Európsky súd nedávno v rozsudku uviedol, že EK pochybila, keď nezverejnila správy, v ktorých jej šéfka Ursula dohaduje multimiliardový biznis s vakcínami so šéfom Pfizeru. Progresívci odkazujú, že je to vlastne víťazstvo transparentnosti a Leyenovej máme byť vďační, lebo zachraňovala naše životy. Čo si o tom myslia všetci ostatní je samozrejme diametrálne odlišné. A asi práve preto bola v europarlamente debata o tomto rozsudku zablokovaná. Aké sú podrobnosti celej kauzy a následného zablokovania riadnej diskusie? Aká je v EP nálada, aké sú momentálne pomery síl a s akými „anomáliami“ sa tam človek môže stretnúť?

Rozprávali sme sa s europoslancom a podpredsedom hnutia Republika, Bc. Milanom Mazurekom.

Nedávno sme na našej politickej scéne svedkami doteraz nevídanej veci. Boli ste vyzvaný na boxerský zápas. Je to o to prekvapujúcejšie, že vyzývateľom bol mladý progresívec – najmladší poslanec nášho parlamentu – pán David Dej z PS. Skúste nám povedať o celej veci viac, o čom to bolo a ako sa to vyvíjalo?

Je to veľmi jednoduché. Z našej mládežníckej organizácie mi začali preposielať videá, v ktorých David Dej reagoval na čokoľvek, čo som na internet pridal, označoval ma za nácka a hlupáka, ktorý chce hádzať dlažobné kocky a podobné nezmysly. Táral dve na tri, že sme nezaradení poslanci Európskeho parlamentu, môjho asistenta Janka Pastušeka si pomýlil s Ľubošom Blahom… Jednoducho bolo jasné, že je úplne dezorientovaný, ak to mám povedať slušne.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

A keď som videl, aké neuveriteľné množstvo klamstiev, osobných urážok a úbohostí je schopný vypustiť, povedal som si – dobre, pre tú srandu to budem opätovať. Zareagoval som samozrejme mojim klasickým spôsobom a absolútne som ho nešetril. Ja som si totiž už dávno povedal, že ak niekto ide do debaty s tým, že som nácek, fašista, Hitler a s podobnými hlúpymi nálepkami ktoré v skutočnosti nemajú žiaden obsah, nebudem sa s ním baviť seriózne a budem ho hanobiť rovnakým spôsobom.

Spravil som si z neho srandu a dal som mu pár osobných podpichovačiek a následne od neho prišla reakcia v zmysle, že ho nebaví naťahovať sa cez internet. Ja som sa s ním nenaťahoval, pre mňa ten človek dovtedy neexistoval a až neskôr som pochopil, že on sa celý čas snažil tú kauzu týmto spôsobom vygradovať, aby ma následne vyzval na boxerský zápas.

Až neskôr som zistil, že pán Dej bol kedysi športovec a až potom nejakým spôsobom upadol a prestal športovať, aj že sa pridal k Progresívnemu Slovensku. Vedel som, že väčšina ľudí bude takýto potenciálny zápas vnímať veľmi negatívne. Lebo povedzme si na rovinu – kto je v politike zvedavý na to, ako sa nejakí dvaja poslanci alebo politici bijú v ringu? To do politiky jednoducho nepatrí. Chcel som si to overiť a urobil som video, v ktorom som ľudí vyzval, aby mi na to celé napísali svoj názor.

Drvivá väčšina ľudí zaujala absolútne negatívne stanoviská, že do niečoho takého nemám ísť. O to viac, že tento pán je bývalý boxer, má boxerské skúsenosti a ja boxujem len rekreačne. On má dva metre, ja mám meter osemdesiat, má aj minimálne o 40-50kg viac, ako ja. Kto sa vyzná v boxe vie, že to sú gigantické výhody a nie je to len tak, z nejakého dôvodu tie váhové kategórie existujú.

Na druhej strane som ale progresívcom nechcel dať možnosť označiť ma za zbabelca, ktorý sa bojí alebo niečo podobné. Výzvu som teda prijal, ale podmienil som to tým, že chcem aj verejnú diskusiu. Ako politik totiž stále trvám na tom, že v politike sa veci majú riešiť diskusiou. A ak má pán Dej so mnou nejaký problém a má argumenty, nech ich prednesie v diskusii, nie v ringu.

Pán Dej tú výzvu prijal, trvalo asi deň kým povedal – dobre, pôjde so mnou do ringu aj do diskusnej relácie. O tri hodiny na to to video stiahol a vydal stanovisko, že do ringu nejde, lebo ľudia ho za to vnímali negatívne. To je pochopiteľné, lebo je hlupák, keď v politike niekoho na čosi také vyzýva. Ja by som nikdy nič podobné nespravil. Ani Matoviča a ani iných pacientov by som do ringu nevyzval, lebo je to akt agresie, ktorý ľudia nechcú vidieť.

