Protesty po celom Nemecku

V Nemecku sa začali masové protesty proti migračnej politike. Po hlasovaní o migrácii v Bundestagu vyšli do ulíc Nemecka tisíce demonštrantov. Po tom, ako Bundestag prijal uznesenie o sprísnení migračnej politiky, ktoré podporila strana AfD, sa v nemeckých mestách konali masové demonštrácie, na ktorých sa zhromaždili desaťtisíce ľudí.

Protesty v Nemecku sa začali po tom, ako Bundestag prijal uznesenie frakcie Kresťanskodemokratickej a Kresťanskosociálnej únie (CDU/CSU) o sprísnení migračnej politiky. V centre Karlsruhe pochodovalo približne 5 000 ľudí, hoci sa očakávalo len 500 účastníkov. Podľa hodnotenia polície bolo podujatie pokojné.

Podobné akcie sa konali aj v Mannheime, kde organizátori očakávali účasť približne 2 000 ľudí. V Bavorsku sa na protestoch vo Würzburgu a Augsburgu zúčastnilo približne 3 800 a 4 500 ľudí. Očakáva sa, že protesty sa uskutočnia aj v ďalších mestách, napríklad v Kemptene a Passau. V Hamburgu vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí na výzvu viac ako 20 organizácií, aby protestovali proti migračnej politike CDU. Organizátori nahlásili 80 000 demonštrantov.

Alternatíva pritom naberá na sile

AfD v prvej polovici minulého roka strácala pôdu pod nohami, odvtedy však v prieskumoch jej popularita stúpa a v súčasnosti má v celej krajine približne 21-percentnú podporu, čo je o tri percentuálne body viac ako v novembri. Naopak, Merzova konzervatívna aliancia (CDU/CSU) za ten čas stratila tri body.

V posledných mesiacoch v prieskumoch verejnej mienky získava AfD na sile a pred nemeckými federálnymi voľbami naplánovanými na 23. februára je už na druhom mieste s 21 % pričom CDU/CSU si zatiaľ drží vedenie s 30 %. Vládnuca SPD je s 15% až na treťom mieste. To kladie veľké otázky pred strany hlavného prúdu, najmä stredopravú CDU, ktorá je v súčasnosti lídrom.

AfD silnie, SPD slabne: otázka „migrácie“ je nesmierne dôležitá

AfD, ktorá aktívne presadzuje protiimigračnú politiku, okrem nedávnych útokov imigrantov vo viacerých nemeckých mestách, výrazne pomohla aj podpora amerického technologického miliardára Elona Muska, ktorý podporuje Trumpa. Ten nedávno poskytol kandidátke na kancelárku za AfD Weidelovej rozhovor na svojej sociálnej sieti X a cez videohovor sa prihovoril stretnutiu AfD v Halle. Minulý týždeň sa pochvalne vyjadril o rozhodnutí parlamentu, ktoré sprísňuje kontrolu hraníc krajiny a Merzovom rozhodnutí využiť podporu AfD.

V Nemecku politici hlavného prúdu už desaťročia tradične udržiavajú takzvaný firewall (obranný val), ktorý má zabrániť krajnej pravici, ako mainstreamové strany AfD označujú, dostať sa k moci. Teraz sa zdá, že táto tradícia je ohrozená. Budúcnosť najväčšej európskej ekonomiky, ktorá bola dlho baštou stability a predvídateľnej politiky, zrazu vyzerá dosť neisto.

Politické kotrmelce Kresťanských demokratov

Líder CDU Friedrich Merz sa v súčasnosti zdá byť najpravdepodobnejším lídrom Nemecka po voľbách, ktoré sa uskutočnia budúci mesiac. Pri schvaľovaní svojho protiimigračného návrhu v nemeckom parlamente sa rozhodol spoliehať na hlasy zákonodarcov AfD. Bolo to prvý raz, čo sa zákonodarcom AfD podarilo prelomiť firewall, ktorý ich držal v izolácii od hlavného parlamentného prúdu. V piatok parlament hlasoval v ďalšom čítaní o takzvanom „zákone o obmedzení prílevu imigrantov“. Ak by bol schválený išlo by o prvý záväzný právny predpis, ktorý by sa opieral o hlasy tzv. krajnej pravice. Nakoniec bol tento pokus zamietnutý, ale pridalo to ďalšie napätie do už aj tak zložitej predvolebnej situácie.

Nádejný kancelár Friedrich Merz povedal, že ho „veľmi posilnila“ podpora jeho Kresťanskodemokratickej únie (CDU) napriek tomu, že parlament nakoniec hlasoval proti jeho migračnej reforme. Nemeckí voliči si teraz uvedomujú, že CDU „to so zmenou azylovej a prisťahovaleckej politiky myslí vážne“, tvrdil. Merz, ktorého konzervatívny blok má v prieskumoch pohodlný náskok, už vyvolal vo svojej strane zdesenie, keď povedal, že legislatíva je taká dôležitá, že je pripravený ju prijať aj s podporou krajne pravicovej AfD.  Konečné výsledky ukázali, že 12 zákonodarcov z Merzovho bloku CDU/CSU nehlasovalo, ale všetci prítomní v Bundestagu zákon podporili, uvádza portál DW.

