20:00 – Úplný citát Donalda Trumpa o tom, čo mu bráni v zavedení nových sankcií proti Rusku.

„Len to, že ak si myslím, že som blízko k uzavretiu dohody, nechcem to pokaziť tým, že to urobím. Poviem vám, že som oveľa tvrdší ako ľudia, o ktorých hovoríte, ale musíte si uvedomiť, kedy to použiť. Ak si myslím, že to poškodí dohodu, nie je to moja vojna. To je Bidenova vojna, Zelenského vojna a Putinova vojna. Nie je to Trumpova vojna. Som tu len kvôli jednej veci – aby som zistil, či to môžem dokončiť, aby som zachránil 5 000 životov týždenne a ušetril veľa peňazí. Hoci peniaze sú tu oveľa menej dôležité,“ vyhlásil americký prezident.

19:20 – Prvé zbraňové systémy vyrobené s nemeckou pomocou budú dodané ukrajinským ozbrojeným silám v priebehu niekoľkých týždňov, uviedlo ministerstvo obrany krajiny po rokovaniach s ukrajinským ministerstvom obrany.

V správe sa uvádza, že v roku 2025 sa má na Ukrajine s nemeckou pomocou vyrobiť „značný počet“ zbraňových systémov dlhého doletu.

„Zbraňové systémy budú rýchlo k dispozícii ukrajinským ozbrojeným silám – prvé z nich by mohli byť nasadené už o niekoľko týždňov,“ uviedlo ministerstvo obrany vo vyhlásení

18:30 – Trump povedal, že je pripravený na trojstranné stretnutie s Putinom a Zelenským, ak to bude potrebné.

Predtým Trumpov osobitný vyslanec Kellogg včera uviedol, že takéto stretnutie je možné.

Moskva zároveň uviedla, že stretnutie medzi Putinom a Zelenským je možné, ale bude závisieť od pokroku v dohode o memorande, ktoré Rusko navrhuje Ukrajine prerokovať 2. júna.

17:55 – Ruský minister zahraničných vecí Lavrov uviedol, čo sa píše v memorande, ktoré je Moskva pripravená odovzdať Kyjevu.

„Ruská strana, ako bolo dohodnuté, urýchlene vypracovala príslušné memorandum, v ktorom sa uvádza náš postoj ku všetkým aspektom spoľahlivého prekonania základných príčin krízy. Naša delegácia na čele s Medinským je pripravená predložiť toto memorandum ukrajinskej delegácii a podať potrebné vysvetlenia počas druhého kola obnovených priamych rokovaní v Istanbule, ktoré sa uskutoční budúci pondelok 2. júna,“ uviedol Lavrov.

17:00 – Lavrov uviedol, že druhé kolo rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou sa uskutoční 2. júna v Istanbule.

Ukrajina to nepotvrdila.

16:20 – Vedúci ruskej delegácie v Istanbule Medinskij uviedol, že Ruská federácia ponúkla Ukrajine termín a miesto rokovaní v nadchádzajúcich dňoch, aby si vymenili memorandá o urovnaní.

Podľa neho sa ukrajinská strana „išla poradiť“.

Rusko čaká na čo najskoršiu odpoveď, dodal Medinskij a potvrdil svoj telefonický rozhovor s vedúcim ukrajinskej delegácie Umerovom.

15:40 – Bundestag oznamuje, kam pôjde 5 miliárd eur určených pre Ukrajinu:

– Financovanie výroby zbraní dlhého doletu na Ukrajine;

– dodatočnú muníciu, najmä pre protivzdušnú obranu;

– opravárenské zariadenia na Ukrajine, zriadenie spoločného podniku;

– čiastočné financovanie prevádzky Starlinku a ukrajinského vojenského komunikačného systému velenia;

– zdravotnícke vybavenie.

14:50 – Zelenskyj sa domnieva, že USA nebudú naliehať na Ukrajinu, aby súhlasila so stiahnutím vojsk zo štyroch regiónov, ako to požaduje Ruská federácia.

„Nezáleží na tom, čo je napísané v ultimátoch, ak nejde len o nejaký kus papiera, ale o niečo, čo môže viesť k prvému kroku – prímeriu. Myslím si, že ani na najvyššej úrovni dnes Spojené štáty nepodporia Ukrajinu, aby sa stiahla z území, kde je Ukrajina,“ povedal Zelenskyj novinárom

13:55 – Zelenskyj spresnil svoje vyhlásenie o možnosti pokračovať vo vojne do júna 2026.

Prezident uviedol, že k tomuto dátumu podľa údajov Kyjeva začne Ruská federácia vážne pociťovať západné sankcie, ale Ukrajina „nechce ísť do vojny“ ešte rok, „to je pre nás veľmi dlhý čas“.

13:00 – Merzove ďalšie vyhlásenia:

– „Urobíme všetko pre to, aby Nord Stream 2 nikdy nefungoval“;

– Nemecko čiastočne zaplatí za služby Starlinku pre Ukrajinu;

– Nemecko chce kúpiť ukrajinské systémy dlhého doletu. Bude o tom podpísané memorandum (vyhlásenie o zámeroch).

12:10 – Merz opakuje, že Ukrajina nebude mať žiadne obmedzenia pri použití zbraní dlhého doletu na Ruskú federáciu.

„Nebudú žiadne obmedzenia týkajúce sa zbraní dlhého doletu, Ukrajina sa bude plne brániť a zasahovať vojenské ciele mimo ukrajinského územia,“ povedal kancelár na brífingu so Zelenským.

Pripomeňme, že Merz nedávno povedal, že Nemecko zrušilo obmedzenia týkajúce sa zbraní dlhého doletu pre Ukrajinu. To vyvolalo fámy, že Berlín sa rozhodol prideliť Ukrajine Taurus, ale Merz to musel čoskoro vyvrátiť.