Dej to teda odvolal a vraj že so mnou pôjde do diskusnej relácie. Následne sa ozvali redaktori z TA3 a JOJky, ktorí sa pýtali, či by som do toho u nich išiel. Obom som okamžite odpovedal – áno, pôjdem kamkoľvek, kde to pán Dej prijme, ktorá to bude relácia je na ňom. No a v tejto chvíli je to už piaty deň, keď nahrávame tento rozhovor, odkedy čakám, kým tú debatu potvrdí. Dostala sa ku mne zákulisná informácia, že s veľkou pravdepodobnosťou to nepotvrdí vôbec, pretože pán Dej zo seba v takej diskusii môže zo seba pred celým národom urobiť hlupáka… Obávam sa teda, že tá debata neprebehne.

A to je škoda, pretože mňa do televízie pozvú tak raz za dva roky. Raz za dva roky je priemer toho, keď môžem vystúpiť v televízii, napriek tomu, že som riadne zvolený do rôznych politických funkcií. Za celý čas, odkedy som v politike sa ešte nestalo, že by sa o mňa bili dve televízie naraz. To sa ešte nestalo, takže ja sa z toho teším.

Rád by som to teda využil, ale vyzerá to tak, že pán Dej vycúva nielen zo súboja v ringu, ale aj z diskusie. Asi z toho má obavy a to o mnohom vypovedá. Progresívne nálepky sú len prázdne urážky a keď to majú v diskusii niečím podložiť, hovoriť vecne, fakticky a k veci, tak toho nie sú schopní.

Nemôžem si pomôcť, ale už dlhšie mám pocit – a nielen ja – že progresívci, ktorí sa prezentujú ako tí slušní, tolerantní a znášanliví sú v skutočnosti tí agresívni. Nerád by som niekomu krivdil, ale v debatách, videách na sociálnych sieťach, ale aj bežne na ulici môžeme vidieť, že práve oni sú tí, ktorí na oponentov kričia, skáču im do reči, urážajú ich a často príde aj na vyhrážanie sa. Vnímate to tiež tak?

Progresívci sa snažia umelo, cielene a s veľkou pomocou médií budovať okolo seba takú tú auru, že oni sú tí slušní, sú nad vecou, sú odborní a v politike im záleží na hodnotách a podobné blbosti. Hovorím to na rovinu – blbosti. Lebo pravá tvár progresívcov vyplávala otvorene na povrch aj v tomto prípade. Oni sú celý čas agresívnejší.

Našiel som starý rozhovor, asi niekoľko mesiacov, s pánom Dejom v akomsi bulvárnom denníku, kde otvorene hovoril o tom, ako chce a plánuje na box vyzvať politikov, aj ministrov za Smer a Hlas. Tí ho ignorovali a tak sa snažil vyvolať konflikt so mnou. Vo videách úplne cielene a účelovo provokoval a urážal ma, aby som zareagoval a aby následne mohla prísť výzva na box. To nebola náhoda, oni to takto robia cielene.

Zoberme si jeden podstatný fakt. Stránka Zomri – totálni radikálni progresívni šašovia na internete s vrecami na hlavách, hoci ich identitu poznáme – v statuse priznala, že samotní marketéri PS im písali a posielali linky na tú Dejovu výzvu, aby im robili reklamu. Takže oni si na tom násilí v ringu chceli normálne robiť politickú kampaň. To je otvorená politická stratégia tej strany. Ale keď videli spätnú väzbu od ľudí, čo si o tom myslia, prišiel problém.

Čítal som veľké množstvo komentárov progresívnych fanúšikov na stránke Davida Deja, aj inde. Veľmi, veľmi si priali vidieť ma skrvaveného, dobitého a zničeného. Najčastejší „argument“ bol, že treba tomu náckovi naložiť a že sa tešia, ako mi rozbije hubu. Normálna dehumanizácia v priamom prenose, človek si to tam mohol prečítať.

A ešte jeden moment musím zdôrazniť, médiá naň úplne zabudli. Do PS totiž od Matoviča prestúpil poslanec Tankó, možno ho poznáte. Bývalý – alebo možno ešte aj súčasný – boxer. Vyznamenal sa tým, že už nie ako mladý chlapec, ale ako poslanec NR SR, na jednom galavečere v rozpore so všetkými pravidlami skočil do ringu a začal od chrbta kopať bezbranného chlapca na zemi. Normálne ho kopal na zemi od chrbta. To je najväčšia podlosť, zákernosť a špinavosť, akú si človek dokáže predstaviť. Ten človek odišiel z klubu Oľano a predstavte si to, progresívci ho prijali medzi seba. Normálne ho privítali ako mladého nádejného športovca.