Líderka AfD sa podľa DW obula do kandidáta na kancelára za CDU/CSU Friedricha Merza po tom, ako Bundestag v piatok zamietol návrh zákona o migračnej reforme, ktorý navrhol. Alice Weidelová uviedla, že odmietnutie nemeckého parlamentu znamená pohromu pre konzervatívnu ľudovú stranu, a dodala, že „ide o blamáž Friedricha Merza ako kandidáta na kancelára“.  Weidelová uviedla, že jej strana jednomyseľne hlasovala za návrh zákona. „Neexistujú žiadni nespokojenci, ktorí by v tejto legitímnej veci zlyhali,“ povedala.  „Friedrich Merz začal ako tiger a skončil ako koberček u postele.”

„Alternatíva pre Nemecko“ našla veľmi netradičnú náhradu za Scholza

Zatiaľ čo Merzov sociálnodemokratický oponent, súčasný kancelár Olaf Scholz, nestrácal čas útokmi na neho, vnútorná kritika v rámci CDU bola spočiatku utlmená.

Merkelová sa však nakoniec ozvala

„Považujem za nesprávne upustiť od tohto záväzku (izolovať AfD) a v dôsledku toho vedome po prvýkrát umožniť väčšinu s hlasmi AfD v Bundestagu,“ uviedla. Jej vystúpenie je prekvapivé, pretože počas troch rokov od jej odstúpenia z funkcie kancelárky, sa len nerada vyjadrovala k súčasným politickým otázkam. Skutočnosť, že sa rozhodla vystúpiť proti lídrovi vlastnej strany, a to len tri týždne pred voľbami, je ako výbuch dynamitu.

Bývalá nemecká líderka Angela Merkelová tak odhalila hlboký rozkol v konzervatívnom hnutí v krajine a obvinila najvyššie vedenie svojej strany z toho, ako sa vyrovnáva s nárastom krajnej pravice, uvádza ruský denník Vzgľad.

Merkelová vyjadrila nespokojnosť so svojím straníckym kolegom Friedrichom Merzom po tom, čo uznesenie jeho frakcie o sprísnení migračnej politiky získalo v parlamente podporu Alternatívy pre Nemecko. Merkelová, ktorá bola kancelárkou v rokoch 2005 až 2021, nesúhlasila s podporou uznesenia o sprísnení migračnej politiky, ktoré bolo prijaté s pomocou hlasov strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Zdôraznila, že predtým kandidát na nemeckého kancelára z bloku Kresťanskodemokratickej a Kresťanskosociálnej únie (CDU/CSU) Friedrich Merz tvrdil, že je potrebné usilovať sa o väčšinu v Bundestagu len s podporou centristických strán.

„Tento návrh a s ním spojené stanovisko boli prejavom veľkej národnej politickej zodpovednosti, ktorú plne podporujem,“ uviedla Merkelová.

Domnieva sa však, že demokratické strany sa mali zjednotiť, aby sa takýmto situáciám predišlo. Ako príklad uviedla nedávne útoky v Magdeburgu a Aschaffenburgu, ktoré si podľa nej vyžadujú spoločné úsilie všetkých demokratických síl napriek straníckym rozdielom. Predtým väčšina nemeckého parlamentu podporila iniciatívu CDU/CSU na sprísnenie migračnej politiky a trvalých kontrol na hraniciach krajiny, a to aj napriek kritike niektorých strán a kancelára Olafa Scholza. Friedrich Merz deklaroval pripravenosť frakcie pracovať bez podpory ostatných strán. Zdôraznil, že bude naďalej predkladať návrhy na obmedzenie nelegálnej migrácie.

Čo spustilo tieto zmeny?

Jedným z kľúčových faktorov zmeny nálad je séria šokujúcich vrážd spáchaných imigrantmi vrátane decembrového útoku na vianočný trh v meste Magdeburg na východe krajiny, pri ktorom zahynulo šesť ľudí. Dňa 22. januára Afganec zaútočil na skupinu detí v materskej škole a zabil dve osoby vrátane dvojročného chlapca.

Útok na vianočných trhoch: Medzi obeťami má byť dieťa. Počet mŕtvych stúpol. Podozrivý je lekár zo Saudskej Arábie

Pobodanie ľudí v parku v centrálnom meste Aschaffenburg vyvolalo ďalšie pobúrenie verejnosti a politických lídrov, pričom aj Scholz výrazne pritvrdil rétoriku voči útočníkom, ktorí prišli do Nemecka „hľadať ochranu“. Povedal: „Mylná tolerancia tu nemá miesto.“

Merz zašiel ešte ďalej a navrhol prísne hraničné kontroly. „V prvý deň môjho pôsobenia vo funkcii kancelára nariadim ministerstvu vnútra, aby zaviedlo trvalé hraničné kontroly so všetkými našimi susedmi a odmietlo všetky pokusy o nelegálny vstup,“ povedal Merz. Následne sa s pomocou AfD snažil presadiť spomenutý protimigračný návrh v Bundestagu.

