Americký Senát obviňuje zdravotnícke úrady z utajovania rizík vakcín: Vyšetrovanie odhalilo zlyhania CDC a FDA

Výbor pre bezpečnosť štátu a vládne záležitosti pod vedením senátora Rona Johnsona, zverejnil predbežnú správu s názvom „Korumpovanie vedy a federálnych zdravotníckych agentúr“, v ktorej okrem iného tvrdí, že kľúčové zdravotnícke úrady Spojených štátov zatajovali a zľahčovali riziká spojené s mRNA vakcínami proti ochoreniu COVID-19. Správa je výsledkom viacmesačného vyšetrovania a sprevádza ju uverejnenie viac ako 2 400 strán interných dokumentov získaných predvolaním Ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb (HHS).

Ako informoval New York Post, predbežná správa amerického Senátu vznáša vážne obvinenia voči predstaviteľom Bidenovej administratívy, ktorí podľa vyšetrovania vedeli o možných rizikách mRNA vakcín proti COVID-19, ale podnikli kroky na to, aby tieto riziká zľahčili alebo zatajili.

Podľa dokumentov, ktoré získali vyšetrovatelia Senátu, už vo februári 2021 mali vysokí predstavitelia federálnych agentúr k dispozícii údaje o prípadoch myokarditídy (zápalu srdcového svalu) po podaní mRNA vakcín, najmä u mladých mužov. Tieto informácie pochádzali z viacerých zdrojov vrátane izraelských zdravotníckych úradov a amerického ministerstva obrany.

Napriek tomu federálne úrady vydali prvé verejné varovania až koncom júna 2021. Teda až po tom, čo sa problém stal predmetom širšieho mediálneho záujmu. Podľa správy išlo o vedomé rozhodnutie, ktoré bolo motivované snahou neznížiť dôveru verejnosti v očkovaciu kampaň.

Senátor Johnson kritizuje federálne agentúry za to, že údajne zadržiavali informácie o možných rizikách spojených s vakcínami, čím mohli ohroziť verejné zdravie. „Títo ľudia neuprednostnili zdravie občanov. Uprednostnili politiku, kontrolu nad naratívom a ututlávanie informácií,“ uviedol senátor Johnson na tlačovej konferencii.

V rámci vyšetrovania bezpečnosti vakcín proti COVID-19 zverejnil senátor Ron Johnson údaje z amerického systému VAERS (Vaccine Adverse Event Reporting System), ktoré poukazujú na početné hlásenia nežiaducich účinkov po očkovaní. Podľa údajov k 18. júnu 2021 bolo nahlásených 384 270 prípadov nežiaducich reakcií a 4 812 úmrtí, ktoré nastali krátko po podaní vakcíny.

Správa zdôrazňuje, že tieto hlásenia nepreukazujú priamu príčinnú súvislosť medzi očkovaním a úmrtiami, ale poukazujú na potrebu dôkladného preskúmania a transparentnosti zo strany zdravotníckych úradov.

Interné e-maily, ktoré boli zverejnené ako súčasť dôkazového materiálu, obsahujú citácie zamestnancov CDC a FDA, ktorí priznávajú obavy z toho, že zverejnenie správ o myokarditíde by „mohlo vyvolať paniku“ alebo byť „zneužité antivakcinačnými skupinami“. V jednej zo správ sa doslova uvádza, že agentúry „nechcú pôsobiť alarmisticky“.

Správa Senátu tento prístup označuje za znepokojivý, pretože zdravotnícke autority podľa nej neplnili svoju základnú povinnosť, poskytovať verejnosti úplné a pravdivé informácie o rizikách spojených s očkovaním.

Správa upozorňuje, že tento prístup mohol viesť k strate dôvery verejnosti v oficiálne odporúčania, čo paradoxne mohlo podkopať aj legitimitu vakcinačných kampaní. Podľa kritikov išlo o krátkozrakú stratégiu, ktorá mohla spôsobiť viac škody než úžitku.

Senátor Johnson vyhlásil: „To, čo sme videli, nebolo zodpovedné riadenie verejného zdravia, ale nebezpečná manipulácia s verejnou mienkou.“

Na druhej strane sa ozývajú aj hlasy, ktoré varujú pred generalizáciou a pripomínajú, že myokarditída po očkovaní bola relatívne zriedkavá a väčšinou mala mierny priebeh. Podľa nich je dôležité rozlišovať medzi úmyselným zatajovaním a opatrnosťou pri komunikácii v čase pandemickej neistoty.

