Treťosektorová mafia. Je ťažké určiť, kam až siaha vplyv mimovládnych organizácií

Bratislava 30. apríla 2017 (HSP/extraplus/Foto:extraplus)

Poznáme ich pod rôznymi synonymami a eufemizmami zachytávajúcimi rozličné významové odtienky, no vo všeobecnosti vieme, koho máme na mysli, nech už spomenieme think thank, neziskovku, nadáciu alebo iné entity, trocha nepresne známe pod všeobjímajúcim pojmom tretí sektor. Pôsobia vo všemožných oblastiach života spoločnosti a ich deklarované ciele sa v jednotlivých prípadoch prirodzene líšia, no jedna idea ich všetky spája. Úlohou mimovládnych organizácií by malo byť kontrolovať štátnu moc. Kontrolovať v zmysle monitorovať a preverovať. Niekedy sa však zdá, akoby si sloveso kontrolovať vysvetľovali v zmysle „mať pod kontrolou“, teda ovládať.

Vzájomná legitimizácia

Je namieste spýtať sa, koho záujmy zastupujú tieto organizácie často fungujúce ako lobistické platformy, nátlakové skupiny alebo skladiská minulých a budúcich politických či úradníckych kádrov. Veď aj bývalá premiérka Radičová pôsobila ako predsedníčka správnej rady sorosovskej Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS), ďalší bývalý premiér Dzurinda momentálne pôsobí v think tanku. Samozrejme, nie je mimovládka ako mimovládka. Mnohé sa zaoberajú svojimi partikulárnymi cieľmi bez akýchkoľvek politických konotácií. Tie, čo sa sústredia na vyslovene terénnu prácu s merateľnými výsledkami, toho aj zvyčajne urobia pre spoločnosť najviac. Keď sa však posunieme do sféry think tankov a organizácií snažiacich sa pomocou sociálneho inžinierstva navodiť celospoločenskú zmenu alebo ovplyvniť zmýšľanie verejnosti, vstupujeme do čudesného sveta tuctov známych liberálnych mimovládok. Práve tie najčastejšie fungujú ako kádrové základne paralelných nevolených elít, ktorých vplyv je konštantný bez ohľadu na to, kto je zrovna pri moci. Často sú navzájom personálne prepojené a chvíľami sa zdá, že niektoré mimovládky vystupujú ako samostatné entity len preto, aby zakryli, kam až siahajú chápadlá Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá s obľubou (spolu)zakladá a dotuje stále nové nominálne samostatné projekty. Tie sa potom na seba navzájom odkazujú a vzájomne sa legitimizujú, aby si zvýšili svoju spoločenskú vážnosť, v čom im asistujú aj mainstreamové médiá.

Agenti cudzieho vplyvu

Tým, že podobných organizácií existuje také množstvo, sa dá len ťažko určiť, koľko peňazí do nich priteká zo zahraničia, no veľmi často dostávajú financie z USA a štruktúr EÚ. Je prirodzené byť skeptický a pýtať sa, nakoľko zahraniční donori podporujú naše mimovládky, aby Slovensku pomohli a nakoľko sa cez ne snažia len projektovať svoj vplyv. Aj keď je pravdepodobné, že v očiach treťosektorových brigádnikov sa tieto dve kategórie ničím nelíšia.

MALA BY PODĽA VÁS SLOVENSKÁ REPUBLIKA PODĽA VZORU IZRAELA A RUSKEJ FEDERÁCIE PRIJAŤ ZÁKON NA OBMEDZENIE ČINNOSTI MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ, FINANCOVANÝCH ZO ZAHRANIČIA A POKÚŠAJÚCICH SA O POLITICKÚ DESTABILIZÁCIU V DANEJ KRAJINE? 

Neodpovedal.

Mimovládne organizácie financované zo zahraničia sú špionážnymi rezidenciami cudzích štátov, ktoré rozkladajú našu republiku plazivým spôsobom. Bez toho, aby sme hľadali vzor v Izraeli, alebo v Rusku v právnom štáte, za ktorý sa v zmysle Ústavy považuje aj Slovensko,nesmú mať miesto.

Ak neziskovky tlačia na verejný sektor, aby bol transparentný, nemali by sa ani oni báť zverejňovať údaje o svojom financovaní a o nakladaní s financiami. Zvlášť vtedy, ak získavajú financie od verejného sektora, a to bez ohľadu na to, či od domáceho alebo od zahraničného.

Je viac ako nevyhnutné, aby v rámci udržania stability našej spoločnosti aj SR podnikla patričné kroky v dohľade nad činnosťou, fungovaním, ale najmä financovaním mimovládok pôsobiacich na území Slovenska. Z tohto dôvodu sme v parlamente predložili návrh novely Zákona o neziskových organizáciách, ktorá má za úlohu odhaliť mimovládky financované zo zahraničia a označiť ich termínom „zahraničný agent“. Vďaka tomuto označeniu by bolo všetkým občanom SR na prvý pohľad jasné, koho záujmy táto mimovládka presadzuje. V rámci parlamentnej debaty, ktorá sa po predložení nášho návrhu na zmenu uvedeného zákona rozpútala, sa aj niektorí z poslancov (prevažne za stranu SaS) sami označili za zahraničných agentov, čím len potvrdili, že do parlamentu rozhodne neprišli brániť záujmy občanov Slovenska.

Vývoj udalostí v Európe aj Slovenskej republike nesie vysoké riziko politickej destabilizácie. Vznikajú nebývalé aktivity v prospech národa, súčasne sa však znásobujú útoky na našu spoločnosť, konštatujeme rozklad rodiny v mene morálky, rozklad zákonnosti v mene práva či cudziu militarizáciu v mene mieru. Táto hybridná stratégia presadzovania cudzích záujmov poškodzuje našu podstatu, našu existenciu. Slovenská spoločnosť musí siahnuť veľmi hlboko do svojich ľudských, mravných a kultúrnych rezerv, aby v nových podmienkach bezpečne prežívala. Musia nastať zmeny v mediálnom priestore, v spoločenskom a politickom živote. Mimovládne organizácie majú opodstatnenie, iba ak presadzujú záujmy Slovenska, preto je namieste určiť účinný legislatívny rámec ich aktivít.

Ani vzor netreba. To je povinná sebaobrana. Väčšina MO-čiek zanecháva po sebe stopy usvedčujúce ich z centrálneho riadenia na prospech globalizácie. Pod kamuflážou demokracie, ľudských práv a iných významných hodnôt väčšina z nich pôsobí ako súčasť celosvetového nástroja na podrývanie funkcie národného štátu smerujúceho inam, než určujú opraty dedičných globalistov. Ich bežný pracovný prostriedok je nátlak, polopravdy, deformovanie práva, zneužívanie ľudských hodnôt, zadrapovanie sa tam, kde sa im hodí, vyrobiť slona z komára a sú účinné úmerne ich medzinárodným väzbám. Štát, ktorý im dáva priestor, chová zlo. Pôsobia spolu s ich bankami i masmédiami ako súčasť komplexného nátlaku na domácu politickú scénu. V ich službách sú dobre platení domáci prospechári, ochotní zapredať svoj národ. Postupujú tendenčne proti všetkému, čo posilňuje autoritu a rozvoj národného štátu. V našom oku nájdu smietku, vo vlastnom brvno zaprú.

Ján Ďuriník

Článok pôvodne vyšiel na portáli Extraplus.