Tak ako to bude zajtra s tým odvolávaním vlády? Aký je pomer síl? Padne vláda teraz, alebo až nabudúce?

Bratislava 12. decembra 2022 (HSP/Foto:HSP)

Na odvolanie vlády treba, aby sa pri hlasovaní o tomto bode v 150-člennom parlamente našla nadpolovičná väčšina, teda 76 poslancov. Pozrime sa na to, aké sú počty, aká je pravdepodobnosť, že vláda padne

Odkiaľ by mohla opozícia zohnať tých 76 poslancov ochotných nechať sa mainstreamovými médiami ukrižovať? Ktoré hlasy to môžu byť? Smer-SD má 27 poslancov, SaS 20, Hlas-SD 11, ĽSNS 8, Republika 5, Tarabovci 3 poslancov. To je spolu 74 hlasov viac či menej pravdepodobných, pričom prekvapenia sa nevylučujú.

Potom je tu poslanec koaličného hnutia Sme rodina Martin Borguľa. On už avizoval, že bude hlasovať za pád vlády. Minulý týždeň jeho asistentka (?) rozdávala novinárom vo vestibule Národnej rady papier s jeho vyjadrením, kde ešte pred odvolávaním ministra Mikulca vysvetľuje, že pre vysoké teploty nemôže prísť do parlamentu, ale ak nebude Mikulec odvolaný (a nebol odvolaný), tak Borguľa „s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou“ bude hlasovať za odvolanie celej vlády. To je teda 75 hlasov za odvolanie vlády. Chýba ešte jeden hlas.

Ďalej je tu poslanec Tomáš Valášek, ktorý tvrdí, že čím neskôr budú voľby, tým lepší výsledok dosiahne Smer, Hlas či Republika. Preto naznačil, že bude hlasovať za pád vlády. To by bolo už 76 hlasov.

A ešte je tu nezávislá poslankyňa Slavěna Vorobelová, ktorá kandidovala za ĽSNS. Tá sa zatiaľ odmietla vyjadriť. Na svojom facebooku píše: „Aj na mňa smerujú otázky či výzvy ohľadom môjho hlasovania. Niekto tvrdí, že túto vládu určite podržím, niekto zase, že by bolo z mojej pozície úplne nelogické podržať ju, niekto si zase je istý tým, že alibisticky sa hlasovania nezúčastním a šíria sa aj reči, že som sa doposiaľ ešte sama nerozhodla. Lenže, ja som už rozhodnutá ako budem hlasovať, ale svoje rozhodnutie oznámim až v utorok, pretože nechcem byť zastrašovaná ani z jednej, ani z druhej strany.“

Poslanec Taraba je presvedčený, že Vorobelová bude hlasovať za pád: „Pretože je nelogické, že nemá doposiaľ žiadnu logickú podmienku na vládu. Dnes aj Borguľa má podmienku aspoň odstúpenia Mikulca. Ak by Vorobelová podržala vládu bez podmienky stiahnutia Mikulca alebo podmienky predčasných volieb, stala by sa najvernejšou poslankyňou koalície a môže za sebou zhasnúť.“ Ak by teda aj Vorobelová hlasovala za odvolanie vlády, tak by to bolo spolu 77 hlasov.

Pozrime sa na to z druhej strany. Momentálna menšinová koalícia má parlamente už iba dva poslanecké kluby. OĽaNO má 47 poslancov, Sme rodina ich má síce 19, ale spomínaný Borguľa bude hlasovať za pád vlády. A potom sú tu rôzni odídenci z koalície, resp. tí poslanci z rozpadnutého klubu Za ľudí, ktorí neodišli do strany SaS: poslanci Hatráková, Klus, Mičovský, Šeliga, Miroslav Kollár dali najavo, že vládu podržia, predpokladá sa to aj o Šutekovej, Žitňanskej a Čepčeka. Teda 47 + 18 + 8 = 73 viacmenej istých hlasov za zachovanie vlády (prekvapenia sú rovnako pravdepodobné ako v prípade druhej strany).

Šanca na odvolanie vlády tu teda je, ale treba si uvedomiť, že opozícia musí zafungovať: ak sa nenazbiera tých 76 hlasov, vláda ostane. Stačí, že pár poslancov zaváha, zazmätkuje, ochorie…ide o veľa, lákavé ponuky prichádzajú…

A čo sa bude diať potom? Ak vláda nebude odvolaná, tak zrejme pôjde ďalej až do najbližšej krízy, ktorá sa môže objaviť už čo nevidieť, napríklad pri hlasovaní o rozpočte, prípadne v ľubovoľnej inej chvíli – toto je naozaj jedna z mála vecí, v ktorých sa na túto politickú partičku môžeme plne spoľahnúť.

Na druhej strane, keby vláda naozaj padla, otvára sa viacero možností. Ak by sa medzitým podarilo zmeniť Ústavu, tak by mohli prísť na rad predčasné voľby. Ak nie, potom je tu viacero núdzových a nie príliš radostných scenárov.

V Národnej rade by sa mohla pozliepať nová koalícia, ktorá by sa mohla trápiť až do riadnych volieb. Alebo by sa do volieb trápila odvolaná vláda. Prípadne by už naozaj mohlo prísť na nejakú formu úradníckej či inej vlády politických mimovládok a istého veľvyslanectva. Skrátka, vládli by nám ľudia, ktorých väčšina verejnosti nechce, ktorých by ovládali ľudia, o ktorých verejnosť ani netuší. Čiže v podstate by to bolo podobné ako teraz, lenže ešte očividnejšie a smutnejšie.

Ivan Lehotský