Prečo v Čechách rastie znechutenie z Ukrajincov? Veľa spraví osobná skúsenosť

Dôvodov je nepochybne viac, no ten najpálčivejší je, žiaľ, v samotných Ukrajincoch. Ich mentalita je príliš často nekompatibilná s našou zaužívanou náturou. Čo Čech považuje za normálne, Ukrajincom môže pripadať excentrické, a zase naopak. Keď nerátame prípady, o ktorých sa môžeme dočítať v médiách, tak sám by som mohol vlastnými zážitkami vytapetovať halu. Aj pracujúci Ukrajinci totiž bývajú neraz, ako to len povedať, za hranou.

Chcel som si odskočiť na WC v ostravskom Géčku, kde pani ukrajinského pôvodu práve upratovala priestor toaliet. Keďže pánske boli čerstvo vytreté, otvorila pre verejnosť WC pre invalidov. Ja som si na prvú dobrú ceduľku nevšimol a na sekundu som sa neisto zastavil na rázcestí. „Musíte na invalidov, neviete čítať?” vyšla na mňa upratovačka, pričom jej slová zneli niečo ako: „Niumite čijesť?” To sa držíte zubami nechtami, aby ste sa ovládli. Včera zase podobný zážitok v ostravskej Karoline.

Mal som v úmysle nabrať si z pultu zeleninu, keď sa prihnala ďalšia upratovačka s pojazdným mopom a so slovami: „Musíte uhnúť!” ma doslova vyhnala preč. Nemal som na výber, pokiaľ som nestál o zašpinené topánky. A presne toto je ten problém. Aj my Česi mávame medzery vo vychovaní, ale ani omylom to nie je zrejmé v takej masovej miere. Neúcta, nevďak a arogancie. Topánky v MHD na sedačkách, predbiehanie v radoch… Je správne pomáhať potrebným, ale potrebný by mal mať dostatočnú dávku vychovania a zdvorilosti.