojilo s nekonečnými protiútokmi na opätovné získanie nepoužiteľného územia, Wehrmacht bol odsúdený na pomalú, zdrvujúcu deštrukciu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (pravdepodobne s radou svojich vojenských poradcov z USA a Veľkej Británie) tiež prijal stratégiu udržania územia na východnej Ukrajine. Ukrajinské sily sa imobilizovali vo vnútri mestských oblastí a pripravili obranu. Výsledkom bolo, že ukrajinské sily premenili mestské centrá na opevnenia, ktoré sa stali “poslednými obrannými postaveniami”. Rozumné stiahnutie z miest, ako je Mariupol, ktoré mohlo zachrániť mnoho životov, bolo zakázané. Ruské sily reagovali metodickou izoláciou a rozdrvením obrancov, ktorí zostali bez možnosti úniku alebo záchrany inými ukrajinskými silami.

Prevážilo odhodlanie Moskvy zničiť ukrajinské sily za čo najmenšiu cenu ruských životov. Ukrajinské straty boli vždy väčšie, ako sa uvádzalo, od okamihu, keď ruské jednotky prekročili hranice východnej Ukrajiny, ale teraz, vďaka nedávnemu neúspechu ukrajinských protiútokov v Chersonskej oblasti, dosiahli strašnú úroveň, ktorú nie je možné utajiť. Počet obetí dosiahol 20 000 zabitých alebo zranených za mesiac.

Napriek doplneniu 126 húfnic, 800 000 kusov delostreleckých nábojov a HIMARS (americké raketové delostrelectvo) mesiace tvrdých bojov podkopávajú základy ukrajinskej pozemnej sily. Tvárou v tvár tejto katastrofe Zelenskyj naďalej nariaďuje protiútoky na opätovné získanie územia ako prostriedok na demonštráciu toho, že strategická pozícia Ukrajiny voči Rusku nie je taká beznádejná, ako sa zdá.

Nedávny ukrajinský postup k mestu Izjum, spojnici medzi Donbasom a Charkovom, sa zdal byť darom pre Kyjev. Americké satelitné sústavy nepochybne poskytli Ukrajincom obraz oblasti v reálnom čase, ktorý ukazoval, že ruské sily západne od Izjumu majú menej ako 2 000 ľahkých vojakov (ekvivalent polovojenskej polície, napr. zásahových jednotiek a výsadkovej pechoty).

Ruské velenie sa rozhodlo stiahnuť svoje malé sily z oblasti, ktorá predstavuje približne 1 % bývalého ukrajinského územia, ktoré je v súčasnosti pod ruskou kontrolou. Cena za propagandistické víťazstvo Kyjeva však bola vysoká – v závislosti od zdroja sa odhaduje, že na rovinatom, otvorenom území, ktoré ruské delostrelectvo, rakety a nálety premenili na pole smrti, bolo zabitých alebo zranených 5 000 až 10 000 ukrajinských vojakov.

Vzhľadom na neschopnosť Washingtonu ukončiť vojnu na Ukrajine porážkou ruských zbraní sa zdá byť isté, že Beltway sa namiesto toho pokúsi premeniť trosky ukrajinského štátu na otvorenú ranu v boku Ruska, ktorá sa nikdy nezahojí. Problémom tohto prístupu bolo od začiatku to, že Rusko malo vždy prostriedky na dramatickú eskaláciu bojov a ukončenie bojov na Ukrajine za veľmi tvrdých podmienok. Eskalácia teraz prebieha.

Vo verejnom vyhlásení, ktoré by nemalo nikoho prekvapiť, prezident Putin oznámil čiastočnú mobilizáciu 300 000 záložníkov. Mnohí z týchto mužov nahradia pravidelné jednotky ruskej armády v iných častiach Ruska a uvoľnia ich pre operácie na Ukrajine. Ďalší záložníci posilnia ruské jednotky, ktoré sa už angažujú na východnej Ukrajine.

Washington vždy mylne považoval Putinovu ochotu rokovať a obmedziť rozsah a ničivosť kampane na Ukrajine za dôkaz slabosti, hoci bolo jasné, že Putinove ciele sa vždy obmedzovali na elimináciu hrozby NATO pre Rusko na východnej Ukrajine. Stratégia Washingtonu využiť konflikt na predaj stíhačiek F-35 Nemecku – spolu s veľkým množstvom rakiet, raketometov a radarov vládam stredoeurópskych a východoeurópskych spojencov – sa teraz vypomstila.

Obranný establišment má za sebou dlhú históriu úspechov pri upokojovaní amerických voličov nezmyselnými klišé. Keďže sa na východnej Ukrajine vyvíjajú podmienky priaznivé pre Moskvu a pozícia Ruska vo svete sa posilňuje, Washington stojí pred ťažkou voľbou: hovoriť o tom, že úspešne “degradoval ruskú moc” na Ukrajine, a obmedziť svoje aktivity. Alebo riskovať regionálnu vojnu s Ruskom, ktorá zachváti Európu.

V Európe je však vojna Washingtonu s Moskvou viac než len nepríjemnou témou. Nemecké hospodárstvo je na pokraji kolapsu. Nemecký priemysel a domácnosti trpia hladom po energii, ktorá je každým týždňom drahšia. Americkí investori sú znepokojení, pretože historické záznamy ukazujú, že hospodárske výsledky Nemecka sú často predzvesťou ťažkých hospodárskych časov v USA.

Ešte dôležitejšie je, že sociálna súdržnosť v európskych štátoch, najmä vo Francúzsku a v Nemecku, je krehká. Berlínska polícia údajne pripravuje pohotovostné plány, ako sa vyrovnať s výtržnosťami a rabovaním počas zimných mesiacov, ak by sa energetická sieť “multikultúrneho” mesta zrútila. Nespokojnosť rastie, takže je celkom pravdepodobné, že vlády v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii budú pravdepodobne nasledovať cestu svojich kolegov v Štokholme a Ríme, ktorí stratili alebo stratia moc v prospech koalícií pravého stredu.

Od tohto dňa Kyjev naďalej vyhovuje Moskve tým, že na ruskú obranu nasadzuje posledné rezervy ukrajinskej živej sily. Washington, trvá na tom prezident Biden, bude podporovať Ukrajinu “tak dlho, ako to bude potrebné”. Ak však Washington bude pokračovať vo vyčerpávaní amerických strategických ropných rezerv a v dodávkach amerických vojnových zásob na Ukrajinu, schopnosť chrániť a zabezpečovať Spojené štáty bude konkurovať podpore Ukrajiny.

Rusko už kontroluje územie, ktoré produkuje 95 % ukrajinského HDP. Nemá potrebu tlačiť sa ďalej na západ. V čase písania tohto textu sa zdá byť isté, že Moskva dokončí svoju prácu v Donbase a potom obráti svoju pozornosť na dobytie Odesy, ruského mesta, ktoré bolo v roku 2014 svedkom hrozných zverstiev spáchaných ukrajinskými silami na ruských občanoch.

Moskva sa neponáhľa. Rusi nie sú ničím iným, ak nie metodickí a premyslení. Ukrajinské sily krvácajú v protiútoku za protiútokom. Prečo sa ponáhľať? Moskva môže byť trpezlivá. Čína, Saudská Arábia a India kupujú ruskú ropu v rubľoch. Sankcie škodia americkým európskym spojencom, nie Rusku. Nadchádzajúca zima pravdepodobne zmení politickú krajinu v Európe viac než akékoľvek kroky, ktoré by mohla podniknúť Moskva. V Zakopanom, mestečku s 27 000 obyvateľmi na úplnom juhu Poľska, už sneží.