To najdôležitejšie z Ukrajiny – Viac ako sto krajín sa nezúčastní na švajčiarskom samite o Ukrajine

Bratislava 15. júna 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Evgeniy Maloletka)

Aktualizované 15. júna 2024 20:25

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej strany, ako aj ďalších zahraničných médií

16:15 – Niekoľko ďalších vyhlásení zo švajčiarskej konferencie o Ukrajine:

Macron povedal, že kapitulácia Ukrajiny nemôže byť základom mieru, preto je potrebné Kyjevu naďalej pomáhať.

Opäť tiež nadhodil myšlienku “olympijského prímeria”. Povedal, že ho Ukrajine neponúkne, ale len vyzve Rusko, aby zastavilo ostreľovanie počas trvania letných olympijských hier. Podľa Macrona takúto rezolúciu prijme Valné zhromaždenie OSN.

Francúzsky prezident dodal, že “nikto v tejto miestnosti nechce ísť do vojny s Ruskom”, a vyzval na rozšírenie konferencie.

Šéf Európskej rady Charles Michel uviedol, že mier medzi Ukrajinou a Ruskom si vyžaduje dialóg medzi stranami, “ale je na Kyjeve, aby rozhodol, kedy sa môže začať”.

Poľský prezident Duda povedal, že zastupuje časť sveta, “kde sa Rusko často nazýva väzením národov. Rusko zostáva najväčším koloniálnym impériom na svete a na rozdiel od európskych štátov Rusko neprešlo procesom dekolonizácie.”

Fínsky prezident Alexander Stubb povedal, že druhá konferencia o Ukrajine by sa mala uskutočniť čo najskôr, pretože mier, “nie je výsledok, ale proces”.

Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič sa vyslovil proti “mieru, pri ktorom musia obete kapitulovať a opustiť vlastné územie”.

Zatiaľ sa skončilo prvé zasadnutie samitu o Ukrajine vo Švajčiarsku. Bude pokračovať zajtra.

15:25 – USA a Turecko sa vyjadrili k Putinovým návrhom na zastavenie vojny, ktoré včera odzneli na samite o Ukrajine vo Švajčiarsku.

“Putin včera predložil návrhy na riešenie rusko-ukrajinského konfliktu, ale nehovorí o rokovaniach, hovorí o kapitulácii Ukrajiny,” uviedla americká viceprezidentka Kamala Harrisová.

Turecká predstaviteľka tiež pripomenula, že okrem Zelenského vzorca existuje aj Putinov plán na ukončenie vojny, ktorý bol oznámený včera.

Tento plán však nekritizoval.

“Máme na stole ukrajinský vzorec a Rusko nedávno zdieľalo niektoré podmienky…. Sú to dôležité kroky a záblesk nádeje, aby sme zabránili rozšíreniu vojny,” povedal minister zahraničných vecí Hakan Fidan.

Vyjadril obavy, že vojna by sa mohla rozšíriť za hranice Ukrajiny a Ruska a prerásť do použitia zbraní hromadného ničenia.

14:45 – Scholz sa na švajčiarskom samite vyslovil proti prímeriu na Ukrajine.

“Okamžité prímerie bez serióznych rokovaní, bez plánu na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru by jednoducho legitimizovalo ruský záber ukrajinského územia a viedlo by k novému zmrazenému konfliktu,” povedal nemecký kancelár.

Zároveň podobne ako niektorí ďalší účastníci samitu uviedol, že “mier nemožno dosiahnuť bez zapojenia Ruskej federácie”. Podľa jeho názoru však “dnes Rusko upustilo od kolektívneho volania po mieri”.

Pripomenieme, že Rusko nebolo na samit vo Švajčiarsku pozvané z iniciatívy Ukrajiny.

14:00 – Zástupca Saudskej Arábie na samite vo Švajčiarsku vyzval Ukrajinu a Rusko, aby v záujme dosiahnutia mieru urobili “tvrdé kompromisy”.

