The Trumpet: Rusko a Čína “si osvojujú” Latinskú Ameriku

Ako poznamenáva autor článku v denníku The Trumper, v posledných rokoch Rusko a Čína vedú aktívnu politiku zbližovania sa s Latinskou Amerikou. Spolupráca medzi týmito troma regiónmi a zároveň fakt, že si nekonkurujú môže prispieť k tomu, že v blízkej budúcnosti by mohli Spojené štáty zažiť značné “geopolitické transformácie”, predpokladá autor článku

07. 02. 2015 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Moskva 7. februára 2015 (HSP/RT/Foto:TASR)

▶ ❚❚ ↻

Potom, čo sa Spojené štáty stiahli z Latinskej Ameriky, Čína sa stala jedným z hlavných hráčov v tomto regióne, zdôrazňuje Jax. Napríklad v rokoch 2000-2009 sa obchod medzi Čínou a Latinskou Amerikou zvýšil o 1200 percent. Pokiaľ bude súčasný trend pokračovať, tak v budúcom roku Čína predbehne Európsku úniu a stane sa druhým najväčším obchodným partnerom v Latinskej Amerike. Očakáva sa, že v priebehu 10 rokov, obchod medzi oboma stranami dosiahne 500 miliárd dolárov ročne. Ekonomická expanzia Číny v Latinskej Amerike sa tiež odráža v raste investícií. Minulý mesiac sa čínsky prezident Si Ťin-pching zaviazal investovať v regióne 250 miliárd dolárov.

Na druhej strane sa Rusko v poslednom desaťročí snaží “obnoviť v Latinskej Amerike svoje postavenie, ktoré si vybudovala za čias Sovietskeho zväzu počas studenej vojny,” napísal Jax “a jeho snahy zosilneli hlavne v posledných mesiacoch – po tom, čo Spojené štáty a Európa uvalili sankcie proti Rusku, ako trest za jej úlohu v ukrajinskej kríze”. Autor je presvedčený, že sankcie prinútili Moskvu, aby sa priblížila k Latinskoamerickému trhu.

Konkrétne v júli si ruský prezident Vladimir Putin urobil šesťdňový výlet po Latinskej Amerike, kde navštívil Kubu, Argentínu, Brazíliu a Nikaraguu. Na Kube Putin podpísal niekoľko významných zákaziek v oblasti ropy a bezpečnosti a vzdal sa 90 percent (čo je asi 32 miliárd dolárov) kubánskeho dlhu, nezaplatených ešte zo sovietskych čias. Po návšteve sa objavili správy, že Kuba dokonca súhlasila s odovzdaním základne zo sovietskej éry Rusku, zdôrazňuje autor.

Argentína je jednou z mála krajín, ktorá podporili anexiu Krymu Ruskom. Počas svojej návštevy Argentíny Putin na znak vďačnosti podpísal dohodu o bezpečnosti a obchode, ako aj zmluvu na výstavbu jadrových elektrární v Argentíne. Rusko tiež ponúklo Argentíne dodávku desiatok stíhačiek. Putin podpísal podobné dohody aj s Brazíliou a tiež zmluvy v oblasti letectva, zbrojárstva a technickej spolupráce. Návšteva Putina v Nikarague bola prvou návštevou prezidenta Ruska v tejto krajine. Putin diskutoval s prezidentom Nikaraguy Danielom Ortegom o spolupráci počnúc bezpečnosťou končiac poľnohospodárstvom. Ortega nazval návštevu Putina za “historickú” a “lúčom svetla”, píše Jax.

Vo všetkých štyroch krajinách, Putin navrhol výstavbu systému GLONASS, ktorá je ruskou obdobou americkému systému GPS. Na záver svojej návštevy, Putin povedal, že Rusko by malo “obnoviť účasť v tejto veľmi zaujímavej a veľmi sľubnej oblasti (sveta).”

Ako dodáva autor článku, v posledných mesiacoch ruské bombardéry hliadkovali nad Karibským zálivom a pristáli vo Venezuele a Nikarague. Rusko sa zúčastnilo vojenských cvičení vo Venezuele a ruské lode vplávali do kubánskych a venezuelských prístavov. Zároveň spoločnosť “Gazprom” masívne investuje v Argentíne a Bolívii a “Rosneft” zosilňuje svoju prítomnosť vo Venezuele.

“To všetko poukazuje na to, že Rusko sa dnes stava v Latinskej Amerike vplyvnejším, než bolo počas studenej vojny” tvrdí autor článku. Preto z pohľadu Jaxa, je pozoruhodné, že Čína a Rusko sa v Latinskej Amerike nevnímajú ako konkurenti. Naopak, si dokonca poskytujú vzájomnú podporu.

Napríklad, aby podporili projekt Nikaraguajského kanálu financovaný Čínou, Rusko sľúbilo, že zaistí bezpečnosť počas výstavby. Od tohto roku v Nikarague rozmiestnia ruské základne a ruská flotila bude hliadkovať popri tichooceánskom a Karibskom pobreží. Ďalší príklad: v júli 2014 sa Vladimír Putin a Xi Jinping stretli v Brazílii, aby predstavili novú “rozvojovú banku”, ktorá je výzvou nadvláde Spojených štátov vo finančnom sektore.

Popísaná stabilná spolupráca medzi Ruskom a Čínou v Latinskej Ameriky a tiež politická a hospodárska nekonkurencia, otvárajú možnosti pre geopoliticku transformáciu v tesnej blízkosti Spojených štátov a to už v blízkej budúcnosti, zhŕňa na záver autor článku v The Trumpet.

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Víkendové zemetrasenie s epicentrom neďaleko Šamorína, ktoré bolo citeľné v Bratislave, Trnave, Seredi aj širšom okolí, otvorilo nielen otázku rozsahu škôd, ale aj reálneho nastavenia poistných zmlúv. Otrasy s magnitúdou približne 4,3 až 4,5 spôsobili praskliny na stenách, poškodené omietky, posunuté konštrukčné prvky či zničené zariadenie domácností. Poisťovne už evidujú desiatky až stovky hlásení a očakávajú, že ich počet bude ešte rásť.

Čítať viac | 08:53

Dočasná prezidentka Delcy Rodriguezová v nadväznosti na schválenie zákona o amnestii oznámila, že Venezuelčania žijúci v exile budú vítaní s otvorenou náručou.

„Hovorím vám: dvere Venezuely, náruč venezuelského ľudu sú otvorené pre tých, ktorí sa chcú vrátiť v tomto procese uzdravovania sa z nenávisti,“ zaznelo v televíznom prejave Rodriguezovej.

08:50

Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) za uplynulé mesiace zrekonštruovala niekoľko svojich pracovísk za viac ako štyri milióny eur. Informovala o tom v pondelok hovorkyňa UNB Eva Kliská.

Čítať viac | 08:39

V utorok ráno ceny ropy vzrástli. Ich hodnota sa priblížila k sedemmesačným maximám.