Moskva 30. júna 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)
V súvislosti so široko medializovanou témou nadchádzajúceho stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruskou hlavou štátu Vladimírom Putinom sa v ruskej tlači objavili úvahy, či má takéto stretnutie vôbec zmysel, ak sa od americkej strany nedá očakávať seriózny záujem o konštruktívny dialóg. Problémom môže byť aj fakt, že západné mainstreamové médiá prezentujú akýkoľvek kontakt s ruskou stranou ako vysoko toxickú záležitosť. V atmosfére podobnej chorobnej psychózy sú schopné interpretovať aj obyčajné stretnutie Donalda Trumpa ako legitímny dôvod k jeho impeachmentu a následnému odvolaniu z funkcie prezidenta.
Podľa ruských analytikov je Donald Trump naozaj pod veľkým tlakom, napriek tomu však prekvapivo odoláva rusofóbnej hystérii, ktorú rozpútali médiá po tom, ako sa im rozplynul ich sen o Hillary Clintonovej v role šéfa Bieleho domu. Ukazuje sa, že aj reálny vplyv a manipulácia médií má svoje hranice. Jediní, koho dokázala CNN vystrašiť rozprávkami o ruskej stope v administratíve Donalda Trumpa sú ruskí „liberálni“ a prozápadne orientovaní „politológovia“, ukrajinskí experti na medzinárodnú politiku a tvrdohlaví stúpenci Hillary Clintonovej. To je všetko. Ďalšími úspechmi sa CNN nemôže chváliť.
Demokratická strana Hillary Clintonovej utrpela porážky vo všetkých doplňujúcich voľbách do Kongresu v štátoch Kansas, Montana, Južná Karolína a Georgia. Vo všetkých štátoch pritom vládli očakávania, že voliči budú hlasovať proti kandidátom, ktorých podporil Trump. Veď médiá ich predsa mali presvedčiť, že Trump je agent Kremľa a osobne Putina. Výsledky ich kampane sú tak mizerné, že už aj v prostredí Demokratickej strany sa ozývajú hlasy kritizujúce účelovú diskreditáciu založenú na výmysloch o Trumpových stykoch s Rusmi. Ukazuje sa totiž, že elektorát ani zďaleka nepodporuje ideu impeachmentu Donalda Trumpa, ale prejavuje skôr zlosť z manipulácií médií a ich falošných správ („fake news“) o všadeprítomnej údajnej ruskej stope. V konečnom výsledku sa americkí voliči prejavili ako omnoho inteligentnejší, než by to boli predpokladali americkí mediálni manipulátori alebo ruskí „liberálni“ prozápadní politológovia. Z ruského pohľadu ide o pozitívny posun, keďže sa tak otvára možnosť, že by to do rusko-amerických vzťahov nakoniec predsa len mohlo vniesť konštruktívnejšiu atmosféru.
Situáciu pozitívne ovplyvňujú aj najnovšie odhalenia pokrytectva amerických médií, ktoré si v minulosti zvykli na to, že nemajú žiadnu konkurenciu. V sociálnych sieťach sa objavilo video s producentom CNN Johnom Bonifieldom, ktorý otvorene označil celú nafúknutú pseudokauzu vyšetrovania vykonštruovanej ruskej stopy v Trumpovej administratíve za obyčajný exkrement („bullshit“). Donald Trump má podľa Bonifielda pravdu ak hovorí o hone na čarodejnice, pretože dôkazy neexistujú. Video celého vyjadrenia Johna Bonifielda nakrútené skrytou kamerou už zhliadli milióny Američanov a ďalšie milióny si ho ešte pozrú. Pri podobnej perspektíve sa dá očakávať, že rusofóbne orientovaní novinári sa čoskoro ocitnú v marginálnej pozícii bez väčšej šance, že by ich „fake news“ o ruskej stope ešte niekto bral vážne.
Pokiaľ ide o stretnutie Trumpa s Putinom na summite G-20 v nemeckom Hamburgu, ruskí analytici sa zhodujú jednom. Ak sa uskutoční, bude to dobre. Ak sa neuskutoční, žiadny problém. Stretnutie potrebuje oveľa viac Trump než Putin. Sú to Američania, kto prehráva v Sýrii, a nie Rusi. Je to Trump, kto sa chystá viesť vojnu s Iránom, ale nevie ako to urobiť. Je to Trump, kto demonštratívne vyslal americkú vojenskú flotilu k brehom severnej Kórey, aby ju následne so stiahnutým chvostom odvolal späť, čím sa vystavil potupnej hanbe pred svojimi ázijskými spojencami.
Séria týchto zahraničnopolitických nezdarov Donalda Trumpa je dôvodom, prečo nutne potrebuje aspoň nejaký mediálne pozitívny obrázok typu stretnutia s mimoriadne populárnym ruským prezidentom. Situácia je jednoduchá. Ak chce stretnutie, tak nech sa vynasnaží a popracuje na zlepšení vzťahov s Ruskom. Stretnutie s Putinom si musí ešte zaslúžiť.
Gabriel Gačko