Minister zahraničných vecí kráľovstva Faisal bin al-Saud tlmočil “najlepšie priania obom stranám a želanie skorého ukončenia vojny”.

Dodal, že jeho krajina “má dobré vzťahy s oboma stranami”, a vyzval na “seriózne rokovania” medzi Ukrajinou a Ruskom.

“To si bude vyžadovať tvrdé kompromisy – ako súčasť cestovnej mapy, ktorá povedie k mieru. A musíme zdôrazniť, že každý seriózny proces si bude vyžadovať ruské zastúpenie. Dúfame, že tento samit odráža tieto ciele,” povedal Faisal.

13:05 – Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová uviedla, že je “nemysliteľné” dohodnúť sa na zastavení vojny bez Ruska.

“Dobre si uvedomujeme, že mierový proces bez Ruska je nemysliteľný. Dlhodobé riešenie musí zahŕňať obe strany,” povedala Amherdová na otvorení samitu o Ukrajine vo Švajčiarsku.

Uviedla, že na súčasnom samite nedôjde ku “konečnému porozumeniu” a jeho dosiahnutie je záležitosťou budúcich stretnutí.

12:20 – Ruská armáda je 7 km od toho, aby prerušila hlavnú zásobovaciu trasu AFU v Donbase, uviedol expert BILD Julian Röpke.

Podľa neho rozširovaním predmostia v okolí Očeretinu ruské jednotky postupujú aj na severozápad. Tam už takmer obsadili dedinu Novoaleksandrovka (Rusi tvrdia, že úplne obsadili nádvorie, Ukrajina to nepotvrdzuje).

Röpcke poznamenáva, že postup Rusov týmto smerom má strategický zmysel: dosiahnuť diaľnicu T0504, ktorá sa nazýva “cesta života”. Vedie z Konstantinovky do Pokrovska, odkiaľ sa otvára cesta k rieke Dneper. V súčasnosti je to hlavná zásobovacia trasa pre zoskupenie AFU v oblasti Časov Jar.

Ruské jednotky sú od prerušenia trasy vzdialené približne 7 kilometrov. Na tejto trase sa nachádza len jedna dedina Vozdviženka. Ak sa trasa cez T0504 stratí, AFU bude mať alternatívne zásobovacie trasy. Napríklad zo severu cez Izium alebo po poľných cestách. Tie však nie sú také pohodlné.

11:35 – Ukrajina nie je proti rokovaniam s Ruskom počas druhého mierového samitu, uviedol vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

“Žiadne kompromisy s nezávislosťou, žiadne kompromisy so suverenitou a územnou celistvosťou. Hľadáme príležitosť, aby sme tento plán predstavili zástupcovi Ruskej federácie,” povedal Jermak.

Nemecký kancelár Olaf Scholz tiež nevylúčil, že Rusko bude vyzvané na rokovania.

“Nakoniec by sa mala uskutočniť konferencia alebo rozhovory o prímerí, ktoré budú vhodné pre Ukrajinu, a potom bude dôležité, aby sa na nich zúčastnilo aj Rusko,” povedal Scholz.

Zároveň povedal, že je ochotný rokovať s Putinom, ale za určitých podmienok.

“Vždy som hovoril, že by som do toho išiel znova, ale potrebuje to správny moment – musí byť téma, o ktorej sa bude diskutovať, aby to malo zmysel. Takéto rozhovory však majú zmysel len vtedy, keď je o čom konkrétnom diskutovať. To je dôvod, prečo som to už dlhšie nerobil. Nechcem však, aby vznikol dojem, že je to vylúčené,” povedal Scholz.

10:50 – O zverejnenom návrhu mierovej dohody o ukončení vojny na Ukrajine, ktorý nebol v Istanbule nikdy podpísaný.

Potvrdzuje informácie, ktoré boli predtým zverejnené v médiách a ktoré uviedli účastníci rokovaní.

