Môj profil 
Predplatné
Delegácia sýrskej opozície protestovala proti Iránskej účasti na týchto rokovaniach, pričom Teherán obvinila z toho, že v konflikte bojuje na strane, ktorá zabila už dovedna okolo 400.000 ľudí.
Dnes podpísaná dohoda vyzýva na vytvorenie štyroch bezpečnostných zón na severe, juhu a v strednej časti Sýrie. Podrobnosti ohľadne toho, akým spôsobom sa bude v týchto oblastiach násilie zmierňovať, doposiaľ známe nie sú.
Ruský prezident Vladimir Putin však ešte v stredu po stretnutí s tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom v ruskom meste Soči uviedol, že nad takýmito zónami budú pravdepodobne zakázané akékoľvek prelety lietadiel, priblížila agentúra DPA.
Zástupcovia sýrskej ozbrojenej opozície sa len dnes vrátili na rokovania v Astane, z ktorých sa ešte v stredu stiahli pre údajné porušovanie prímeria zo strany sýrskej vlády.
V poradí štvrté kolo diskusií o ukončení vojny v Sýrii sa v Astane začalo v stredu a podľa pôvodného plánu malo trvať dva dni. Na diskusiách sa zúčastňujú predstavitelia Iránu, Ruska a Turecka, teda krajín garantujúcich dodržiavanie dohody o zastavení paľby v Sýrii, a tiež osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Staffan De Mistura. Svojich zástupcov vyslali aj Jordánsko, USA a sýrska vláda.
Dohoda začne platiť v sobotu
Dohoda začne platiť v sobotu, pričom Rusko spraví všetko pre to, aby nad týmito oblasťami nemohli lietať vojenské lietadlá. Oznámil šéf ruskej delegácie Alexander Lavrentiev.
Lavrentiev ďalej spresnil, že sýrska vláda bude túto dohodu dodržiavať v prípade, že útoky v zmienených oblastiach nebudú vykonávať ani povstalci. Dodal, že Turecko, Irán a Rusko sa tiež zhodli na možnom odobrení prístupu do týchto zón pre medzinárodných pozorovateľov v prípade, ak v tejto veci dôjde k “jednomyseľnému konsenzu” aj s ostatnými účastníkmi rokovaní.
Turecké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že do bezpečnostných zón bude spadať celá sýrska provincia Idlib a tiež časti provincií Aleppo, Lázikíja, Homs, Hamá, Damask, Dará a Kunajtra. Dodalo, že v súlade s dohodou bude v týchto oblastiach zakázané používanie akýchkoľvek zbraní a povolený bude prístup humanitárnej pomoci.
Kazašsky minister zahraničných vecí Kajrat Abdrachmanov podľa agentúry Reuters uviedol, že ďalšie kolo mierových rokovaní v Astane sa uskutoční v polovici júna.
Sýrska opozícia však vyjadrila určité pochybnosti ohľadne dohody. Povstalci protestujú aj voči úlohe Iránu ako garanta tohto dokumentu, informovala agentúra AP.
Hovorca opozičnej delegácie na rokovaniach Usáma abú Zajd uviedol, že vytvorenie takýchto zón “vyvoláva množstvo otázok”. Moskva, ktorá je hlavným spojencom sýrskej vlády, totiž podľa jeho slov stále nemá odpoveď, ako bude postupovať v prípade, že dôjde k porušeniam tejto dohody zo strany Damasku. Usáma abú Zajd zároveň povedal, že povstalci odmietajú, aby v mierovom procese zohrával akúkoľvek úlohu Irán. Túto prevažne šiitskú krajinu totiž sýrska opozícia obviňuje z podnecovania sektárskej povahy sýrskeho konfliktu, ktorý prebieha už siedmy rok.
Opozícia tiež vyhlásila, že akékoľvek prímerie sa musí týkať celého územia Sýrie, a vyzvala na prepustenie všetkých väzňov, približuje agentúra DPA. Požadovala zároveň garanciu toho, že humanitárna pomoc sa dostane k civilistom.
Spojené štáty podporujú každé úsilie, ktoré môže skutočne prispieť k mieru v Sýrii a obmedziť tamojšie násilie, vnímajú však s opatrnosťou vyhliadky na úspech dohody. “Vzhľadom na neúspechy minulých dohôd máme dôvody na opatrnosť,” uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Heather Nauertová.
Washington podľa nej snahy Ruska a Turecka oceňuje, má však svoje pochybnosti. Okrem iného sa týkajú úlohy Iránu ako “ručiteľa” dohody. Spojené štáty očakávajú, že sýrska vláda zastaví útoky na civilistov a povstalcov, čo doposiaľ nikdy neurobila. Dané prísľuby však musí splniť aj sýrska opozície, doplnila hovorkyňa.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