Správa z vyšetrovania Senátu ďalej uvádza, že účinnosť vakcíny proti COVID-19 bola podľa interných údajov nižšia a časovo obmedzenejšia, než sa pôvodne verejne prezentovalo. Dokument kritizuje federálne agentúry aj výrobcov vakcín za to, že počas vakcinačnej kampane poskytovali „neúplné alebo zavádzajúce“ informácie o prevencii infekcie a šírenia vírusu. Výbor tvrdí, že skoré poznatky o obmedzenej účinnosti boli zámerne zľahčované.

Správa ďalej tvrdí, že lekári a vedci, ktorí upozorňovali na riziká očkovania, čelili cenzúre na sociálnych sieťach, označovaniu ich výrokov ako dezinformácií a dokonca pozastaveniu účtov. V dokumentoch sa uvádzajú aj interné diskusie úradníkov, ktorí priznávajú obavy, že zverejnenie informácií o vedľajších účinkoch by mohlo poškodiť dôveru verejnosti a podporu pre očkovaciu kampaň.

Podľa zistení Republikánskeho výboru Snemovne mal vedec spoločnosti Pfizer interne priznať, že oznámenie o účinnosti vakcíny proti COVID-19 bolo vedome oddialené až po prezidentských voľbách v novembri 2020. Táto načasovaná komunikácia mala údajne politické pozadie, čo vyvoláva podozrenia, že farmaceutická spoločnosť mohla ovplyvniť volebnú dynamiku. Zistenia výboru tak podporujú širšie obvinenia Senátu o prepojení medzi farmaceutickými firmami, regulačnými úradmi a politickými kalkuláciami.

Demokratickí členovia Kongresu zatiaľ na zverejnenie správy nereagovali oficiálne, no niektorí odborníci z oblasti verejného zdravia varujú pred vytrhávaním faktov z kontextu a poukazujú na to, že výskyt vedľajších účinkov bol zriedkavý a benefity vakcinácie stále výrazne prevyšujú riziká.

Senátor Johnson však trvá na tom, že verejnosť má právo na úplné a transparentné informácie. „Ide o dôveru vo vedu, ktorá bola zámerne poškodená rozhodnutiami tých, ktorí ju mali chrániť.“

Korupcia podkopala dôveru v pandemické rozhodnutia

Vyšetrovanie senátora Rona Johnsona identifikuje korupčné vzorce v systéme, ktorý mal dohliadať na bezpečnosť a efektívnosť pandemických opatrení. Správa tvrdí, že veľké farmaceutické spoločnosti, vrátane Pfizer a Moderna, využívali svoju finančnú a lobistickú moc na ovplyvňovanie rozhodnutí amerických zdravotníckych agentúr – ako sú FDA, CDC či NIH.

Vyšetrovatelia hovoria o systémovej závislosti federálnych úradníkov od súkromného sektora, ktorá sa prejavila najmä cez: financovanie výskumov a konzultačné zmluvy s predstaviteľmi regulačných úradov, „otočné dvere“ – teda prechod úradníkov po skončení funkčného obdobia na lukratívne pozície vo farmaceutických firmách, aktívne zadržiavanie alebo upravovanie údajov, ktoré mohli spochybniť účinnosť či bezpečnosť vakcín.

Správa tiež tvrdí, že niektoré rozhodnutia boli prijaté v prospech firemných záujmov na úkor verejného zdravia, a že financovanie zo strany daňovníkov viedlo k miliardovým ziskom pre výrobcov vakcín bez dostatočnej zodpovednosti za vedľajšie účinky či nedostatočné informovanie verejnosti.

Senátor Johnson považuje túto schému za „hlboký konflikt záujmov, ktorý podkopal dôveru v medicínu a vedu ako takú“. Správa volá po reforme systému schvaľovania liekov, posilnení transparentnosti a nezávislom dohľade nad zdravotníckymi agentúrami.

V reakcii na správu Senátu o utajovaní rizík mRNA vakcín americkými zdravotníckymi agentúrami sa na obranu vedeckého procesu, ktorý viedol k schvaľovaniu vakcín proti COVID-19 postavil denník The Washington Post.

Denník ostro kritizuje rétoriku správy Senátu, ktorú vedie republikánsky senátor Ron Johnson, ako nepresnú a politicky motivovanú. Tvrdí, že údaje o vedľajších účinkoch, ako je myokarditída, boli verejne komunikované zdravotníckymi úradmi v priebehu roku 2021, a nešlo teda o systematické zatajovanie.