Robia 10 rokov kauzu z Mazurekovho vulgárneho správania sa na hlavnej stanici, 10 rokov sa snažia vytvoriť nejaký dojem, že ja som ten zlý a agresívny. Stokrát som sa už ospravedlnil a navyše som v tej dobe nebol poslanec, ani som ešte netušil že budem v politike. A bol som k tomu priamo vyprovokovaný.

Ale oni medzi seba bez hanby zoberú človeka, ktorý už ako poslanec NR SR a ako dlhoročný športovec, ktorý dokonale ovláda boxerské, športové pravidlá a mal by vedieť, čo je to fair play, kope pred tisíckami divákov chlapa na zemi, od chrbta. Takého človeka si PS medzi seba vezme a dáva ho na tlačovky. To je pravá povaha Progresívneho Slovenska. Žiaden charakter, žiadne morálne hodnoty, normálny čistý odpad.

O niečom to vypovedá. Koľko ste mali rokov vy, keď sa odohrala tá vec s kockami na stanici?

20 alebo 21, ale žiadne dlažobné kocky tam neboli, je tam asfaltový chodník. Celé to bolo tak, že ja som sa vracal na stanicu z protestu proti migrácii, vtedy sa riešili migračné kvóty. Bola tam skupina Arabov, mali medzi sebou aj ženy. Celé to tam obkolesili policajti, pretože z protestu sa na vlakovú stanicu vracalo mnoho ľudí. A jeden taký menší Arab, spoza tých policajtov, si to všetko nahrával na mobilný telefón a meter od tých ľudí z protestu sa im škľabil do tváre.

To nahnevalo jedného z účastníkov protestu a ten ho v angličtine požiadal, aby video zmazal a ďalej ho nenatáčal. Na čo on začal byť agresívnejší a následne na to začal byť hlasnejší už aj ten účastník protestu. A ten malý Arab normálne drzo na celú vlakovú stanicu – aj keď videl, že sú tam otvorení odporcovia migrácie do Európy – so zdvihnutou päsťou zakričal „Alláh Akbar“…

Vyvolal tým samozrejme veľkú vlnu vášní, do čoho  som sa zapojil aj ja. Povedal som už stokrát, že to bolo absolútne neospravedlniteľné, hlúpe a vulgárne správanie sa, ale tiež som mu vynadal, ako aj kopa iných ľudí tam.

Nádherné na tom bolo to, že redaktor – myslím že z Aktualít – ktorý to tam celé nahrával zverejnil len tú druhú polovicu, keď už som kričal ja. Ako ten Arab provokoval samozrejme nezverejnil.

Druhá vec, ktorá sa tam stala, bolo že som videl, že poľskí futbaloví fanúšikovia z úplne opačnej strany, úplne mimo miesta, kde som stál ja, začali hádzať plastové fľaše smerom k nám. Kričali sme potom aj na nich, nech to nerobia, že je to hlúpe. No a je aj video, kde sa niekto zohne a kričí – pozor, kameň. Ale nebol to kameň, bola to plastová fľaša. Nejak to spojili so mnou a s tým videom, v ktorom kričím a vytvorili z toho to, že ja som hádzal kamene, ba dokonca dlažobné kocky z vyasfaltovaného chodníka. Takže tak.

Vytvorili hoax, oni to slovo majú radi, vytvorili falošnú správu a pustili to do médií. Veď prečo by si niečo mali overovať. Desať rokov s tým bojujem a zápasím, ale to klamstvo si verejne ide svoje.

V roku 2016 som verejne vyzval každého, kto videom môže dokázať, že ja hádžem dlažobnú kocku alebo kameň do kohokoľvek, nech sa prihlási a dám mu 10 tisíc eur. Doteraz sa nikto nenašiel.

Ku komu sa v Európskom parlamente pridali poslanci za KDH a PS, aby debata o súdnom verdikte nad EK v kauze Pfizergate nebola otvorená? Ako veľmi je celá vec pre von der Leyenovú škandalózna a čo by sa stalo v rovnakom prípade hocijakému inému manažérovi alebo zamestnancovi na svete?

Ako vôbec progresívci môžu tvrdiť, že tento rozsudok je víťazstvom transparentnosti a Layenovej máme byť vďační, pretože zachraňovala naše životy? Aký je vlastne v EP aktuálny pomer síl? A čo znamená nový termín sanitárny kordón, ktorý v Štrasburgu progresívci a socialisti začali používať?

Dozviete sa vo videorozhovore s europoslancom a podpredsedom hnutia Republika, Bc. Milanom Mazurekom.