Stredopravá koalícia na čele s Giorgiou Meloniovou, Matteom Salvinim a Silviom Berlusconim podľa exit pollov získala až 45 percent hlasov, čo im zabezpečí pohodlný náskok na zostavenie stabilnej vlády. Paralely medzi talianskymi a maďarskými voľbami, ktoré sa konali v apríli, sú však pozoruhodné rovnako ako samotné výsledky. Existuje niekoľko bodov, v ktorých sa udalosti počas volebnej kampane vyvíjali podobne a v ktorých voliči reagovali na vonkajšie tlaky.

Medzinárodné financovanie

Iba majitelia talianskej tlače by mohli vysvetliť, prečo ich noviny vo veľkej miere neinformovali o finančných zdrojoch zvonka, ktoré prúdili do pokladníc talianskych strán. Ako sme už informovali, skupiny, ako napríklad kontroverzná americká politická lobistická skupina Akcia za demokraciu, si po štedrom a pravdepodobne nezákonnom financovaní kampane maďarskej opozície určili Taliansko za svoje ďalšie bojisko za “demokraciu”, keďže údajne miliardy forintov nepriniesli želané výsledky. Zdá sa, že finančné svaly globalistickej progresívnej ľavice sa stávajú menej účinným nástrojom v európskych voľbách, keďže aj predtým ľavicovo orientovaní voliči môžu v súčasnosti čoraz viac pociťovať sociálne a ekonomické dôsledky nekontrolovanej masovej imigrácie, klimatického radikalizmu alebo centralizačných ambícií mocenskej elity Európskej únie.

Hrozby z Bruselu

Ursula von der Leyenová svojím prešľapom niekoľko dní pred talianskymi voľbami jednoznačne vypustila mačku z vreca, pokiaľ ide o zámery Bruselu. Predsedníčka Komisie poznamenala, že jej úrad disponuje “potrebnými nástrojmi”, ktoré by mohli potlačiť nezvládnuteľnú taliansku pravicovú vládu, ktorá by v Európe vybočila z radu, podobne ako sa to stalo v prípade Maďarska a Poľska. Tieto dve stredovýchodoeurópske krajiny v súčasnosti trpia faktickými sankciami zo strany Busselu, ktorý obom vládam vedeným konzervatívcami zadržiava nevyhnutné prostriedky na obnovu Covidu. Ak Brusel zamýšľal dať príklad vládam v Budapešti a Varšave, aby odradil ostatné od toho, aby sa vydali ich cestou, pokiaľ ide o imigračnú politiku, rodovú problematiku, národnú suverenitu alebo nesúhlas s federalistickými zámermi EÚ, talianske voľby ukázali, že ich centrálna autorita slabne, v dôsledku čoho nie sú schopní zmeniť nálady verejnosti hrozbami politických dôsledkov.

Maďarská karta

Téma prisťahovalectva a rodinnej politiky bola ústrednou témou talianskych volieb, najmä pre Meloniovej kampaň. Nie je preto prekvapením, že maďarská legislatíva chrániaca deti pred rodovou politikou, ekonomické opatrenia na podporu rodiny a jej politika ochrany hraníc sa počas kampane viackrát objavili. Znevažujúce výroky Enrica Lettu, lídra ľavicovej koalície, na účet Budapešti a Varšavy, v ktorých tieto dve krajiny označil za druhoradé a varoval, že Taliansko by mohlo byť odsunuté do ich ligy v prípade, že sa odchýli od politického smerovania vytýčeného Bruselom, pomohli jeho politickému hnutiu len veľmi málo pri získavaní ďalších hlasov. Naopak, súdiac podľa výsledkov, maďarská a poľská vláda získali vo vznikajúcej talianskej vláde nového spojenca, zatiaľ čo vnútorne sa rozširujúca EÚ získala ďalší možný tŕň v oku.

Neúprimný konzervativizmus

Najväčším porazeným, ale aj jedným z víťazov talianskych volieb je nepochybne Salviniho Liga. Kedysi strana s plusovými 20 percentami teraz zaostáva s výsledkami pod 9 percent. Jeho bývalí voliči s najväčšou pravdepodobnosťou prešli k Meloniove Fdl  po tom, čo videli, ako ich líder spolu s Berlusconiho Forzou podporujú takzvanú technokratickú vládu Maria Draghiho. Voliči sledovali, ako sa kedysi ohnivý minister vnútra zameraný proti migrácii zmenil na člena vlády, ktorá nekládla žiadny odpor lodiam mimovládnych organizácií, ktoré prevážali k talianskym brehom desaťtisíce nelegálnych migrantov. Naopak, Meloniová žala ovocie zo svojho dôsledného a neúprosného postoja nielen k migrácii, ale aj k celému radu klasických konzervatívnych tém, pričom sama získala viac ako štvrtinu talianskych hlasov. Salvini by sa tak mohol stať jediným destabilizujúcim prvkom v rámci prípadnej novej talianskej vlády, ktorá čelí najväčšej hrozbe zvnútra, prameniacej z napätia medzi Meloniovou a Salvinim, ktoré vrie od ich verejného rozkolu po tom, čo FdI vstúpila do Draghiho vlády.

Nie je preto asi prekvapením, že prvá a zatiaľ jediná reakcia maďarského premiéra na výsledky talianskych volieb bola len: “Bravo, Giorgia”.