Čo je v stávke?

Po prvé, Merzova kampaň na post kancelára. Doteraz mala jeho CDU pred AfD solídny náskok, ale ten sa zmenšuje. Udalosti posledných dní by mohli všetko zmeniť.

Je veľmi pravdepodobné, že rozhodnutie CDU spolupracovať s AfD môže viacerým voličom uľahčiť uvažovanie o tom istom. A navyše Merzovo rozhodnutie presadzovať protiimigrantskú agendu sa môže obrátiť proti nemu, keďže v podstate legitimizuje aj agendu AfD v očiach voličov. Rozhodnú sa voliči podporiť AfD na základe toho, že radšej podporia originál ako vyblednutú imitáciu? Nehovoriac o tom, že práve Kresťanskodemokratická únia pod vedením kancelárky Merkelovej otvorila dvere nekontrolovanému prílivu migrantov.

V Nemecku naberajú nový smer: Merz sľubuje tvrdý boj proti nelegálnej migrácii

Pritom Merkelová má s Merzom rozpory prinajmenšom od roku 2002, keď ho fakticky odstavila z vedenia CDU. Odkedy sa v roku 2022 vrátil, posunul stranu ešte viac doprava a zrušil veľkú časť jej dedičstva, najmä v oblasti migrácie.

Naženie teda zjavná nejednotnosť v CDU viac voličov do košiara AfD? Alebo CDU stratí ešte viac centristických voličov a tí podporia Scholzovu SPD alebo Zelených, ktorí sú naďalej rozhodne proti spolupráci s AfD?

V prospech spolupráce s CDU/CSU sa nedávno vyjadril Christian Lindner, predseda Slobodnej demokratickej strany (FDP), vyhlásil, že po voľbách do Bundestagu nevstúpi do koalície so Zelenými a uprednostní spojenectvo s CDU/CSU. „Neverím, že by sa so Zelenými dala dosiahnuť bezideologická energetická a klimatická politika, radikálne zmeny v hospodárskej politike a nová skutočná migračná politika,“ uviedol Lindner. Poznamenal, že vláda bez účasti ľavicových strán by bola naozaj najlepšia a koalícia CDU/CSU a FDP by sa mohla stať reformnou vládou stredu. Je však otázne, koľko získajú vo voľbách hlasov, aby sa táto Lindnerova vízia mohla naplniť.

Prevezme AfD moc?

Zatiaľ sa zdá nepravdepodobné, že AfD bude súčasťou akejkoľvek vládnej koalície, aj keby sa v hlasovaní 23. februára ešte zvýšili jej preferencie. V Nemecku naďalej existuje jasná väčšina proeurópskych a stredových strán, ktoré by s AfD nechceli spolupracovať, a na zmenu tohto stavu by bol potrebný monumentálny posun.

To, čo sa deje v Nemecku, má však nevyhnutne vplyv aj inde v Európe a mimo nej. Maďarský Viktor Orbán už oslavoval prielom AfD v hlasovaní o migrácii a ostatní patriotickí politici budú mať zjavne viac odvahy aj inde v Európe.

Čo bude nasledovať?

Z hospodárskeho hľadiska bude pre Európu rizikom, ak tieto voľby odštartujú obdobie nestability. Hospodárstvo EÚ už čelí výzvam v podobe agresívnych obchodných vyhrážok amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako aj konkurencii zo strany Číny.

Všetky oči sa teraz budú upierať na pondelkovú stranícku konferenciu CDU, kde pozorovatelia a novinári budú zisťovať náladu medzi delegátmi, pokiaľ ide o ich podporu Merzových nedávnych rozhodnutí, ako aj mieru jednoty medzi členmi strany po dvoch búrlivých týždňoch.

„Merz chce konferenciu využiť na to, aby sa nesústredil len na otázku migrácie (a tým aj na diskusiu o firewalle)  ale hlavne na hospodárske problémy Nemecka,“ uviedli predstavitelia strany pre Berlin playbook. „Jeho cieľom je predstaviť 15-bodový plán hospodárskych opatrení a venovať tejto téme 80 až 90 percent svojho prejavu,“ dodali. Ak je stranícka konferencia Merzovou prvou skúškou, nasledujúca séria prieskumov verejnej mienky bude jeho druhou skúškou. Predstavitelia CDU si mysleli, že tvrdý postoj k migrácii a zároveň ukázanie voličom, že sú pripravení robiť veci inak – aj keby to zahŕňalo spoliehanie sa na podporu AfD – im prinesie nový predvolebný impulz. Prieskumy v nasledujúcich dňoch a týždňoch ukážu, či Merzova hra vyšla.

Prečítajte si tiež

• Proti “prebudenému šialenstvu”: AfD sľubuje, že sa stane “najsilnejšou stranou v Nemecku”
• “Doba sa mení.” Petr Bystroň pre HS opísal situáciu v Nemecku a poslal odkaz slovenskej vláde
• Musk statusom: “Iba AfD môže zachrániť Nemecko”, odpáli búrku