11:20 – Ukrajina by mohla v najbližších mesiacoch zostať bez vojenskej pomoci USA, ak sa ju Trump nepokúsi predĺžiť, uviedol denník The Washington Post.

10:35 – Zelenskyj vyzval Západ, aby do konca roka poskytol Ukrajine ďalších 30 miliárd dolárov na rozvoj vlastnej zbrojnej výroby, uviedla agentúra Bloomberg.

Predsedníctvo opätovne vyzýva na presun zmrazených ruských aktív na Ukrajinu, čo Európa predtým odmietala urobiť a previedla len zisk z ich umiestnenia.

Zelenskyj chce, aby Rusko mohlo každý deň útočiť nie 100, ale 300 – 500 bezpilotnými lietadlami a aby Ukrajina mala zásoby 1 000 bezpilotných lietadiel.

10:12 – Zelenskyj sa posťažoval, že Ukrajina je nútená nakupovať čoraz viac zbraní za peniaze.

„Neustále rokujeme s rôznymi krajinami o zvýšení dodávok. Hlavne na úrovni ministerstva obrany, na mojej úrovni, a potom sa riadením zaoberajú príslušné inštitúcie. Preto potrebujeme finančné prostriedky, pretože sme začali hľadať nie voľné možnosti. Je to pre nás dôležité. Niektoré veci sa otvárajú, potrebujú financie. Týka sa to delostreleckých granátov a systémov protivzdušnej obrany, rôznych vecí – to všetko si vyžaduje financie,“ – povedal prezident Ukrajiny.

09:53 – Ruská federácia každý mesiac prijíma do armády 40 000 – 50 000 ľudí, zatiaľ čo Ukrajina 25 000 – 27 000, povedal Zelenskyj.

09:35 – Zelenskyj uviedol, že AFU je v Kurskej oblasti a bude v nej pokračovať minimálne dovtedy, kým nebude vyhlásené prímerie.

„Vyšli sme z jedného smeru (Sudža – pozn. red.), vstúpili sme do druhého (Tetkino – pozn. red.) Sme tam dovtedy, kým Rusi nebudú chcieť ukončiť vojnu alebo aspoň zastaviť paľbu,“ povedal ukrajinský prezident.

Tvrdí, že AFU má v tomto smere „dobré postupy“.

07:00 – Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová naznačila, že prezident USA Donald Trump je blízko k prijatiu opatrení proti Rusku, píše denník Financial Times.

Ešte predtým CNN a The Wall Street Journal informovali, že nové prísne sankcie voči Rusku by mohli byť uvalené už tento týždeň.

„Ako sme dnes videli v prípade Putina … je tu bod, že Trump sa na veci pozerá inak a… ako vo všetkom ostatnom v tejto administratíve, stane sa to rýchlo,“ citoval Financial Times.

„Prezident Putin si začína uvedomovať, aký je prezident Trump pobúrený tým, čo sa deje,“ dodala Bruceová.

06:45 – Na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO v USA hostitelia „utlmili“ tému vojny na Ukrajine, povedal poslanec Jegor Černev.

„Ambivalentné pocity zo zasadnutia PA NATO v americkom Daytone, kde naša delegácia končí svoju prácu. Za posledné tri roky som sa s niečím takým stretol prvýkrát. Napriek tomu, že odznelo veľa zmienok a správ o Ukrajine, ťažisko tohto zasadnutia sa snažilo presunúť od aktuálnych problémov prebiehajúcej vojny v strede Európy k historickým udalostiam spred 30 rokov – podpisu Daytonských dohôd, ktoré ukončili vojnu v Bosne a Hercegovine. Navyše naša delegácia mala stretnutie s delegáciou USA, ktoré nebolo také vrelé ako zvyčajne,“ uviedol poslanec na Facebooku.

06:30 – Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová uviedla, že urovnanie konfliktu na Ukrajine je možné len prostredníctvom diplomacie, a nie vojenskou akciou.

V odpovedi na otázku novinára o ďalších krokoch USA zdôraznila, že prezident Donald Trump je za priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Mnohokrát som povedala, že toto nie je vojna, ktorú možno vyriešiť vojensky alebo násilím – všetko by sa malo vyriešiť diplomaticky. Zároveň ste počuli prezidenta Trumpa spomínať potrebu priamych rozhovorov medzi stranami – Ruskom a Ukrajinou – a počuli ste aj Marca Rubia, ktorý už niekoľko týždňov hovorí, že ak nedôjde k pokroku, prístup USA by sa mohol zmeniť – nie v zmysle podpory prímeria alebo pomoci pri jeho dosiahnutí, ale konkrétne v otázke sprostredkovania. Teraz, samozrejme, zostáva veľa vecí neistých a zdá sa, že Putin cíti Trumpovo podráždenie z toho, čo sa deje. Myslím si však, že je jasné, že obe strany sa musia začať pozerať na situáciu priamo medzi sebou, aby sa konečne dosiahol pokrok,“ povedala Bruceová.

06:15 – Najnovšie Trumpove vyhlásenia o Rusku by sa nemali považovať za sklamanie, uviedla hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová.

USA podľa nej naďalej podporujú priame rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou.

06:00 – Medvedev odpovedal Trumpovi na jeho príspevok, v ktorom sa vyhrážal Putinovi.

„Viem len o jednej skutočne zlej veci – je to tretia svetová vojna. Dúfam, že si to Trump uvedomí!“, napísal zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady v X.

Jedným z dôvodov, ktoré by mohli Trumpa zastaviť pred sprísnením sankcií voči Rusku, je hrozba, že Rusko to bude vnímať ako vyhlásenie vojny, čo by mohlo viesť k jadrovému konfliktu.