Zatiaľ čo uznáva, že reakcia federálnych agentúr mohla byť miestami pomalá, redakcia zdôrazňuje, že zdravotnícke inštitúcie museli vyvažovať riziká vakcín s výhodami pri zvládaní pandémie, najmä v kontexte vysokej úmrtnosti na COVID-19.

Zároveň upozorňuje, že dôraz na „zlyhania“ zo strany Senátu môže podkopať dôveru verejnosti v očkovanie ako kľúčový nástroj verejného zdravia. Podľa redakcie je dôležité rozlišovať medzi nezávislým vyšetrovaním a politicky motivovaným podsúvaním naratívov, ktoré môžu oslabiť vedecký konsenzus.

Vyšetrovanie bude pokračovať a Johnsonova kancelária plánuje sériu vypočutí, kde budú predvolaní súčasní a bývalí predstavitelia zdravotníckych úradov. Cieľom bude identifikovať zodpovedných jednotlivcov a navrhnúť legislatívne zmeny, ktoré by zabránili podobnému utajovaniu informácií v budúcnosti.

Zverejnenie správy opätovne otvára verejnú diskusiu o transparentnosti, zodpovednosti a etike v oblasti verejného zdravia, ako aj o úlohe štátnych inštitúcií v čase krízy.

Na Slovensku bojuje s Pharma loby prepojenej na „odborníkov“ Peter Kotlár

Podobné úsilie ako na federálnej úrovni v USA vedie senátor Ron Johnson, zvádza na Slovensku vládny splnomocnenec Peter Kotlár. Kotlár vedie vyšetrovanie podozrení zo zneužitia právomocí, porušenia práv občanov a netransparentných kontraktov pri nákupe vakcín či testov. Jeho cieľom je vyvodiť zodpovednosť voči jednotlivcom aj inštitúciám.

Vzhľadom k výskumu, ktorý vykonal nad šaržami vakcín podávaných na Slovensku občanom počas pandémie, usiluje o úradné zastavenie očkovania mRNA vakcínami proti Covid-19, kým sa nepreukáže ich bezpečnosť. Preskúmaním vakcín v certifikovanom laboratóriu virologičky Soni Pekovej v ČR sa zistilo, že tieto obsahujú okrem iného nadmerné množstvá fragmentov DNA, ktoré vo vakcíne nemajú čo robiť a vďaka ktorým môže dochádzať ku genetickej modifikácii očkovaných jedincov.

Závery znaleckého posudku, ktorý je výstupom z preskúmania vakcín vykonaného pre potreby splnomocnenca Soňou Pekovou, je dnes na žiadosť vlády SR predmetom skúmania odborníkov Slovenskej akadémie vied. Na ich potvrdenie alebo vyvrátenie však potrebujú doplniť materiálne vybavenie vedeckých pracovísk SAV laboratórnym materiálom v hodnote 350 000 Eur.

Táto skutočnosť svedčí o tom, že vedecké tvrdenia vedcov zo SAV o bezpečnosti vakcín voči Covid v čase pandémie sa nezakladali na ich vlastných vedeckých skúmaniach, ale vychádzali zo štúdií zverejňovaných vo vedeckých časopisoch, resp. boli postavené na dôvere v inštitúcie korumpované farmaceutickými spoločnosťami CDC, FDA, EMA, ako ukazuje aj správa Rona Johnsona.

Obaja, Kotlár aj Johnson, upozorňujú na nedostatok transparentnosti, konflikt záujmov a tichú spoluprácu medzi verejnými inštitúciami a farmaceutickými firmami.

Podľa analytikov môže mať medzinárodná paralela týchto snáh význam nielen pre politickú zodpovednosť, ale aj pre reformu pandemických mechanizmov do budúcnosti. Zatiaľ čo Johnsonove zistenia otvárajú otázky o korupcii vo vedeckých agentúrach USA, Kotlár sa sústreďuje na zlyhania domácej exekutívy, zlyhania odborných inštitúcií pri zavádzaní experimentálnych vakcín proti Covid-19, či boju proti pandemickej dohode s WHO, ktorej cieľom je obrať národné štáty o suverenitu v rozhodovaní o opatreniach na ochranu verejného zdravia pri budúcich pandémiách.

Správy senátora Rona Johnsona aj slovenského splnomocnenca Petra Kotlára poukazujú na možné nedostatky v bezpečnosti mRNA vakcín. Kým Johnson kritizuje zamlčovanie údajov o nežiaducich účinkoch a prepojenie medzi regulačnými úradmi a výrobcami, Kotlár upozorňuje na nález nadmerného množstva cudzorodej DNA vo vakcínach. Podľa jeho zistení ide o DNA fragmenty, ktoré v očkovacej látke nemajú byť a ktoré môžu predstavovať potenciálne riziko.

