Trinásť európskych prístavov je už vo vlastníctve Číny. Vlastníctvo prístavov neznamená iba vplyv na obchod

Peking 29. mája 2020 (HSP/Foto:Screenshot)

Čína míňa miliardy dolárov na budovanie infraštruktúry po celom svete. „Domnievajú sa, že budú dominovať svetu. Hovoria to už otvorene, že od 2030 až 2050 budú globálnou svetovou mocnosťou a toto sú ich prípravy,” píše David Ignatius vo Washington Post

V Európe Čína za posledných 10 rokov skúpila väčšinový podiel už v 13 prístavoch. Sú medzi nimi Bruggy, Pireus, Bilbao, Valencia, Le Havre, Marsaxlok. Menšinový podiel má v mnohých ďalších. V rotterdamskom prístave má napríklad 35% podiel.

Čínske štátne spoločnosti ovládajú aj 10 % európskej kontajnerovej dopravy. Čínske nákupy sa odohrávajú potichu a mainstream sa o nich príliš nezmieňuje. Prístav Zeebrugges v Bruggách v Belgicku kúpila v januári 2018 čínska štátna spoločnosť Cosco (China ocean shipping company). Výkonný riaditeľ tejto spoločnosti oznámil, že spolu s gréckym prístavom Pireus majú veľké plány. Chcú vybudovať „most“ do Európy.

Toto budovanie mostov znervózňuje niektorých predstaviteľov EU, ktorí vyjadrili znepokojenie nad prevzatím prístavov. Po roku a pol Európska komisia schválila nove pravidlá na kontrolu zahraničných investícii, vrátane nových investícií z Číny.

„Čínsky režim využíva európske prístavy na expanziu svojej politickej kontroly“, hovorí Phillip Le Corre, autor knihy Čínska ofenzíva. „Čínska iniciatíva Hodvábna cesta je projektom, ktorý má Číne pomôcť rozšíriť svoj vplyv v euroázijskom regióne. Ak zahraničný autoritatívny režim kontroluje váš dovoz a vývoz tovarov, získava nad vami moc“. Phillip Le Corre ďalej uvádza, že ako čínske investície do európskej infraštruktúry začali rásť v posledných rokoch, Čína demonštrovala svoju schopnosť rozdeliť Európu. V roku 2016 krachujúce Grécko prijalo 300 miliónov dolárov za odpredaj väčšinového balíka akcií svojho najväčšieho prístavu Pireus, čínskej spoločnosti Cosco. Pre čínsku spoločnosť je to teraz najdôležitejší prístav v Európe.

Rok na to  chcela EU prijať vyhlásenie odsudzujúce prenasledovanie disidentov v Číne. Rezolúciu vetovalo – Grécko. Čínskej komunistickej strane sa tiež podarilo vytvoriť špeciálnu skupinu s názvom 16+1. Čo je 16 krajín východnej Európy plus Čína. Táto skupina uskutočnila aj summit a promuje užšie obchodné vzťahy s Čínou.

Podľa EuropeNow, lídri západoeurópskych krajín majú obavu, že táto skupina 16+1  sa stane trójskym koňom čínskych záujmov, narúšaním jednoty únie v citlivých otázkach ako sú jednotný trh, či  vetovanie zahraničných investícií.

Obava vzniká aj z toho, že Čína kontroluje tak veľa európskych prístavov, že môže vyvíjať tlak na  jednotlivé členské štáty, aby konali proti sebe, proti svojim záujmom. Napríklad, aby zmenili európske zákony, ktoré sa nepáčia Číne. Čo sa už aj deje.

Pravidlá na kontrolu zahraničných investícii, o ktorých sa rozhodlo potom čo Číňania v roku 2016 kúpili grécky prístav Pireus, sa aktuálne nedajú aplikovať. Po kontrolnom procese, si  totiž každá krajina ohľadom čínskej investície bude nakoniec rozhodovať samostatne. Znefunkčnenie tohto procesu je výsledkom čínskeho lobingu.

Podľa Financial Times sa čínsky lobing ukázal efektívny pri „riedení“ schvaľovacích procesov. Čína získaním strategických prístavov jednotlivých krajín, je schopná cez ich zástupcov v EÚ formovať výstupy zvnútra EU podľa svojich záujmov.

Podľa francúzskeho prezidenta Macrona, Čína nebude rešpektovať Európu ako silný kontinent, pokiaľ jej niektoré členské štáty budú nechávať  otvorene dvere.

Pavol Novak