Denník pripomína, že Thaciho jeho spolubojovníci volali “Had” (Zmija) a že počas vojny v Kosove v roku 1999 ho považovali za nemilosrdného veliteľa Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), ktorého sa každý bál. Thaci napriek tomu odmieta zodpovednosť za akékoľvek zločiny.
Kosovský parlament v júni schválil dohodu o normalizácii vzťahov so Srbskom, čo EÚ a USA privítali ako triumf mieru a zmierenia v regióne. Vo Washingtone a Bruseli sa Thaciho meno začalo skloňovať v súvislosti s európskymi integráciami jeho krajiny a dokonca v súvislosti s možnou kandidatúrou na Nobelovu cenu za mier, píše denník.
Ako však pripomína, v Srbsku je Thaci osobou, ktorá má veľmi zlé meno. O bývalom veliteľovi UCK západní diplomati hovoria, že nariaďoval zatýkanie, zabíjanie i čistky medzi bojovníkmi, ktorí sa proti nemu búrili. Thaci tieto obvinenia ostro odmieta a tvrdí, že len bojoval proti brutálnym vojnovým nepriateľom, citoval dnes srbský spravodajský server Vesti-online.
“Bojoval som na tej správnej strane histórie, oslobodzujúc svoj národ od tyranie nemilosrdného nepriateľa a masového pokusu o genocídu,” povedal Thaci.
Napriek tomu ho však minulosť stále prenasleduje, píše The New York Times. V roku 2010 sa v správe Rady Európy spomína, že Thaci stál na čele “mafiánskych skupín”, ktoré pašovali zbrane, heroín i ľudské orgány; a to počas i po skončení vojny v Kosove.
Thaci tieto obvinenia odmieta a kosovská vláda ich nazvala “odpornými”. V auguste 2011 EÚ sformovala osobitnú pracovnú skupinu, ktorej úlohou má byť preskúmanie pravdivosti tvrdení o nelegálnom obchode s orgánmi v Kosove vrátane podozrenia, že sa na tom podieľal aj Thaci. Pracovná skupina doposiaľ svoje závery nepredstavila.
Po otázke súvisiacej s obvineniami, že kosovskí Albánci srbským zajatcom odoberali obličky v tzv. žltom dome v Albánsku, Thacimu zmizol z tváre úsmev, napísal The New York Times.
“Také niečo sa nikdy nestalo, nemáme čo skrývať,” tvrdí premiér Kosova.
Thacimu sa však môže stať, že si ho história bude pamätať ako zločinca a vraha. Záleží len na politickej vôli jeho ochrancov v západnom svete, kedy dajú od svojho albánskeho chránenca ruky preč.





