Obaja volajú po nezávislých analýzach, sprísnení regulácie a vyvodzovaní zodpovednosti.

Johnson aj Kotlár, čelia vo svojich krajinách mohutnej kritike. Johnson v USA zo strany demokratov a Kotlár na Slovensku zo strany „odborníkov“, opozície „nezávislých“ médií, či lekárov, ktorí v čase pandémie slúžili.

Kotlár je na Slovensku kritikmi považovaný za šarlatána, ktorého treba čo najskôr zastaviť. Kým má podporu premiéra, budú musieť kritici jeho práce jeho kontroverzné verejné vystúpenia na pôde NR SR strpieť. Rovnako ako Peter Kotlár doma, podpore z najvyšších miest v Bielom dome sa teší vo veci vyšetrovania pandémie aj senátor Ron Johnson.

Pandémia pod kontrolou krízových štábov: USA a Slovensko spája viac, než sa zdá

Správa amerického Senátu pod vedením senátora Rona Johnsona a vyšetrovanie vedené slovenským splnomocnencom Petrom Kotlárom ukazujú, že riadenie pandémie COVID-19 v oboch krajinách malo spoločné znaky, ktoré vyvolávajú otázky o transparentnosti, proporcionalite a zodpovednosti rozhodnutí.

Tak v USA, ako aj na Slovensku, boli rozhodnutia prijímané úzkymi skupinami expertov a úradníkov, pričom verejnosť a parlamentné orgány boli často obchádzané. V USA sa podľa Johnsona rozhodovalo v kruhu agentúr ako CDC a FDA, ktoré boli podľa správy „úplne nepriehľadné“ a niekedy konali v spolupráci s farmaceutickými firmami. Na Slovensku mal kľúčovú úlohu ústredný krízový štáb a konzílium odborníkov (pandemická komisia), ktorých mená a stretnutia neboli vždy verejné, a rozhodnutia sa často menili bez vysvetlenia zo dňa na deň. Niektoré opatrenia, ako napr. možnosť hlasovať pozitívne testovaným poslancom za igelitovou plachtou v parlamente, boli politicky motivované.

Správa Senátu kritizuje potláčanie a cenzúru odborníkov, ktorí upozorňovali na riziká vakcín alebo účinnosť prirodzenej imunity. Podobne aj na Slovensku viacerí lekári a vedci, vrátane tých, ktorí sa vyjadrovali k bezpečnosti vakcín či potrebe povinného očkovania, čelili mediálnemu alebo profesijnému tlaku. Kotlárov úrad skúma, či bola v určitých prípadoch porušená sloboda vedeckého výskumu.

Obe vyšetrovania upozorňujú, že verejnosť nebola dostatočne informovaná o potenciálnych nežiaducich účinkoch vakcín. Správa Senátu pripomína státisíce hlásení v systéme VAERS, zatiaľ čo Kotlárov úrad poukázal na prítomnosť DNA fragmentov v niektorých dávkach vakcín, ktoré tam podľa štandardov nemali byť. Kritika sa týka aj tlaku na očkovanie bez individuálneho posúdenia zdravotného stavu.

V USA Johnsonova správa odhaľuje prepojenie regulačných úradov s farmaceutickým priemyslom a tzv. „otočné dvere“, keď úradníci po ukončení funkcie prechádzali do súkromného sektora. Na Slovensku vyšetrovanie skúma zmluvy o nákupe vakcín a testov. Rovnako ako v USA, aj tu padá podozrenie na konflikt záujmov a nedostatočnú verejnú kontrolu pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

Senátor Johnson označil komunikáciu počas pandémie za „nebezpečnú manipuláciu s verejnou mienkou“. Aj na Slovensku bola podľa kritikov pandemická stratégia postavená na strachu a tlaku, často cez dramatické výzvy médií, lockdowny či tzv. „očkovacie kampane“, ktoré len málo pracovali s dátami o rizikových skupinách.

Aj keď ide o dve odlišné krajiny, paralely medzi riadením pandémie v USA a na Slovensku naznačujú širší problém globálneho prístupu k núdzovým opatreniam. Obidve vyšetrovania, Johnsonovo v Senáte a Kotlárovo v slovenskej exekutíve, preto vyvolávajú zásadné otázky o budúcnosti verejného zdravia, dôvery v inštitúcie a zodpovednosti elít.