Z textu vyplýva, že strany sa dohodli na veľkom počte zásadných otázok a stalo sa tak do 15. apríla (ide o dátum posledného návrhu dohody). Dátum 15. apríl je po tom, ako sa stali udalosti v Buči. To znamená, že rokovania pokračovali aj po nich. To naznačuje, že tragédia v Buči nebola skutočným dôvodom rozpadu dohôd (ako sa predtým často tvrdilo).

Takže hlavné body, na ktorých sa Ukrajina a Rusko dohodli na rokovaniach v roku 2022, sú tieto.

1. Ukrajina sa stáva neutrálnym štátom.

2. Stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN – Veľká Británia, Čína, Ruská federácia, Spojené štáty a Francúzsko – sa stávajú garantmi bezpečnosti neutrálnej Ukrajiny. Rusko navrhlo, aby sa k nim pridalo Bielorusko, Ukrajina – Turecko.

3. Garantujúce štáty sa zaviazali poskytnúť Ukrajine ozbrojenú podporu v prípade útoku na ňu. Tieto záruky sa zároveň nevzťahovali na Krym (t. j. bol de facto uznaný za ruský), ako aj na niektoré územia uvedené v prílohe 6, o ktorých sa v tom čase nedosiahla dohoda. Zrejme ide o územia Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré boli v tom čase obsadené (viaceré médiá napísali, že túto otázku sa rozhodli predložiť na osobnom stretnutí Zelenského s Putinom). Pokiaľ ide o Chersonskú a Záporožskú oblasť, Putin povedal, že je pripravený stiahnuť odtiaľ ruské jednotky. To znamená, že v prílohe č. 6 sa malo špecifikovať územie Ukrajiny (okrem Krymu), ktoré zostane pod ruskou kontrolou a pozdĺž ktorého bude vytýčená nová demarkačná línia. A to sa, opakujeme, týkalo len Donbasu – ruské vojská by sa stiahli z juhu Ukrajiny (Záporožskej a Chersonskej oblasti).

4. Rozpory sa týkali bezpečnostných záruk – Rusko trvalo na tom, aby garantujúce krajiny vstúpili do vojny na strane Ukrajiny so súhlasom všetkých garantujúcich krajín, Ukrajina bola proti, pretože v takom prípade by Rusko mohlo zablokovať vojenskú podporu Kyjevu od ostatných garantov, ak by opäť začalo inváziu. Takisto, ako už predtým informovali médiá, USA neboli ochotné poskytnúť Ukrajine také silné a konkrétne bezpečnostné záruky, čo bol jeden z dôvodov neúspechu dohôd.

5. Ukrajina garantuje svoj bezjadrový štatút.

6. Ukrajina a Rusko sa dohodli, že zrušia všetky sankcie uvalené jeden na druhého a stiahnu všetky žaloby na medzinárodných súdoch proti sebe.

7. Ukrajina sa zaviazala, že popri ukrajinskom štátnom jazyku bude úradným jazykom aj ruština.

8. Ukrajina podpísala, že odsudzuje nacizmus vo všetkých jeho prejavoch, a zaviazala sa zrušiť viaceré zákony a nariadenia (najmä pokiaľ ide o úlohu OUN-UPA a postavenie ich veteránov).

9. Strany rokovali o obmedzení veľkosti ukrajinskej armády a jej výzbroje, ale v čase vypracovania dokumentu sa na počtoch nedohodli.

10:00 – Ruské jednotky obsadili dedinu Georgievka v Doneckej oblasti, uviedol na základe analýzy videozáznamu analytik spoločnosti BILD Julian Röpcke.

O obsadení dediny včera informovali aj ruské vojenské blogy. Ukrajina to nepotvrdila.

Georgievka sa nachádza západne od Marinky. Cez túto dedinu vedie cesta do Kurachova – jedného z kľúčových obranných centier AFU v Doneckej oblasti.

Aby sa však Rusi dostali do Kurachova, musia ešte obsadiť dedinu západne od Georgievky – Maximilianivku. Ruské blogy uvádzajú, že o túto dedinu sa už bojuje.

