List načrtáva pohľad Turecka na politiku rozširovania Únie v súvislosti so zverejnením novej metodológie Európskej komisie pre prístupové rokovania, informovala v stredu stanica Slobodná Európa. Návrhy komisie sa týkajú západobalkánskych kandidátskych krajín ako Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo a Severné Macedónsko.
Čavušoglu v liste tvrdí, že s prístupovým procesom krajín zo západného Balkánu by sa nemalo nakladať inak než s prístupovým procesom Turecka.
“So všetkými krajinami by sa malo zaobchádzať rovnako. Dúfame, že počas vášho mandátu uvidíme pozitívne kroky vedúce k ukončeniu tohto umelého rozlišovania v rozširovacej politike EÚ,” uviedol v liste Čavušoglu.
“Odhliadnuc od skutočnosti, že Turecko je z pohľadu svojej histórie, kultúry a geografie tiež balkánskou krajinou, každý uchádzač by mal byť posudzovaný podľa vlastných kvalít a za rovnocenných okolností,” dodal šéf tureckej diplomacie.
Turecko podalo žiadosť o členstvo v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) v roku 1987 a rokovania o vstupe do EÚ začalo v roku 2005. Tento proces sa však v ostatných rokoch spomalil, pričom Brusel kritizuje Ankaru v otázke dodržiavania ľudských práv a právneho poriadku.
Momentálne je zmrazených 14 z 33 vyjednávacích kapitol, ktoré musí Ankara uzavrieť, ak sa chce stať členskou krajinou EÚ. Srbsko i Čierna Hora – paradoxne – sa v tomto procese dostali ďalej než Turecko napriek tomu, že prístupové rokovania s Bruselom začali iba v uplynulom desaťročí.
Čavušoglu dodal, že “turecký ľud stále v drvivej väčšine verí v projekt EÚ, ale veľká väčšina nedôveruje tomuto bloku pre jeho dvojaký meter a diskrimináciu v súvislosti s Tureckom”.