Trenčianska Teplá 27. júla (TASR/Foto:TASR)
Dôchodca Jozef Flash sníva sen o prevádzke vlastného kolotoča, zatiaľ však žije v rozpadávajúcej sa hrdzavej maringotke na periférii Trenčianskej Teplej za hranicou biedy. Sused z neďalekého domu si myslí, že v nezateplenej maringotke už nemusí bývalý kolotočiar prežiť najbližšiu zimu. Zorganizoval zbierku na kúpu modernejšej zateplenej maringotky.
“Narodil sa a celý život prežil v maringotke. Skrátka, nevie spať v kamennom dome. V zime som ho zavolal ku mne domov, no on v dome nedokázal zaspať. Celú noc sedel na stoličke a nezažmúril oko,” povedal Peter Wild, ktorý už niekoľko desaťročí Flashovi pomáha znášať neľahký životný osud.
Najbližšiu zimu by už neprežil
Wild ešte v marci inicioval na Facebooku zbierku na nákup maringotky. Na účte, ktorý založil u notárky v marci, sa zatiaľ nazhromaždilo viac ako 600 eur, na nákup maringotky je však potrebných okolo 1200. Ak sa podľa neho do konca augusta potrebná suma nevyzbiera, bude to musieť zaplatiť zo svojich prostriedkov, pretože je presvedčený, že najbližšiu zimu by exkolotočiar už v terajších podmienkach neprežil. “Aj domáce zvieratá majú lepšie životné podmienky ako on,” dodal.
Podľa prednostky obecného úradu v Trenčianskej Teplej Zuzany Sklenárovej obec mu zabezpečila stravu v miestnej školskej jedálni a nejakou čiastkou mu na stravu aj prispieva. “V prípade potreby sme ochotní mu pomôcť, vďaka iniciatíve pána Wilda obec urobí elektrickú prípojku z jeho domu k maringotke,” doplnila.
Wild poukázal na fakt, že teplú stravu má zabezpečenú len počas pracovných dní, kedy je školské vyučovanie. Cez víkendy a počas prázdnin sa musí pretĺkať, ako sa dá. “Pán Flash celý život pracoval, najskôr na kolotočoch, neskôr až do dôchodku robil v Trenčíne v technických službách. Aj teraz si hľadá príležitostné roboty, snaží sa pracovať. Nie je z tých, ktorí si ľahnú a čakajú, kým sa o nich niekto postará. Má však veľmi nízky dôchodok, okrem toho spláca nejaké úvery, za ktoré komusi ručil, urobili si z neho bieleho koníka,” doplnil Wild s tým, že o takéto prípady by sa mali zaujímať všetky tie mimovládne organizácie, ktoré sa hrdia charitatívnymi akciami.
“Narodil som sa v maringotke a spolu so štyrmi súrodencami a rodičmi sme celý život chodili s kolotočmi po celom Slovensku. Keby som na to mal, dal by som to do poriadku a robil radosť deťom,” povedal so slzami v očiach bývalý kolotočiar, ukazujúc na torzo retiazkového kolotoča pohodeného vedľa rovnako hrdzavej maringotky. Dodal, že ak by sa podarilo zohnať modernejšiu maringotku, tú terajšiu by použil ako skladisko na rôzne kovové súčasti kolotoča. Nie je ich však už veľa, mnoho mu pokradli a skončili v zberných surovinách.