Nový návrh zákona amerického Senátu môže zničiť Rusko, ale poškodí aj ekonomiku EÚ

Návrh zákona, ktorý si rýchlo razí cestu americkým Senátom a získava impozantnú podporu oboch politických strán  – Republikánov aj Demokratov, môže spôsobiť nesmierne škody ruskej ekonomike v snahe prinútiť prezidenta Vladimíra Putina k „rokovaniam v dobrej viere o trvalom mieri na Ukrajine“.

Tento spoločný tlak, ktorý spoločne presadzujú senátor Lindsey Graham, Republikán z Južnej Karolíny, a senátor Richard Blumenthal, Demokrat z Connecticutu, však môže spôsobiť značné škody približne polovici Európskej únie.

Primárne a sekundárne clá

„Naša legislatíva izoluje Rusko – uvalí naň obchodné sankcie tým, že zavedie prísne clá na ostatné krajiny (ktoré od Ruska nakupujú a tým prispievajú do rozpočtu),“ vyhlásili Graham a Blumenthal minulý týždeň, keď oznámili, že text získal 81 podpisov v 100-člennom Senáte.

Okrem širokej škály primárnych sankcií a ciel proti Kremľu, vrátane rozsiahlych zákazov finančných transakcií s ruskými subjektmi, sa v návrhu zákona počíta aj so sekundárnymi clami na krajiny, ktoré naďalej obchodujú s Moskvou.

Zákon sa zameriava najmä na vývoz energie z Ruska, ktorý je nevyhnutným zdrojom príjmov na udržanie vojenských výdavkov.

Text navrhnutý Grahamom a Blumenthalom navrhuje clo „nie menej ako“ 500 % na akúkoľvek krajinu, ktorá „vedome predáva, dodáva, prevádza alebo nakupuje ropu, urán, zemný plyn, ropné produkty alebo petrochemické produkty pochádzajúce z Ruskej federácie“.

Inými slovami : Akákoľvek krajina na Zemi, ktorá spotrebúva ruskú energiu.

Podľa senátorov je zákon zameraný hlavne na to, aby „Čína niesla zodpovednosť za podporu Putina nákupom lacnej ruskej ropy od jeho tieňovej flotily“. Kritické hodnotenie ‚bezhraničného‘ partnerstva Pekingu s Moskvou je široko podporované v Bruseli, kde sa ‚tieňová flotila‘ stala mimoriadne akútnym problémom.

„Bez ekonomickej podpory Číny by sa vojna zastavila,“ uviedli obaja senátori.

Vzhľadom na rozsiahly extrateritoriálny dosah návrhu zákona však bezohľadná ofenzíva proti Moskve a Pekingu môže v čase mimoriadne napätých obchodných vzťahov zasiahnuť aj rôznorodé krajiny po celom svete, vrátane Európy.

Staré zvyky sa ťažko menia

Napriek bezprecedentným snahám o odklonenie bloku od ruskej energie zostáva na nej niekoľko členských štátov naďalej závislých. V minulom roku EÚ minula na ruské fosílne palivá odhadom 23 miliárd eur, čo presiahlo výšku vojenskej podpory, ktorú blok poskytol Ukrajine.

Na čele rebríčka sa umiestnil plyn, ktorý bol z dôvodu nedosiahnutia konsenzu opakovane ušetrený od akýchkoľvek sankcií.

Dnes päť pobrežných štátov – Francúzsko, Španielsko, Belgicko, Holandsko a Portugalsko – slúži ako vstupné body pre skvapalnený zemný plyn (LNG) vyrobený v Rusku, ktorého nákupy vlani vzrástli o 9 %.

Taliansko, Grécko, Maďarsko, Slovensko a Bulharsko dostávajú dodávky ruského plynu cez potrubia, ktoré križujú kontinent.

Maďarsko a Slovensko zároveň získavajú ruskú ropu cez ropovod Družba, ktorý bol na žiadosť Budapešti na neurčito vyňatý z celoeurópskeho zákazu.

Okrem toho päť krajín – Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko a Fínsko – prevádzkuje jadrové reaktory ruskej výroby, ktoré vyžadujú špecifické ruské palivá.

Európska komisia predložila plán na postupné odstránenie všetkých ruských energetických zdrojov do konca roka 2027, ale akčný plán je stále v počiatočnej fáze. Maďarsko a Slovensko sa ostro postavili proti tomuto plánu a varovali, že ohrozí konkurencieschopnosť.

