Istanbul 26. apríla 2016 (HSP/kath.net/Foto:TASR/AP-Ibrahim Usta)
Nemecká kancelárka Merkelová počas návštevy Turecka vôbec nespomenula otázku náboženskej slobody, a tak sa do toho musí pustiť grécky pravoslávny konštantinopolský patriarcha Bartolomej I.
Po znárodnení cirkevných objektov a majetku v Turecku apelovali zástupcovia jednotlivých cirkví na tureckú vládu, aby v tom prestala. Očakávalo sa, že nemecká kancelárka Angela Merkelová počas svojej návštevy Turecka by sa mohla dotknúť aj otázky náboženskej slobody, no tá však nakoniec nebola na programe. Hovorca nemeckého ministerstva zahraničia Martin Schäfer len diplomaticky poznamenal, že táto téma je už dlho opakovane predmetom rokovaní medzi Tureckom a Nemeckom a zároveň aj EÚ.
Keď sa však nič evidentné nedeje, grécky pravoslávny konštantinopolský patriarcha Bartolomej I. sa podľa vatikánskej tlačovej agentúry Fides rozhodol, že sa osobne stretne s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a prerokuje s ním žaloby týkajúce sa vyvlastnenia cirkevného majetku a situáciu náboženských menšín. Malo by to byť v máji a šlo by okrem iného aj o pripomienku 45 rokov od zatvorenia teologickej fakulty na ostrove Halki (Chalki) v Marmarskom mori v blízkosti Istanbulu, ktorá bola jediným miestom výchovy kňazstva v Turecku.
Vzťahy medzi náboženskými menšinami v Turecku sú totiž znova na kritickej hranici. Podľa agentúry Fides bolo 40 hektárov pôdy v okrese Goksu a cirkevný majetok na ostrove Halki už skôr vyvlastnený, potom vrátený a najnovšie znova znárodnený pre ústrednú lesnú správu v Ankare. Na začiatku apríla bol na Halki vyvlastnený pravoslávny (ortodoxný) kláštor Premenenia, ktorý sa zmenil na hasičskú stanicu.
Koncom minulého týždňa Nemecká biskupská konferencia vyjadrila sťažnosť k znárodneniu cirkevných stavieb a vyzvala na zachovávanie náboženskej slobody v Turecku. Viacero kostolov bolo nedávno vyvlastnených aj v kresťanskom centre v Diyarbakire na východe krajiny, vrátane jedného z najväčších blízkovýchodných arménskych kostolov Giaragos, o čom sme aj písali na našej stránke.
Zástupcovia chaldejskej, sýrskej katolíckej, arménskej katolíckej, sýrskej pravoslávnej a protestantskej cirkvi sa takto postavili proti tureckým úradom, ktoré to vysvetlili po svojom tak, že ich vlastne chránili pred násilnými stretmi voči Strane kurdských pracujúcich (PKK).