Ukrajinská vojenská webová stránka DeepState tiež uviedla, že Rusi už vstúpili do dediny, ale uviedla, že ich útoky boli odrazené.

9:05 – Dnes sa vo Švajčiarsku začína “mierový samit”, ktorý zvolala Ukrajina. Čo je o ňom známe?

Konferencia bude trvať dva dni v stredisku Bürgenstock neďaleko mesta Luzern. Zelenskij je už na mieste.

Celkovo vrátane Ukrajiny prídu zástupcovia 92 krajín, hoci pozvaných bolo 160. Podľa pôvodného plánu Kyjeva sa mali na samite stretnúť lídri všetkých zúčastnených krajín, ale nakoniec sa očakáva účasť len 57 prezidentov a premiérov.

Medzi najväčšími partnerskými krajinami Ukrajiny budú lídri Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska, Holandska a Poľska. Spojené štáty vyšlú viceprezidentku Kamalu Harrisovú.

Najväčšie krajiny “globálneho juhu” nevyslali ani jedného prvého lídra. Brazília, India, Južná Afrika, Indonézia, Izrael, Filipíny, Arabské emiráty a India vyšlú vyslancov pod úrovňou ministrov. Saudská Arábia a Turecko vyšlú ministrov zahraničných vecí.

Šéf OSN Gutterish, ktorý vyšle svojho zástupcu, tiež odmietol ísť. Namiesto pápeža pricestuje aj kardinál-diplomat z Vatikánu.

Čína odmietla účasť na samite a trvala na tom, že na konferenciu malo byť pozvané Rusko. Okrem Číny sa na samite nezúčastnia ani také významné krajiny “globálneho Juhu” ako Pakistan, Egypt, Alžírsko, Vietnam, Irán a niekoľko ďalších štátov.

Nezúčastnia sa na ňom ani takí členovia Spoločenstva nezávislých štátov ako Kazachstan, Azerbajdžan, Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Bielorusko.

Už teraz je oficiálne známe, že o kľúčových otázkach – zastavení vojny a budúcom usporiadaní sveta – sa na samite vôbec nebude diskutovať. Keďže sa zdá, že v tejto otázke medzi účastníkmi neexistuje konsenzus (Zelenského formulu, ktorá predpokladá stiahnutie ruských vojsk k hraniciam z roku 1991 a reparácie z nich, spochybňujú mnohé krajiny, ktoré na stretnutie vyslali svojich zástupcov).

Kyjev preto na programe samitu uviedol len jadrovú a potravinovú bezpečnosť a návrat väzňov a deportovaných. Zrejme ide o témy, okolo ktorých Zelenskyj plánuje získať súhlas väčšiny delegátov.

Je však zrejmé, že akékoľvek rozhodnutia samitu, na ktoré Rusko nebude pozvané, bude so stopercentnou pravdepodobnosťou ignorovať. Ak takéto rozhodnutia vôbec budú nasledovať.

Inými slovami, už teraz je každému jasné, že podujatie sa môže dostať “mimo koľajníc”. A hostiteľ summitu, Švajčiarsko, už pripravuje plány na druhý summit, na ktorý by podľa jeho názoru malo byť Rusko pozvané.

Nie je však známe, či s tým Ukrajina súhlasí. Súdiac podľa Zelenského slov Kyjev plánuje najprv sformulovať diplomatické “ultimátum” pre Moskvu, ktoré predloží v mene “svetovej väčšiny” zhromaždenej na samite.

Po tom, ako Ruská federácia takéto ultimátum pravdepodobne odmietne, Ukrajina zintenzívni rétoriku, že Moskva je neschopná a že je potrebné zvýšiť dodávky zbraní pre AFU.

To je pôvodná myšlienka samitu. Uvidíme však, ako to nakoniec dopadne a či sa podarí sformulovať nejaké konkrétne tézy, ktoré by bolo možné “predložiť” Rusku.

Na samite sa zúčastnia také spriatelené krajiny ako India, Turecko, Brazília, Maďarsko a mnohé ďalšie. A tie sa môžu pokúsiť zablokovať ostré protiruské formulácie v záverečnom vyhlásení.

