Bratislava 27. februára 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Kandidátka na prezidentku SR Bohumila Tauchmannová by posilnila právomoci hlavy štátu. Ako povedala v rozhovore pre TASR, vedela by si predstaviť, že najvyšší ústavný činiteľ by mohol mať právo predkladať zákony. Okrem toho si dáva za cieľ morálne nastavenie spoločnosti

Sú kompetencie prezidenta dostatočné alebo by ich mal mať viac? Ak viac, ktoré napríklad?

Myslím si, že určité funkcie prezidenta by sa mali upevniť. Je to hlavne zákonodarná iniciatíva. Prezident má v tejto oblasti veľmi malé právomoci a keďže má obhajovať záujmy všetkých občanov SR, tak zákonodarná iniciatíva je to, po čom by som volala ako po prvom. Myslím si, že prezident by mal mať zákonodarnú právomoc. Ďalšou možnou kompetenciou je posilniť tzv. právo veta pri schvaľovaní zákonov. V súčasnosti je to pri opakovanom schvaľovaní len formálna záležitosť. Treba, aby pri opakovanom schvaľovaní nebola potrebná len jednoduchá väčšina, ale ústavná väčšina. Ďalšiu kompetenciu vidím ani nie tak v kompetencii prezidenta, ako to, že my nemáme v ústave nastavené procesy, ktoré sa týkajú vymenúvania vysokých štátnych činiteľov do funkcií. Vidíme to vždy, keď príde k nejakej trenici, tak všetci sa vyjadrujú k procesu, čo môže a čo nemôže prezident.

Čo považujete za najdôležitejšiu a najpodstatnejšiu úlohu prezidenta SR, a čo za najvýznamnejšiu kompetenciu?

Prezident má byť morálnou oporou, morálnym barometrom spoločnosti. Každý jeden prezident si musí vybudovať úctu. Musí dať do pohybu spoločnosť v tom slova zmysle, že „rozpohybuje“ veľmi dôležitú spoločenskú tému, ktorú mu určia ľudia a za pomoci verejnej mienky môže takto sekundárne meniť nastavenia v spoločnosti.

Hlavnou témou tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Hoci väčšina politikov od začiatku hovorila, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak a v Smere-SD je navyše názor, že by nových ústavných sudcov nemal menovať Andrej Kiska, ale nový prezident. Čo si o tom myslíte vy? Ako vnímate takýto postoj politikov a ich správanie sa voči ústavnému súdu a v neposlednom rade k hlave štátu?

Sú to praktiky udomácnené na slovenskej politickej scéne už dlhé desaťročia. Nemáme koncepciu štátu, zvolíme zástupcov do parlamentu, tým sa všetko končí. U nás si politici vybrali „prihrievanie svojej polievočky“, čo je pre nich dobré a nie pre spoločnosť. Zdá sa mi aj neúctivé voči prezidentovi, že ho vyradia z hry. Je to tiež niečo, čo zneisťuje spoločnosť. Mali sme dostatok času, možno od jesene, aby sme mohli pokojnou cestou riešiť, kto je vhodným kandidátom na tento súd. Čo sa udialo, hodnotím veľmi negatívne.
Ak by ste sa stali prezidentkou, čo by ste chceli, aby po vás v paláci zostalo?

Za cieľ som si dala zmenu morálneho nastavenia spoločnosti. Dá sa povedať, že sme dosiahli pomyselné dno, že ľudia neveria svojmu štátu, neveria jeho inštitúciám, neveria súdnictvu, polícii. Je to, čo ich zneisťuje, frustruje, na základe čoho sa potom aj radikalizuje spoločnosť, či už vo svojich vyjadreniach, alebo formách riešenia. Bola by som rada, keby sa toto podarilo odstrániť na základe hovorenia pravdy, poukazovania na to, kde sú vinníci a ako to treba riešiť. Mechanizmus riešenia by mal vychádzať od ľudí. V uliciach miest pri zbieraní podpisov som zistila, že ľudia vedia vystihnúť podstatu veci. Hráme so štátom takú nemorálnu hru. Štát sa nás snaží okrádať a my sa zase na oplátku snažíme okrádať štát. Na základe tohto nevzniká pozitívna situácia v štáte, teda štát nemáme radi, hrdosť a zanietenosť, že sme Slováci, nám upadá. Ľudia ma veľmi nepoznajú, skôr poznajú moju prácu, ako moju tvár, viem si predstaviť, že by som spojila krajinu a navrhla zmysluplné veci. Robím už viac ako desať rokov to, aby sme si uvedomili ako funguje makroekonomika cez projekt „Kvalita z našich regiónov“ alebo národné dni na podporu ekonomiky Slovenska „Pýtajme si slovenské“. Aby sme si uvedomili, že naším občianskym postojom a zmenou nákupného správania vieme pomôcť sebe a celej krajine. Môžem sa postaviť za veci, ktoré robím viac ako desať rokov, že sa z témy, ktorej sa v spoločnosti nevenovalo, stala celospoločenská žiadaná téma a to je nákupný patriotizmus. Morálne pozdvihnutie Slovenska sa neudeje za rok, je to cesta na desaťročie až dve desaťročia. Budovať aktívnu občiansku spoločnosť a cestu, ako sa dá ozdraviť naša spoločnosť, som si zobrala za dôležitú úlohu.
V Prezidentom paláci býva deň otvorených dverí, počas ktorého sa ľudia môžu stretnúť s prezidentom. Niektorí kandidáti hovoria, že sa chcú s občanmi stretávať viac, hovorí sa aj o možnosti mať akýsi deň otvorených dverí raz v mesiaci. Aký je váš postoj? Ako budete udržiavať kontakt s ľuďmi?

