1. Nepokoje v Kazachstane

Začiatkom roku 2022 prepukli v Kazachstane celoštátne protivládne protesty , ktoré vyvolalo skokové zvýšenie cien plynu. Nepokoje trvali necelé dva týždne, boli ale nesmierne brutálne. Celkom pri nich zomrelo vyše 200 ľudí. Lídri krajín Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan) rozhodli, že do Kazachstanu zmietaného nepokojmi pošlú na obmedzenú dobu mierové jednotky, ktoré majú pomôcť situáciu v krajine stabilizovať. Podľa viacerých lídrov kolektívnej bezpečnosti bolo ohrozenie suverenity Kazašskej republiky, spôsobené hlavne zasahovaním zvonku. Vojakom sa situáciu sa podarilo stabilizovať za pomerne krátku dobu.

2. Vojenský konflikt na Ukrajine

Rusko začalo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine 24. februára a jej cieľom mala byť demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny. Konflikt no i odvetné sankcie iniciované Západom ovplyvnili globálnu bezpečnosť a politiku, vyhnali ceny plynu na 14-ročné maximum a spôsobili, že mnohé krajiny čelia nedostatku potravín. Prijaté odvetné sankcie medzi USA, Európou a Ruskom spôsobili pokles dodávok ropy a plynu a prudký nárast ich cien a zároveň sa premietli do zvýšenia globálnych cien potravín a energií.

Cieľom hospodárskych sankcií bolo spôsobiť Rusku vážne dôsledky za jeho konanie a účinne zmariť schopnosť Ruska pokračovať v agresii, čo sa však minulo účinku. Európska únia prijala aj sankcie voči osobám a na sankčný zoznam sa dostal aj ruský prezident Vladimir Putin či minister zahraničných vecí Lavrov. Sankcie voči jednotlivcom predstavujú zákaz cestovania a zmrazenie aktív. Zákazy cestovania znemožňujú jednotlivcom zaradeným na zoznam vstúpiť na územie EÚ alebo cezeň prechádzať, či už po súši, letecky alebo po mori.

3. Spojené kráľovstvo poznačili turbulentné politické zmeny

Britský premiér Boris Johnson odstúpil 7. júla. Jeho náhrada Liz Trussová odstúpila zo svojho postu len 45 dní po nástupe do funkcie, čím sa táto konzervatívna politička stala najkratšie slúžiacou premiérkou v histórii krajiny. Jej navrhované zmeny zníženia daní spôsobili pokles dôvery investorov a ľudia začali čeliť vážnej kríze životných nákladov. Liz Trussovú nahradil vo funkcii 42-ročný Rishi Sunak, ktorý nastúpil do úradu 25. októbra a stal sa tak najmladším britským premiérom za posledných viac ako 200 rokov a taktiež prvým britským premiérom indického pôvodu.

4. Napätie medzi USA a Čínou

V auguste začali zahraničné médiá vo veľkom skloňovať riziko čínskej invázie na Taiwan. Peking totiž pobúrilo, že na ostrov dorazila Nancy Pelosiová, predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov, čím podľa čínskych predstaviteľov podryla ich autoritu. Čínsky prezident Si Ťin-pching a čínske ministerstvo zahraničných vecí varovali USA pred vyslaním akéhokoľvek vysokého vládneho predstaviteľa na ostrov, ktorý Čína považuje za svoju provinciu. V reakcii na cestu političky USA preto Čína začala masívne vojenské manévre.

Taiwanská armáda bola taktiež v pohotovosti. Nakoniec sa cvičenie skončilo v pokoji. Podľa expertov ale čínska invázia na Taiwan nie je do budúcnosti vylúčená.

5. Smrť kráľovnej Alžbety

Kráľovná Alžbeta II., najdlhšie vládnuca britská panovníčka, vládla národu 70 rokov, čím prekonala vládu kráľovnej Viktórie. Kráľovná Alžbeta II zomrela 8. septembra v Škótsku. Bola vládnucou panovníčkou Spojeného kráľovstva (Anglicko, Wales, Škótsko a Severné Írsko) a niekoľkých ďalších území spolu s hlavou Commonwealthu (skupina päťdesiatich troch suverénnych národov vrátane mnohých bývalých britských území). Jej vláda ako hlavy štátu vyústila do povojnovej recesie, prechodu od ríše k Commonwealthu (krajina, ktorej panovníčkou je kráľovná), koniec studenej vojny a vstup Spojeného kráľovstva do Európskej únie i výstup z nej. Kráľ Karol III. nahradil kráľovnú Alžbetu a stal sa novým panovníkom Anglicka.