8:20 – Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že požiadavky Maďarska na ochranu národnostných menšín boli zahrnuté do dokumentu o rokovaniach s Ukrajinou o jej vstupe do EÚ.

Oznámil to minister zahraničných vecí krajiny Péter Szijjártó.

“Po živej debate dnes večer (14. júna – pozn. red.) v Bruseli sa dosiahla dohoda: všetky maďarské podmienky boli zahrnuté do rámcového dokumentu o rokovaniach s Ukrajinou,” napísal minister na Facebooku.

Podľa neho sa v dokumente uvádza, že “Ukrajina musí vrátiť práva, ktoré boli v posledných rokoch odňaté maďarským Zakarpatcom”.

“Všetci zastávame názor, že rešpektovanie práv národnostných menšín by malo byť jedným z predpokladov akéhokoľvek pokroku. Niektoré zúčastnené krajiny o tom nechceli ani počuť, ale my sme dali jasne najavo, že trváme na obnovení menšinových práv venovaných zachovaniu národnej identity a štúdiu materinského jazyka,” dodal Szijjártó.

7:45 – Viac ako sto krajín sa nezúčastní na švajčiarskom samite o Ukrajine. Mnohé z tých, ktoré sa zúčastnia však nezastávajú ukrajinské stanovisko. Medzi takéto krajiny patrí aj Slovensko

Vyplýva to z dokumentu, ktorý zverejnila švajčiarska vláda.

Konkrétne sa na konferencii okrem Číny nezúčastnia Egypt, Alžírsko, Nigéria, Niger, Čad, Vietnam, Laos, Mongolsko, Kambodža, Barma, Srí Lanka, Pakistan, Irán, Kuvajt, Omán, Uzbekistan, Tadžikistan, Turkménsko, Kirgizsko, Kazachstan, Azerbajdžan, Kuba, Haiti, Bolívia a Paraguaj.

Z krajín SNŠ budú zastúpené len Arménsko a Moldavsko. Zúčastní sa aj Gruzínsko (nie je členom SNŠ).

7:20 – Nový návrh Ruska týkajúci sa Ukrajiny je pre medzinárodné spoločenstvo neprijateľný.

Uviedol to zástupca veľvyslanca USA pri OSN, keď komentoval súčasný Putinov “mierový plán”.

6:30 – 14. júna 2024. Hlavné z ruského pohľadu:

– Moskva okamžite zastaví paľbu a vyhlási pripravenosť na rokovania po tom, ako Kyjev stiahne svoje jednotky z územia nových ruských regiónov.

– Rusko na mierové urovnanie potrebuje aj neutrálny, neangažovaný a nejadrový štatút Ukrajiny, jej demilitarizáciu a denacifikáciu, uviedol ruský prezident.

– Základné dohody o mierovom urovnaní ukrajinskej krízy by mali byť pevné, znamenajú okrem iného zrušenie sankcií voči Rusku, zdôraznil Putin.

– Šéf Pentagónu sa domnieva, že Putin “nemá právo” stanovovať mierové podmienky pre Ukrajinu.

– Ruský minister obrany Belousov a prezidentov pobočník Dyumin sa stretli na tému dodávok bezpilotných lietadiel pre armádu.

– Gruzínska národná légia bojujúca na strane AFU bola uznaná za teroristickú organizáciu, uviedla FSB.

– Kvalita výcviku ukrajinských pilotov na lietanie na stíhačkách F-16 je veľmi nedostatočná a počet pilotov, ktorí absolvujú výcvik, je nízky, uviedol portál Defense News.

– Sily protivzdušnej obrany v noci zachytili a zničili 70 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad Rostovskou oblasťou, pričom ďalších 17 bezpilotných lietadiel bolo zostrelených nad Belgorodskou, Volgogradskou, Voronežskou a Kurskou oblasťou a Krymom, uviedlo ministerstvo obrany.