Kontakt s ľuďmi je alfou a omegou pre prezidenta. Vyskúšala som to za rok a pol, keď som si sama zbierala podpisy na kandidatúru. Už teraz mám od ľudí tak veľa impulzov, že to nie je na jedno ale dve funkčné obdobie prezidenta. Máme veľa tém týkajúcich sa nerozhodovania súdov, zlého rozhodovania súdov, neprávostí v sociálnej oblasti, v oblasti nastavenia podnikateľského prostredia. „Otvorené dvere“ u prezidenta si nepredstavujem jeden deň v mesiaci, predstavujem si, že to musí byť každý deň.
Čo bolo impulzom na vaše rozhodnutie kandidovať za prezidentku SR?

Bola to negatívna nálada v spoločnosti, strata dôvery ľudí v štát a v jeho inštitúcie. Bol to pocit, že sa naša krajina neuberá dobrým smerom, že neriešime bežné problémy spoločnosti, bežných ľudí. Morálka je tu na úrovni, že už asi nemôže byť horšia, že sa rozkrádajú verejné financie. Ak sa aj označí niečo a niekto, čo treba riešiť a potrestať, tak spravodlivosť málokedy dobehne tých mocných.
Prečo by si práve vás mali občania vybrať spomedzi kandidátov, v čom ste iná?

Veľmi som sa čudovala, keď z 15 kandidátov sa mnohí označili ako nezávislí, nepolitickí a občianski kandidáti. Pritom ich podporujú politické strany, platia im kampaň, pritom sú, boli a pravdepodobne aj budú straníci. Prezident aj podľa ústavy má byť človek nadstranícky, má obhajovať záujmy všetkých ľudí. Tieto podmienky spĺňam a to je aj rozdiel medzi mnou a inými. Viac ako desaťročie robím projekty spoločenskej zodpovednosti, realizujem ich, zháňam na ne peniaze, poskytujem zdarma moje know-how, dávam často do projektov aj svoje vlastné peniaze. Mám aj výsledky v týchto aktivitách. Ľudia začali rozmýšľať ekonomicky, zvyšuje sa nákupný patriotizmus u Slovákov. Nie je to len projekt na podporu ekonomiky SR, ale aj projekt v oblasti ekológie s názvom „Odpad je surovina“, ku ktorému som dokončila vzdelávací muzikál cielený na mladých. Mám teda za sebou viacero projektov, ktoré boli v prospech spoločnosti. Projekty som robila sama, nie za peniaze štátu alebo EÚ.
Verejnosti ste známa ako dlhoročná občianska aktivistka. Ako by ste tieto skúsenosti zúročili vo funkcii prezidentky SR?

Zúročila by som ich v komunikácii naprieč trhom. To, čo som robila doteraz, môžem len zlepšiť a mať iné nástroje a mať inú silu v tejto oblasti. Mohla by som komunikovať s občianskou a podnikateľskou verejnosťou a so štátom. Tieto záujmy vzájomne spojiť tak, aby to bolo výhodne nastavené pre všetkých a vyvážené. Myslím si, že toto viem robiť, lebo som sa to učila dve desaťročia.
Ako vnímate aktuálne voľby prezidenta SR?

Vnímam ich podobne, ako boli doteraz. Je to o marketingovej znalosti. Vylepšili sa rôzne formy marketingu ako teasing v oblasti tipujme kto vyhrá, čiže stavme na víťaza alebo poďme robiť duely. Tieto sa dotýkajú iba niektorých kandidátov, čo nepokladám za správne, pretože všetci kandidáti sme splnili rovnaké podmienky na štartovacej čiare. Je to o prieskumoch, o ktorých si nemyslím, že majú vypovedaciu hodnotu. Sú ovplyvnené marketingovou mašinériou, ktorá doteraz vládla. Veľmi si cením, že niektoré médiá nedávajú ponuky, čo sa týka kúpy marketingového a PR priestoru. Ja ako kandidát, ktorý si kampaň hradí z rodinného rozpočtu, si nemôžem kúpiť mediálnu znalosť. Budem bojovať za to, aby sa to v budúcnosti zmenilo.
Ako je financovaná vaša kampaň a aký tím za vami stojí?

Členovia môjho tímu sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Väčšinu záležitostí si robím sama už dva roky. Vedúcim volebnej kampane je môj manžel. Na strednom a východnom Slovensku mám tzv. koordinátorov, ľudí, ktorí sa mi snažia pomôcť aktivitami a zháňaním ďalších ľudí, ktorí mi napríklad poroznášajú letáky. Kampaň robím na základe dobrovoľníctva a iba nevyhnutné výdavky si platím. Celý rozpočet, ktorý použijem na kampaň, je 30.000 eur, z toho 20.000 eur si hradím z rodinného rozpočtu a 10.000 eur som si požičala od kamarátov, ktoré im budem splácať.