Môj profil 
Predplatné
O iniciatíve hovoril čínsky minister zahraničných vecí Wang I a ruský minister Sergej Lavrov jeho slová potvrdil.
Konkrétne: vo formáte Čína-Rusko-India bude prerokovaná možnosť vytvorenia mechanizmu konzultácií ministrov obrany. Komentátori nevylučujú, že návrh na rozšírenie formátu stretnutí v tomto “trojuholníku” bol predložený na stretnutí Wang I a Sergeja Lavrova, ktoré sa konalo pred trojstranným rokovaním.
Táto iniciatíva v prípade realizácie upevní úlohu tohto formátu v hľadaní riešení krízových situácií, domnieva sa generálny riaditeľ centra politických informácií Alexej Muchin: “Formát komunikácie na úrovni ministrov obrany predpokladá koordináciu akcií s cieľom nedopustenia eskalácie ozbrojeného konfliktu, nech je to kdekoľvek, vrátane konfliktu medzi Indiou a Pakistanom.
Vytvorenie tejto konštrukcie môže byť priamou odpoveďou troch krajín – Ruska, Číny a Indie – na agresívnu politiku USA a ich spojencov.
V poslednej dobe USA zvyšujú vojenskú silu v Európe, ľahkomyseľne odstupujú od zmluvy o raketách stredného a kratšieho doletu.
Pred Ruskom, Indiou a Čínou sa objavuje priame ohrozenie bezpečnosti. Práve preto v záujme koordinácie akcií a odvrátenie akejkoľvek agresie sa navrhuje vytvorenie pracovného formátu vzájomnej spolupráce ministrov obrany. Nie je v tom nič, čo by mohlo spôsobiť nerovnováhu v geopolitike.”
Odborníci zatiaľ nepredpovedajú, ako sa môže vyvíjať nový mechanizmus konzultácií v rámci tohto “trojuholníka”, keďže každá z týchto krajín má svoje záujmy.
Tento formát sa však vďaka geopolitickej sile každej krajiny môže stať jedným z najvplyvnejších na svete, domnieva sa vojenský analytik, generálmajor vo výslužbe Pavol Zolotarjov: “Vojaci na rozdiel od politikov riešia svojimi metódami úlohy na zaistenie bezpečnosti a predchádzanie konfliktom. Preto je iniciatíva konzultácií ministrov obrany užitočná. Logické je aj zloženie účastníkov, sú to tri najväčšie štáty na eurázijskom území. To, že sa niekedy úlohy vojakov nezhodujú, politické záujmy štátov sa rôznia, to je prirodzený proces, ktorý nesmie byť prekážkou uskutočnenia konzultácií”
“Práve preto existujú konzultácie a stretnutia nielen vojakov, ale aj politikov, aby sa zistilo, v čom sa líšia stanoviská a čo urobiť pre to, aby to nebránilo presadzovaniu národných záujmov, zabezpečenie regionálnej a globálnej bezpečnosti. Rozpory sú normálny proces a úlohou vojakov je zariadiť, aby neprerástli do konfliktov. Nachádzať body zblíženia je vždy možné, tým skôr, že stanoviská Ruska, Číny a Indie sa v hlavných otázkach bezpečnosti zhodujú.”
Ma Youjun, riaditeľ Centra ruských štúdií Chej-lung-ťiangskej akadémie spoločenských vied, sa domnieva, že nový mechanizmus môže mať priaznivý vplyv na budovanie dôvery medzi Čínou a Indiou: “V posledných rokoch sa čínsko-ruské a rusko-indické vzťahy vyvíjajú priaznivo, ale na ceste rozvoja čínsko-indických vzťahov sú stále ešte hrbole. Predovšetkým ich značne ovplyvnila udalosť na plošine Doklam”
“Teraz Čína, Rusko a India vytvorili mechanizmus stretnutia ministrov zahraničných vecí a ak tieto tri krajiny budú chcieť aj naďalej rozvíjať pragmatickú spoluprácu, budú musieť vytvoriť viac mechanizmov vzájomnej spolupráce, takých ako je mechanizmus stretnutia ministrov obrany, mechanizmus spolupráce medzi podnikmi a biznisom a tiež mechanizmus spolupráce medzi vládami a miestnymi úradmi”
“Vytvorenie mechanizmov spolupráce môže do značnej miery predchádzať a kontrolovať faktory neistoty. Absencia takéhoto mechanizmu v súčasnosti zvyšuje pravdepodobnosť treníc medzi Čínou a Indiou. Preto je nutné mechanizmus spolupráce medzi ministrami zahraničných vecí Číny, Ruska a Indie doplniť v budúcnosti vytvorením mechanizmu konzultácií na úrovni ministrov obrany.”
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
