Národná bezpečnostná agentúra a FBI sú napojené priamo na centrálne servery internetových spoločností, cez ktoré vás špehujú

Londýn/Berlín/Washington 7. júna (TASR/HSP/Foto:TASR)

Na povrch vyšli omračujúce podrobnosti o utajenej spravodajskej operácii, pri ktorej sa získavali telefonické, e-mailové a internetové údaje miliónov Američanov

Britská vláda získala podľa médií prístup k tajne zhromažďovaným údajom z komunikácie ľudí na internete cez americkú tajnú službu, Národnú bezpečnostnú agentúru (NSA), uviedla dnes tlačová agentúra AP.

Britský denník The Guardian informoval o dokumentoch, z ktorých vyplývalo, že britská spravodajská služba GCHQ mala prístup k americkému programu PRISM prinajmenšom od júna 2010. The Guardian ďalej uviedol, že program vlani vygeneroval 197 tajných spravodajských správ.

GCHQ informácie denníka nekomentoval, uviedol len, že berie veľmi vážne svoje právne záväzky. The Guardian nedávno publikoval rad článkov o tajnom americkom získavaní údajov, odhaliac omračujúce podrobnosti o utajenej spravodajskej operácii, pri ktorej sa získavali telefonické, e-mailové a internetové údaje miliónov Američanov.

Podľa novín Washington Post a The Guardian sú americká NSA a Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) napojené priamo na centrálne servery deviatich internetových spoločností, a to s ich súhlasom.

Program PRISM vznikol v roku 2007 a odvtedy sa údajne rapídne rozširuje. Podľa Washingtonu sa na ňom podieľalo deväť internetových spoločností: Microsoft, Yahoo, Google, Facebook, PalTalk, AOL, Skype, YouTube a Apple. Spoločnosti Yahoo, Apple a Facebook i ďalšie okamžite po zverejnení informácií účasť na programe popreli.

Dohľad je tak rozsiahly, že si to nikto nevedel ani predstaviť

Počítačoví administrátori už dávno varovali, že americké úrady môžu u amerických internetových koncernov celkom legálne získať prístup ku všetkým informáciám, uviedla agentúra DPA. Avšak tajný dokument dáva tušiť takú dimenziu dohľadu, akú sotva niekto považoval za možnú.

Riaditeľ amerických tajných služieb James Clapper v reakcii na uverejnené informácie obhajoval tajné získavanie informácií zo známych internetových serverov ako efektívny spôsob na predchádzanie teroristickým útokom.

Clapper povedal, že program je zameraný len na občanov iných krajín, ktorí sa nezdržiavajú v USA. Toto vysvetlenie – zamerané na Američanov – nie je však práve uspokojujúce napríklad pre Európanov, mieni DPA.

Obama tvrdí, že telefonáty Američanov nie sú odpočúvané. Do prevalenia škandálu sa však mlčalo aj o sledovanií internetu

Americký prezident Barack Obama dnes uviedol, že nikto nepočúva telefonické rozhovory Američanov, ale zisťujú sa len telefónne čísla a dĺžka hovoru.

V súvislosti s monitoringom internetu Obama povedal, že sa to netýka amerických občanov alebo ľudí žijúcich v Spojených štátoch. Podľa jeho slov pomáhajú údaje z internetu a o telefonátoch zabrániť teroristickým útokom, čo stojí za zasahovanie do súkromia.

Obama obhajoval tajné preverovanie a dodal, že Kongres opakovane odsúhlasil zbieranie údajov o telefonátoch Američanov a zahraničných používateľov internetu, uviedla tlačová agentúra AP.

Išlo o prvé Obamove vyjadrenia, odkedy boli tento týždeň zverejnené podrobnosti o vládnych programoch. Podľa šéfa Bieleho domu “bezpečnostné poistky” programov fungujú a po svojom nástupe do funkcie niektoré z nich posilnil. Vyjadril tiež presvedčenie, že to jeho vláde pomáha zastaviť teroristické útoky.

Noviny Washington Post a The Guardian uviedli, že americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) a Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) sú napojené priamo na centrálne servery deviatich internetových spoločností, a to s ich súhlasom. Program PRISM vznikol v roku 2007 a odvtedy sa údajne rapídne rozširuje.

Predtým boli zverejnené informácie o tom, že americká vláda tajne zbierala údaje o telefonátoch miliónov Američanov – na základe prísne tajného nariadenia súdu.

Biely dom v reakcii na zverejnené materiály informoval, že NSA získavala údaje od telekomunikačného koncernu Verizon legálne a so súhlasom Kongresu, čo potvrdili aj viacerí kongresmani.