Prebudiť sa v nemocnici a zistiť, že ste prišli o časti tela, je ako z nočnej mory. Presne to sa však v roku 2018 stalo Ritchiemu Herronovi, štátnemu zamestnancovi z Newcastlu. Dva dni pred jeho 31. narodeninami mu chirurgovia kliniky Národnej zdravotníckej služby (NHS) odstránili semenníky a penis. Vytvorili mu niečo, čo opisuje ako “telesnú dutinu, ktorá bola vytvorená tak, aby imitovala vagínu.” Ešte predtým, ako anestetikum prestalo účinkovať, Herron svoje rozhodnutie oľutoval. Teraz sa súdi s NHS aby zabránil ďalším podobným prípadom, ako je on sám.

Herron spojil sily s mužom, ktorý sa snaží zabrániť tomu, aby jeho autistický syn išiel pod nôž na takzvanú operáciu potvrdzujúcu pohlavie. Obaja muži požadujú súdne preskúmanie a nezávislé vyšetrovanie zákrokov NHS, ktoré sa ponúkajú mladým ľuďom do 25 rokov, trpiacim rodovou dysfóriou (transsexualizmom).

Herronov príbeh nie je zďaleka ojedinelý. Pripája sa k rastúcej komunite takzvaných detransitionerov. Ľudí, ktorí ľutujú, že užívali blokátory puberty, hormonálne lieky, alebo podstúpili operáciu na zmenu pohlavia a teraz chcú opäť žiť ako predtým.

Aj jeho okolnosti sú pomerne typické. Je to homosexuál, ktorému bol diagnostikovaný autizmus. Bol vedený k tomu, že jeho pocity, že nezapadá do okolia a príťažlivosť k iným mužom sú znakom toho, že je transsexuál. Herron uviedol, že pre niekoho s absolutistickým myslením je “príliš ľahké uveriť,” že “všetky problémy, ktoré má, sú spôsobené jednou vecou, ktorá sa volá dysfória, “a že “riešením je prechod.”

Súvislosť medzi rodovou dysforiou a sexualitou je dobre známa.

Z údajov škandálom postihnutej kliniky NHS Tavistock vyplýva, že 60 % chlapcov a približne 70 % dievčat, ktorí boli odoslaní do jej služby GIDS (Služba pre rozvoj rodovej identity), sú homosexuáli alebo bisexuáli. Nadmerne zastúpené sú aj osoby s autizmom. Predpokladá sa, že len dve percentá detí v Spojenom kráľovstve trpia poruchou autistického spektra, ale približne 35 percent detí, ktoré sa obrátili na GIDS, “má stredne závažné až závažné autistické črty.” Herron sa zamýšľa: “Boj s prijatím vlastnej sexuality a dospievanie s vysokofunkčným autizmom sú bolestne blízke opisom rodovej dysfórie.”

Po piatich rokoch od operácie sú Herronove jazvy stále citlivé. Teraz, keď je mu 36 rokov, hovorí, že samotné močenie je pomalé a bolestivé. Jeho sexuálne funkcie sú veľmi obmedzené.

Pred operáciou trpel Herron psychickými problémami, vrátane obsedantno-kompulzívnej poruchy, úzkosťami a depresiami. Jeho lekári to nebrali do úvahy ako faktor jeho nepohodlia s pohlavím. Takisto ignorovali úlohu, ktorú mohol zohrávať jeho autizmus alebo príťažlivosť k rovnakému pohlaviu. Namiesto toho, aby mu pomohli vyriešiť tieto problémy, navrhli ho ako kandidáta na nezvratnú chirurgickú liečbu.

“Proces presvedčovania o správnosti chirurgického zákroku prebiehal počas intenzívneho obdobia, ktoré považujem za konverznú terapiu. Všetko, čo súviselo s tým, že som vyrástol ako homosexuál, bolo spôsobené tým, že som bol transsexuál. Akékoľvek pochybnosti boli internalizovanou transfóbiou… Vždy existovalo jednoduché vysvetlenie zložitých problémov,” vyhlásil.

V súčasnosti je v Anglicku deväť kliník NHS, ktoré ponúkajú dospelým chirurgické zákroky a hormonálne lieky. Pred odporúčaním hormonálnej liečby absolvujú pacienti minimálne dve hodnotiace stretnutia s praktickým lekárom. Tí, ktorí zvažujú chirurgickú liečbu, absolvujú pred odporúčaním ďalšie dve stretnutia so samostatnými klinickými odborníkmi. Ako však ukazuje Herronov prípad, tieto ochranné opatrenia zjavne nestačia na zachytenie tých, ktorí sú v takej duševnej kríze, ako bol on.

Problém má hlboké korene. Trans ideológia je zakorenená vo všetkých službách NHS a v jej klinických usmerneniach. Vidieť ju všade, od odznakov so zámenami pre zamestnancov až po praktiky potvrdzovania identity mladých ľudí s rôznym pohlavím na GIDS.

Medzitým vládou Spojeného kráľovstva navrhovaný zákaz “trans konverznej terapie” ešte viac sťaží lekárom skúmať, čo by mohlo viesť pacientov k tomu, aby sa identifikovali ako opačné pohlavie. Ak prieskumný, terapeutický rozhovor vedie pacienta k tomu, aby sa prestal identifikovať ako trans, mohlo by sa to považovať za akt konverznej terapie. Tým sa vytvorí ešte väčší tlak zo strany lekárov, aby presvedčili pacienta, že sa narodil v “nesprávnom” tele.

Za posledné desaťročie sa trans propaganda rozšírila v celej občianskej spoločnosti vďaka lobistickým skupinám ako Mermaids (Morské panny), Press for Change (Tlač pre zmenu) a Stonewall (Kamenný múr). Dnešná mládež vyrastá s televíznymi programami, ktoré sa snažia “normalizovať” zmenu pohlavia, počnúc reláciou I am Leo (Som Leo) z vysielania CBeebies o dievčatku, ktoré bolo odkázané na GIDS, až po najnovšiu epizódu Casualty na BBC One, ktorá oslavuje nebinárnu postavu, ktorá sa rozhodla podstúpiť dvojitú mastektómiu. A to nehovoríme o armáde trans influencerov v sociálnych médiách.