Na prekonávaní rekordov na Mount Evereste nie je nič nezvyčajné. Minulý týždeň však dve skupiny horolezcov zaujali pozornosť výstupmi, ktoré mnohí nepovažovali za možné: za menej ako týždeň vystúpili priamo z úrovne mora na najvyšší vrchol sveta. V stredu sa na vrchol Everestu dostal tím štyroch britských horolezcov, bývalých vojakov špeciálnych jednotiek, ktorí pristáli z Londýna len o niečo viac ako štyri dni skôr. Nasledujúci deň americko-ukrajinský horolezec Andrew Ushakov uviedol, že sa dostal z New Yorku na vrchol Everestu za menej ako štyri dni.

Keďže Everest dosahuje neuveriteľných 8 849 metrov, bezpečný výstup na vrchol si zvyčajne vyžaduje niekoľkotýždňovú aklimatizáciu v nižšej nadmorskej výške, zvyčajne v základnom tábore Everestu, aby sa telo mohlo prispôsobiť nižšej hladine kyslíka. Bez tejto aklimatizácie by väčšina horolezcov ochorela alebo zomrela v záverečnej fáze výstupu na vrchol kvôli nízkej hladine kyslíka vo výške nad 8 000 metrov, známej ako „zóna smrti“. Výšková choroba je príčinou takmer rovnakého počtu úmrtí ako pády a lavíny na Evereste.

Vďaka novým metódam a technológiám sa však britský tím aj Ushakov aklimatizovali ešte pred príchodom na horu v Nepále, čo znamená, že mohli úplne vynechať základný tábor. Niektorí vedúci expedícií tvrdia, že tieto metódy predaklimatizácie predstavujú novú hranicu v horolezectve na Evereste, pretože zvyšujú bezpečnosť a zároveň znižujú dve najväčšie záťaže na hore: odpadky a ľudský odpad.

Avšak iní, vrátane nepálskych šerpov, ktorých kultúra a zamestnanie sú vo veľkej miere závislé od vedenia expedícií na najvyššie vrcholy Himalájí, vyjadrili obavy, že rýchlejšie výstupy by mohli výrazne ovplyvniť miestnu ekonomiku. Obávajú sa tiež, že to spôsobí ešte väčší tlak na horu a zvýši sa počet ľudí, ktorí na ňu každú sezónu vystupujú. Nepál zvyčajne vydá každý rok približne 400 povolení na Everest, pričom každé z nich platí 90 dní, bez akýchkoľvek pravidiel pre dĺžku pobytu horolezcov na hore.

Existujú obavy, že by to mohlo povzbudiť viac neskúsených horolezcov k výstupu tým, že sa výrazne skráti čas expedície. Minulý rok bol na Evereste jedným z najsmrteľnejších v histórii, čo odborníci čiastočne pripisujú počtu nováčikov, ktorí sa pokúšajú o výstup.

„Výstup len za štyri alebo päť dní je v rozpore s tradičnými hodnotami a normami, ktoré sme my šerpovia vždy dodržiavali,“ hovorí Nima Nuru Šerpa, prezident Nepálskej horolezeckej asociácie. „Verím, že skutočný význam výstupu na Everest spočíva v tradičnom prístupe k nemu a aklimatizácia na hore je jeho dôležitou súčasťou. To, že existuje technológia, znamená, že si dovolíme čokoľvek?“

Nepálske ministerstvo cestovného ruchu pre denník Guardian potvrdilo, že začalo vyšetrovanie zákonnosti a etiky metód, ktoré horolezci použili. „Používanie nových technológií aklimatizácie, napríklad v lekárskom laboratóriu alebo v umelom prostredí, je pre Nepál novou otázkou,“ hovorí Himal Gautam, riaditeľ nepálskeho turistického priemyslu. „Chápeme, že sa musíme vyrovnať s novými technológiami a inováciami, a nie sme nevyhnutne proti nim, ale vyvolávajú určité problémy. „Naším hlavným záujmom je, že musí existovať spravodlivá hra a rovnaké zaobchádzanie so všetkými horolezcami.“

Vedecký pokrok

Obzvlášť kontroverzné je, že britský tím použil xenónový plyn, ktorý je stále experimentálnou metódou na podporu červených krviniek prenášajúcich kyslík v tele, čo je základnou zložkou aklimatizácie. Použitie xenónu – inak známeho ako anestetikum – pri vysokohorskom lezení nemá žiadnu uznávanú vedeckú podporu. Tento plyn je tiež na zozname látok zakázaných Svetovou antidopingovou agentúrou pre jeho potenciálne vlastnosti zvyšujúce výkonnosť, hoci tento orgán nemá právomoci v oblasti horolezectva.