Súčasný stav znamená, že ak by bol návrh zákona – predložený senátormi  Grahamom a Blumenthalom – prijatý a uplatňovaný v pôvodnej podobe, čo v tejto fáze nie je vôbec isté, až 12 členských štátov by mohlo podliehať sankčnému clu vo výške 500 % pri predaji na americký trh.

Cieľom by mohli byť tovary aj služby, čo by ešte viac rozšírilo negatívne dopady na mnohé odvetvia hospodárstva. Clo vo výške 500 % by bolo „dodatočné“ k už existujúcim antidumpingovým a antisubvenčným clám.

Primárne a sekundárne sankcie by mali zostať v platnosti, kým „vláda Ruskej federácie neuzavrie mierovú dohodu s Ukrajinou“, uvádza sa v zákone.

Kancelária Grahama Blumenthala na žiadosť Euronews o komentár nereagovala.

Ako to bude fungovať?

V Bruseli je návrh Senátu vnímaný ako dvojsečná zbraň.

Na jednej strane je to vítaná iniciatíva na pritvrdenie postoja voči Kremľu, čo prezident Donald Trump doteraz odmietal.

Na druhej strane je to riskantný krok, ktorý by mohol zhoršiť transatlantické napätie a zo dňa na deň zničiť odvetvia závislé od exportu.

Ak by boli zavedené, sekundárne clá by hodili granát priamo do prebiehajúcich obchodných rokovaní medzi Komisiou a Bielym domom.

Obidve strany si stanovili termín na dosiahnutie dohody o clách na 9. júla. V opačnom prípade Trump pohrozil, že uvalí 50-percentné clo na všetky tovary vyrobené v EÚ.

„Snažíme sa s USA koordinovať sankcie v čo najväčšej miere, pretože čím viac sa v tejto oblasti zjednotíme, tým väčší vplyv môžeme mať,“ uviedol hovorca Komisie na otázku týkajúcu sa návrhu zákona Grahama a Blumenthala, bez toho, aby sa vyjadril k ničivým dôsledkom, ktoré by to mohlo mať na niektoré časti hospodárstva EÚ.

„Koordinácia v tomto zmysle prebieha na rôznych fórach,“ uviedol.

Iskrička nádeje

Pre Brusel však existuje iskierka nádeje: Návrh zákona ponúka americkému prezidentovi možnosť udeliť krajine, tovaru alebo službe 180-dňovú výnimku z 500-percentného cla, pokiaľ je to odôvodnené „národnými bezpečnostnými záujmami“.

Jednorazová výnimka by bola úplne na uvážení prezidenta Trumpa. Prezident by mohol sám rozhodnúť, koho zachráni a koho potrestá. To by jednotlivým členským štátom dalo šancu navštíviť Oválnu pracovňu a lobovať za odklad, čo je rituál, ktorý Trump zjavne má rád – najmä keď sú prítomné kamery.

Vplyv na blok by mohla oslabiť aj otázka ich uplatňovania.

Maria Shagina, vedúca pracovníčka Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (International Institute for Strategic Studies, IISS), sa domnieva, že zavedenie 500-percentných ciel by bolo logisticky náročné, ak nie nemožné, vzhľadom na počet krajín, ktoré pravidelne nakupujú ruskú energiu.

Na zozname odberateľov ruských energií sú aj niektorí strategickí partneri Ameriky, ako India a Turecko.

Z toho vzniká rad otázok, Shagina sa pýta : „Bude USA monitorovať vývoz týchto fosílnych palív, a ak áno, ako? Uvalí úplný zákaz na všetky tovary dovážané z krajín, ktoré dovážajú ruské fosílne palivá? A je to v súlade s totálnou obchodnou vojnou – vedenou proti spojencom aj nepriateľom?“

Shagina poznamenala, že zákon by sa mal vnímať v kontexte americkej politiky a Trumpovej široko propagovanej misie dosiahnuť urovnanie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá od jeho prvého telefonátu s Vladimírom Putinom vo februári dosiahla len minimálny pokrok.

„Návrh zákona nemá za cieľ vyvinúť tlak Kongresu na Rusko nezávisle od Trumpových krokov voči Rusku. Jeho cieľom je skôr podporiť Trumpovu rétoriku voči Rusku,“ povedala Shagina pre Euronews.

Prečítajte si tiež:

• Veľmi dôležitý článok. Prečítajte si všetci
• Rusko pripravuje rozsiahlu letnú ofenzívu. Sú známe prvé detaily
• Putin hrozí “priškrtením” západných firiem, ktoré konajú proti ruským záujmom