“Na Roland Garros to bol môj posledný zápas. Chcela som to v sebe absorbovať a zistiť, či som s tým stotožnená. Myslím si, že dnes je na to perfektný deň. Dlho som nad tým rozmýšľala a teším sa na nový život,” povedala už bývalá hráčka so slzami v očiach.

O konci kariéry rozmýšľala už vyše roka, rozhodnutá bola po májovom Roland Garros, no s oficiálnym oznámením čakala až doteraz. “Som naozaj šťastná, že to bolo takto v kruhu blízkych a stalo sa to pri takejto krásnej udalosti, ako je krstenie mojej, verím, že jedinej knihy, ktorú napíšem. Preto som s tým aj trošku otáľala a chcela som si to nechať na tento krst, pretože je to pre mňa veľmi špeciálne. Rozmýšľala som nad tým naozaj viac ako rok a nebolo to ľahké, v singli bol môj posledný zápas na Roland Garros a paradoxne som potom hrala ešte štvorhru, pri ktorej sa lúčila Lucka Šafářová. Ona vlastne verejne, ja neverejne, ale tiež som vedela, že je to môj posledný zápas,” povedala Cibulková.

Nad koncom kariéry pritom uvažovala už v roku 2016, no vtedy sa rozhodla ešte potiahnuť, veľkú úlohu v tom zohral jej mentálny tréner: “Vtedy som bola vo veľmi zlom psychickom rozpoložení, ktoré trvalo aj päť mesiacov a nevedela som sa odtiaľ dostať. Išlo to až do depresie. Jediné východisko vtedy pre mňa bolo, že ‘preboha ja chcem otehotnieť’ a to sa nestalo. V polovici roka sme to však rozlúskli, začali sme sa o tom rozprávať a môj mentálny kouč mi veľmi pomohol. On ma vlastne naštartoval na ten ďalší rok a pol, ktorý som ešte dala.”

Tridsaťročná už bývalá hráčka priznala, že pod jej rozhodnutie sa z istej časti podpísali aj zdravotné problémy: “Achilovka ma pri hre omínala a myslím si, že ani moje telo už nebolo schopné dávať sto percent, ale rozhodla skončiť som bola už dlhšie, pretože som to tak cítila.”

Za najkrajšie momenty v kariére považuje všetky úspechy, no špeciálny bol triumf na MS WTA Tour v Singapure v roku 2016. “Samozrejme, že najviac budem spomínať na úspechy, boli to krásne chvíle. Napríklad, keď som vyhrala Sinagpur, bola to veľká radosť a verím, že ju v živote ešte zažijem. Pretože mimo kurtov som takú eufóriu ešte nikdy neprežila. Verím, že sa tam tým rodinným životom ešte dostanem. To bol ten moment, keď som si povedala, že preto som to robila celý život. Vtedy som začala byť spokojná so svojou kariérou,” uviedla s tým, že za nesplnený tenisový sen považuje titul z grandslamových turnajov.

Ako vidí svoju ďalšiu budúcnosť, ešte presne nevie, veľa času chce venovať svojej akadémii, uvažuje aj nad komentovaním či istou formou trénerstva. “Uvidíme, tenis je zatiaľ jediné, čo viem v živote robiť najlepšie, takže sa ho budem držať v mojej akadémii, na čo sa aj veľmi teším. A tiež sa veľmi tešíme na rodinku. Je to obligátna otázka, ale nie, neočakávame prírastok do rodiny. Aj keby sme, tak vám to neprezradím,” uviedla k fámam o jej tehotenstve.

Päť mesiacov od posledného duelu si užívala plnými dúškami: “Tých päť mesiacov bolo krásnych, zažili sme taký život a také leto, aké som ešte nikdy nemala. Bolo to úžasné.” Padla aj otázka, či by sa ešte niekedy chcela vrátiť na kurty, prípadne ako niektoré jej súperky aj po tehotenstve: “Keď som videla ženy, ktoré sa vrátili na kurty s deťmi, tak som si hovorila: ‘toto nikdy.’ Ale posledné dva, tri mesiace si už hovorím: ‘nikdy nehovor nikdy.'”

Cibulkovej tréner Matej Lipták vedel o jej rozhodnutí už dlhšie. “Domča sa rozhodla, že to oznámi takýmto štýlom, že chce vydať knihu a v jej závere uviesť, že na Roland Garros to boli jej posledné zápasy. Nebolo to zo dňa na deň, riešili sme to skoro rok. Už po Singapure, keď bola piata na svete, sa tieto témy začali ukazovať v komunikácii. Snažil som sa dávať jej nejaké motivačné ciele a myslel som si, že sa to nejako utrasie. S pribúdajúcimi mesiacmi som však aj ja cítil, že Domča začína byť vyhoretá. Stereotyp a cestovanie začali byť pre ňu únavné, už si to tak neužívala. Začalo to byť pre ňu utrpenie. Bolo potrebné urobiť nejaké rozhodnutie, ktoré nebolo jednoduché. Domča ho spravila až po tom, čo jej ho odobrili členovia tímu,” ozrejmil Lipták.

Cibulková v najpamätnajšom zápase kariéry vo finále šampionátu WTA zvíťazila nad vtedajšou svetovou jednotkou Nemkou Angelique Kerberovou. Najlepší výsledok na grandslamoch zaznamenala v januári 2014, keď postúpila do finále dvojhry na Australian Open v Melbourne. V marci 2017 figurovala vo svetovom rebríčku na štvrtom mieste a vyrovnala historické slovenské maximum Miloslava Mečířa ešte z čias bývalej ČSSR.

Posledný súťažný zápas na ženskom profesionálnom okruhu odohrala v máji, keď v 1. kole Roland Garros v Paríži prehrala s Bieloruskou Arinou Sobolenkovou. Pre problémy s achilovkou vynechala Wimbledon, kde mala obhajovať vlaňajšie štvrťfinále i US Open. V apríli sa vo víťaznom domácom zápase s Brazíliou rozlúčila s Pohárom federácie, v ktorom reprezentovala Slovensko od roku 2005. V prestížnej tímovej súťaži debutovala ako 16-ročná v súboji na pôde Thajska. V roku 2013 boli spoločne s Danielou Hantuchovou líderkami tímu, ktorý postúpil do semifinále svetovej skupiny.