Jeho použitie britskými horolezcami minulý týždeň obhajoval ich sprievodca Lukas Furtenbach, známy rakúsky horolezec, ktorý experimentuje s xenónom vo vysokých nadmorských výškach od roku 2020 po tom, ako ho oslovil nemecký lekár a výskumník. Furtenbach uviedol, že jeho vlastné skúsenosti a skúsenosti iných s používaním xenónu, vrátane skúseností na Evereste v predchádzajúcich troch rokoch, ukázali, že xenón nielen urýchľuje aklimatizáciu, ale aj znižuje tlak v pľúcach a srdci vo výške, čo je oveľa bezpečnejšie a pohodlnejšie. „Bolo mi jasné, že v tomto smere predbiehame vedu,“ povedal.

Plyn bol britským horolezcom podaný na klinike v Nemecku dva týždne pred ich odletom do Nepálu v rámci 30 minútovej procedúry, ktorá sa nelíši od podania anestézie.

Medzinárodná federácia horolezectva a alpinizmu v januári varovala, že bez jasných dôkazov môže byť používanie xenónu v horách „nebezpečné“. Furtenbach však bol neoblomný a tvrdil, že minulotýždňový výstup na Everest dokázal, že ho treba oslavovať ako skok vpred. „Týždenný výstup predstavuje pre horu oveľa menšiu záťaž; menej kyslíka, menej ľudských výkalov, menej potravín, ktoré treba nosiť, menšia záťaž pre šerpov, menej odpadu, ktorý po sebe zanechávajú,“ povedal. „V čase, keď ľudia hovoria, že tlak na životné prostredie na Evereste sa stáva neudržateľným, by sa tým výrazne znížila uhlíková stopa.“

Odmietol obvinenia, že horolezci, ktorí používajú xenón, by mali nespravodlivú konkurenčnú výhodu oproti ostatným. „Naším cieľom tu nie je prekonávanie rýchlostných rekordov,“ povedal Furtenbach. „Som presvedčený, že toto je ďalší krok v bezpečnom a zodpovednom vysokohorskom horolezectve.“

Čas na etický kódex?

Ushakov medzitým tvrdí, že pri svojom štvordňovom výstupe nepoužil xenónový plyn. Namiesto toho hovorí, že sa spoliehal výlučne na hypoxické stany, v ktorých sa aklimatizoval počas niekoľkých mesiacov vo svojom newyorskom byte, čo je technológia, ktorú popri plynovej liečbe použil aj britský tím. Tieto stany, ktoré sa požičiavajú na domáce použitie – a používajú sa väčšinou v noci počas spánku – vytvárajú prostredie s nízkym obsahom kyslíka, aby sa telo prispôsobilo rovnakým podmienkam ako vysoko v horách. Nie je to rýchly ani jednoduchý proces. Ushakov strávil viac ako 400 hodín počas niekoľkých mesiacov spaním a prípravou v stane, aby sa plne a bezpečne aklimatizoval na výstup na Everest.

Hoci technológia hypoxického stanu nie je nová, stále ju využíva len približne 10 – 15 % horolezcov, ktorí zdolávajú najvyššie vrcholy sveta. Brian Oestrike, generálny riaditeľ spoločnosti Hypoxico, ktorá vyrába tieto stany, však uviedol, že ich celosvetová popularita sa tento rok výrazne zvýšila. „Celá táto sezóna na Evereste bola pre nás dosť bláznivá,“ povedal. „Len v samotnej Severnej Amerike je k dispozícii okolo 70 prenájmov.“ Oestrike povedal, že si nemyslí, že používanie stanov, ktorých prenájom zvyčajne stojí 1 500 až 2 000 dolárov, by sa malo považovať za „podvádzanie“ pri výstupe na najvyššie vrcholy sveta.

„Väčšina našej klientely sa nesnaží liezť rýchlejšie, len sa snaží mať bezpečnejšiu expedíciu,“ povedal. „Som toho názoru, že výstup je vlastným výkonom každého človeka a je len na ňom, ako sa rozhodne túto technológiu využiť.“

Khimlal Gautam, geodet tímu, ktorý v roku 2019 nameral novú výšku Everestu, však hovorí, že v hre sú väčšie otázky. „Zajtra môže existovať technológia, ktorá umožní vrtuľníkom dosiahnuť samotný vrchol Everestu. Ak sa to stane, čo budeme robiť?“ povedal. „Teraz je konečne čas na vypracovanie pevného etického kódexu pre horolezectvo.“

Prečítajte si tiež:

• Uplynulo 50 rokov od prvého ženského výstupu na Mount Everest
• Nepál zvýšil poplatky za povolenie na výstup na Mount Everest až o tretinu
• V Nepále otvorili sezónu výstupov na najvyššiu horu planéty. Koľko záujemcov sa chystá na Mount Everest?