Môj profil 
Predplatné
Analytici Poštovej banky zaregistrovali, že vlani sme v obchodoch na Slovensku nechali až viac než 19 mld. EUR. V porovnaní s rokom 2014 sa ale tržby slovenských maloobchodníkov zvýšili len mierne, a to o 1,4 %. Tak ako pri všetkých ekonomických ukazovateľoch, aj pri maloobchodných tržbách badať regionálne rozdiely.
Najviac sa vlani podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja, kde sme minuli až vyše 9 mld. EUR. Tržby bratislavských maloobchodníkov tak tvorili až 48 % z celoslovenských tržieb. Inak povedané, takmer každé druhé euro sme „utratili“ v obchodoch v bratislavskom regióne. Najmenší kus koláča z celkových tržieb si ukrojil košický región (len 5,3 %). Podiel ostatných našich regiónov sa pohyboval od zhruba 7 % do 8,6 %.
Medziročne vyššie tržby dosiahli maloobchodníci vo väčšine našich regiónoch. Najvýraznejšie dokázali svoje tržby zvýšiť maloobchodníci v Banskobystrickom (o 3,4 %) a v Bratislavskom kraji (o 2,3 %). Pokles tržieb zaznamenali hlavne obchodníci v košickom regióne (o – 1,9 %), ale taktiež aj v žilinskom a nitrianskom regióne.
Takmer polovica tržieb končí v rukách bratislavských obchodníkov z viacerých dôvodov. Bratislava a jej okolie sú u obchodníkov obľúbené pre vyššiu hustotu obyvateľstva, lepšie zárobky, a teda i vyššiu kúpnu silu. Preto drvivá väčšina obchodných reťazcov a značiek má v tomto regióne svoje zastúpenie. Navyše, do Bratislavy radi zavítajú za účelom nákupov aj obyvatelia z ostatných kútov Slovenska a realizujú tu zväčša veľké nákupy. Zároveň množstvo Slovákov dochádza do Bratislavy za prácou či za štúdiom, a teda tu samozrejme aj nakupujú a míňajú.
Zabúdať nesmieme ani na zahraničných turistov, ktorí pri návšteve Bratislavy čo-to utratia v miestnych obchodoch. Pri štatistikách tržieb ale nemôžeme vylúčiť ani prípady, kedy centrála obchodov má sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov Slovenska sa zarátajú do Bratislavského kraja. Tato situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších reťazcov alebo predajní, no niečo obdobné môže platiť napríklad v prípade internetových obchodov.
Vlani nechali zákazníci najviac peňazí, až takmer 8,9 mld. EUR, v nešpecializovaných predajniach. Rôzne supermarkety či hypermarkety tak mali na celkových tržbách nášho maloobchodu podiel až 46,4 %. Sumu 3,5 mld. EUR utŕžili predajcovia ostatného tovaru [t. j. oblečenia, kozmetiky, šperkov, liekov atď.] a z celkových maloobchodných tržieb si tak ukrojili 18,3 %. Necelé 2 mld. EUR sme vlani „utratili“ na čerpacích staniciach a v obchodoch s nábytkom, elektronikou či iným tovarom pre domácnosti.
Vďaka tomu si tieto predajne ukrojili zhruba desatinu z celkových maloobchodných tržieb. Online nakupovanie sa medzi Slovákmi teší stále väčšej obľube. V obchodoch mimo predajní, stánkov a trhov, kam patria aj internetové obchody, sme vlani nechali takmer 1,7 mld. EUR a ich podiel na tržbách slovenského maloobchodu bol takmer 9 %.
Analytici Poštovej banky uvádzajú, že jeden Slovák, bez ohľadu na to, či ide o dieťa alebo dôchodcu, vlani v obchodoch každý deň minul takmer 10 EUR. Najväčšiu časť, 4,5 EUR, sme z peňaženky denne vytiahli pri pokladni v supermarkete či hypermarkete. Takmer 2 eurá denne bol priemerný našinec vlani ochotný nechať v predajniach s oblečením, kozmetikou alebo liekmi. A približne 1 euro sme každý deň vlani utratili na pumpách, v predajniach s nábytkom a elektronikou či v internetových obchodoch.
.JPG)