6. Svetová populácia dosiahla 8 miliárd

V roku 1922 boli na svete dve miliardy ľudí. O sto rokov neskôr už je to štyrikrát viac. 15. november 2022 sa stáva míľnikom v ľudskom rozvoji, keď svetová populácia oficiálne dosiahla 8 miliárd. Dievčatko Venice Mabansag narodené v Tondo v Manile 15. novembra je považované za symbol ôsmej miliardy. Keďže čísla rastú obrovským tempom, podľa súčasných prognóz bude počet ľudí na planéte ku koncu storočia oscilovať okolo čísla 11 miliárd.

Najväčším prispievateľom k tomuto číslu je (podľa OSN) India, ktorá sa na doterajšom „konečnom skóre” podieľala 177 miliónmi. India má v roku 2023 predbehnúť Čínu ako najľudnatejšiu krajina sveta. Týchto 8 krajín bude do roku 2050 výrazne prispievať k nárastu populácie – Demokratická republika Kongo, Egypt, Etiópia, India, Nigéria, Pakistan, Filipíny a Tanzánijskej zjednotenej republiky.

7. Komunistická strana Číny úspešne zorganizovala 20. národný kongres

Komunistická strana Číny úspešne usporiadala svoj 20. národný kongres v Pekingu od 16. do 22. októbra. Si Ťin-pching bol opätovne zvolený za generálneho tajomníka strany na tretie funkčné obdobie po sebe. 69-ročný Si sa stal prvým vodcom vládnucej KSČ po zakladateľovi Mao Ce-tungovi, ktorý bol opätovne zvolený na tretie funkčné obdobie s perspektívou vládnuť Číne doživotne.

Druhá najväčšia svetová ekonomika sa pustila do budovania modernej socialistickej krajiny. Jednou z najdôležitejších úloh Číny v nasledujúcich piatich rokoch je masívne investovať do technológií s cieľom modernizovať svoju ekonomiku a zlepšiť kvalitu jej rastu. Cieľom plánu druhej storočnice je vybudovať do roku 2049 komplexne modernú socialistickú krajinu.

8. Prezidentské voľby v Brazílii – víťazstvo ľavice

Víťazstvo Luiza Inácia Lulu da Silvu v Brazílii 30. októbra ukončilo funkčné obdobie prezidenta a lídra pravice Jaira Bolsonara.

Zaujímavosťou je, že Lula da Silva bol v apríli 2018 uväznený po tom, čo bol odsúdený za korupčný škandál. V cele strávil približne rok a pol a v roku 2019 bol prepustený, keď brazílsky najvyšší súd uviedol, že predchádzajúci sudca v prípade bol zaujatý a zrušil jeho odsúdenie.

Lula da Silva zvíťazil s nepatrným rozdielom, keď získal 50,9 % hlasov v porovnaní so 49,1 % pre Bolsonara, v jednom z najtesnejších prezidentských volieb v krajine. Oficiálne zloží prísahu na štvorročné funkčné obdobie 1. januára 2023.

9. Čierny deň pre slobodu tlače – Britská vláda schválila žiadosť USA o vydanie Juliana Assangea

Britská ministerka vnútra Priti Patelová schválila žiadosť vlády Spojených štátov o vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea. Ide o významný moment v Assangeovom dlhoročnom boji proti svojmu vydaniu do USA. Assange sa nachádza vo väznici Belmarsh v Londýne od roku 2019, keď ho zatkli po takmer siedmich rokoch strávených na veľvyslanectve Ekvádora, kde mu bola poskytnutá azylová ochrana.

Spojené štáty žiadajú o jeho vydanie v súvislosti s obvineniami zo sprisahania, z nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010–11.

Assange všetky previnenia odmieta a prostredníctvom svojich právnikov podal odvolanie na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Podľa Assangeovho brata sa americké orgány budú snažiť, aby sa vec nedostala pred ESĽP, keďže európske médiá aj verejnosť prechovávajú voči Assangeovi väčšie sympatie než je to v prípade USA a Británie.

10. Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 v Katare

Po prvýkrát sa majstrovstvá sveta vo futbale konali na konci roka (v polovici sezóny) a v arabskej krajine. Katar hostil futbalové tímy od 20. novembra do 18. decembra 2022 a boli to vôbec prvé majstrovstvá sveta v arabskom svete a prvé v krajine s moslimskou väčšinou. Po turnaji v Južnej Kórei a Japonsku v roku 2002 ide o druhé majstrovstvá sveta, ktoré sa konali čisto v Ázii.

Argentínski futbalisti sa stali tretíkrát v histórii majstrami sveta a to po rokoch 1978 a 1986. Vo finále MS v katarskom Lusaile zvíťazili nad obhajcami titulu Francúzmi 4:2 v jedenástkovom rozstrele.

Argentínsky kapitán Lionel Messi vyhral Zlatú loptu a stal sa tak prvým hráčom v histórii turnaja, ktorý získal ocenenie dvakrát. Maroko sa zapísalo do histórie ako prvý africký tím, ktorý sa dostal do semifinále majstrovstiev sveta.

Mario Micenko