Môj profil 
Predplatné
Inžinierske sily americkej armády vyhĺbili do ôsmich metrov v ľadovci, ešte v roku 1959 okolo 200 km od pobrežia Grónska, akýsi prvý mobilný jadrový generátor na svete známy pod menom Camp Century alebo “mesto pod ľadom” so sieťou tunelov spolu s laboratóriami, obchodom, nemocnicou, kinom, kaplnkou a ubytovaním pre 200 vojakov.
Pracovníci tam oficiálne testovali arktické stavebné metódy a v rámci výskumu ako prví navŕtali vzorku ľadového jadra na štúdium zemskej klímy, z čoho zistené poznatky sa ešte citujú dodnes od vedúceho autora štúdie Williama Colgana, experta na klímu a ľadovce z Lassondovej školy inžinierstva na York University v Toronte.
Okrem toho však celé toto zariadenie slúžilo aj ako kryt pre obrovský projekt tak tajný, že ani dánska vláda o ňom nevedela. “Mysleli si, že sa nikdy neodhalí,” vraví Colgan. “Vtedy v 60. rokoch, termín globálne otepľovanie ani neexistoval. Ale klíma sa mení, a otázkou je, či to, čo je tam dole, sa chystá tam aj zostať.”
Grónske územie oficiálne patrí Dánsku, ale v roku 1979 získalo do značnej miery samosprávu. Pentagon uviedol, že “berie na vedomie realitu zmeny klímy a riziká, ktoré ju predstavujú” s tým, že sa americká vláda zaviazala “spolupracovať s dánskou vládou a grónskymi orgánmi urovnať otázky vzájomnej bezpečnosti”.
Projekt Iceworm, prezentovaný americkými veliteľmi štábu v roku 1960, mal za cieľ použiť tunely Camp Century na testovanie obrovskej odpaľovacej základne pod ľadom, dosť blízko na zamierenie jadrových rakiet priamo na vtedajší Sovietsky zväz. Bolo to obdobie, kedy sa hrozilo rozmiestnením sovietskych rakiet na Kube, a americká armáda pracovala práve na stavbe tohto obrovského podzemného komplexu v Grónsku.
The Guardian píše, že v asi 4000 kilometroch ľadových podzemných chodieb a komôr vystupujúcich na povrch malo byť uložených 600 balistických rakiet v skupinách vzdialených šesť kilometrov od seba. Nakoniec si však inžinieri uvedomili, že projekt Iceworm nebude fungovať, pretože neustále sa pohybujúci ľad bol príliš nestabilný a narúšal by steny tunelov.
Od roku 1964 bol preto Camp Century používaný len občas a po troch rokoch opustený úplne, kedy odchádzajúci vojaci vzali so sebou aj reakčnú komoru jadrového generátora. Nechali ale všetku zvyšnú infraštruktúru spolu s biologickým, chemickým a rádioaktívnym odpadom s tým, že sa pod snehom a ľadom “zachová na večnosť”. Odhaduje sa okolo 200 000 litrov nafty, podobné množstvo odpadových vôd a neznáme množstvo rádioaktívnej chladiacej kvapaliny a toxických organických polutantov, ako napríklad PCB.
Podľa ich predpokladov totiž ľad mal zhustnúť z 12 metrov na asi 35 metrov, no súčasné klimatické zmeny zvrátili tento proces, ako Colgan a jeho šesťčlenný tím z Kanady, USA a európskych univerzít uvádzajú vo svojej správe, zverejnenej minulý mesiac v časopise Geophysical Research Letters.
Tohtoročné teploty v Grónsku na jar a v lete zlomili nové rekordy. Júnových 24 stupňov Celzia v hlavnom meste Nuuk bolo neuveriteľných aj pre samotných meteorológov, ktorí preto ešte raz zopakovali merania. V rokoch 2003 až 2010 sa ľad na ostrove topil dvakrát tak rýchlo ako v priebehu celého 20. storočia. Tento rok sa začalo topenie o mesiac skôr ako zvyčajne.
.jpg)
