V spolupráci s nezávislým audiovizuálnym producentom Miroslavom Bartošom – agentúrou Všehomír, aktuálne pripravili hudobno-vokálnu kompozíciu Sancta Maria. Verejnoprávna RTVS túto uvedie v nedeľu na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, 15. septembra 2019 na Dvojke o 13.05.

Sancta Maria predstavuje štylizovanú kompozíciu sakrálnej hudby a výtvarného umenia. V diele zaznejú mariánske spevy od Mikuláša Schneidera-Trnavského, Jozefa Strečanského, Jána Pöstényiho a Jozefa Halmu – známe a obľúbené piesne ako je Mária ochrana, Na stokrát buď pozdravená,Tie šaštínske zvony, Ó jak sa sladko spieva, Ó, Mária matka naša, Ó Mária bolestivá, Kráľovná nebies a skladba Sancta Maria. Adoremus a Warchalovci účinkujú so skladbami pre sólo, zbor a orchester, v úprave Dušana Billa, spolu aj so sólistom Miroslavom Dvorským.

V relácii sa sprítomnia aj niektoré sakrálne a umelecké artefakty z prostredia mariánskych pútnických svätíň na Slovensku.

Mariánske piesne a výtvarné umelecké stvárnenie Božej Matky, či iné umelecko-historické a architektonické pamiatky, aj dnes obdivuhodným a rozmanitým spôsobom upriamujú na fakt, že už naši predkovia od nepamäte vzývali Máriu ako svoju Ochrankyňu, Pomocnicu či Orodovnicu.

Sakrálne hudobno-vokálne pásmo Sancta Marika televízneho diváka uvádza aj na požehnané miesto, kam Slováci radi putujú – na Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva na hore Butkov nad Ladcami. Tu sa nachádza najväčšia socha Matky Božej v strednej Európe. Toto pomerne mladé duchovné centrum je dnes živým a dojímavým svedectvom zbožnosti slovenského národa, ale aj pretrvávania mariánskeho kultu.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie vyhlásil v roku 1927 pápež Pius XI. Odvtedy si sviatok pripomína aj Rímskokatolícka cirkev na Slovensku a pripadá na 15. september. Dnes je to aj štátny sviatok.

Kult Sedembolestnej sa v kontexte Rímskokatolíckej cirkvi spomína už v roku 1412. Bol ustanovený na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom a záväznosť pre celú cirkev ustanovil pápež Benedikt XIII., v roku roku 1727.

Na žiadosť slovenských biskupov, pápež Pius XI., dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem, z apríla 1927, dovolil používať po litániách zvolanie „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“. Takto potvrdil tradíciu Slovákov uctievať si Sedembolestnú ako svoju patrónku. Pápežovo rozhodnutie padlo aj na základe už vtedy známeho veľkého počtu zázrakov na príhovor Panny Márie, pričom táto živá táto tradícia siaha, napríklad v Šaštíne, v spojení s tamojšou sochou Panny Márie až do roku 1564.

Slovenský katolícky exil potvrdil v minulom storočí úctu k Sedembolestnej aj tým, že na jej sviatok 15. septembra 1963 sa konala prvá svätá omša a posviacka kaplnky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor.

Keď nazeráme hlbšie do dejín, v kontexte etablujúceho sa mariánskeho kultu na našom území, prvé náznaky siahajú do obdobia Starých Slovákov v kontexte ich christianizácie, ale aj oveľa skôr.

V prípade Devína je napríklad zaujímavá historicko-etymologická analýza pojmu Devín, pričom v historickej, lingvistickej podobe nadobúda slovotvornú motiváciu od Devá, čo v tomto prípade možno vnímať ako relikt zo starondického pojmoslovia. Takto sa totiž označoval ženský princíp v zmysle božstva a napokon aj indoeurópske kultúrne dedičstvo je naším starším univerzálnym dedičstvom, príznačným pre celú rozvetvenú rodinu indoeurópskych národov a dnešných národov Európy.

Podobne aj pohanstvo Starovekého Ríma. Aj tu nájdeme preukázateľné vplyvy na naše územie a v týchto intenciách je pozoruhodná aj tradícia, tzv. rímskych vestálok. Mala pohanský základ, ku ktorej neodmysliteľne patril život v posvätnej službe a v panenstve. Inklinácia k čistote a k posvätnosti sa neskôr stáva jedným z atribútov pre budúcu profiláciu, pre vznik samotného kresťanského mariánskeho kultu.

Na počiatku v rámci už spomenutého procesu christianizácie, v dôsledku prenikania franského duchovenstva k nám v deviatom storočí, ale najmä po príchode vierozvestov Svätého Cyrila a Svätého Metoda k našim predkom, Starým Slovákom – Slovenom, sa v tom čase, na našom území rozvíja aj živá viera v jediného a pravého Boha.

Na kultúrnom a duchovnom dedičstve Starých Slovákov sa určujúcou mierou zakladá aj vznik Uhorského kráľovstva. Tento nový štátny útvar so začiatkom na sklonku 9. storočia, a jeho v tom čase dominujúci slovanský etnický a kultúrny element, môže byť aj jedným z východísk pre budúce šírenie sa mariánskeho kultu v samotnom Uhorsku. Toto tvrdenie sa opiera o význam cyrilometodskej misie pre celú oblasť Strednej Európy a v tomto kontexte aj na šírenie sa živej viery na pospolitý ľud. Dovtedy bola viera skôr doménou šľachtických dvorov a vznikajúcich kláštorov.

Napokon aj Uhorsko ako také, bolo neskôr nazývané Regnum Marianum – Mariánske kráľovstvo.

Pozn. tematikou etnického zloženia Karpatskej kotliny sa zaoberal aj jeden z najvýznamnejších predstaviteľov spoločenských vied na Slovensku v 20. st., prof. Ján Stanislav (1904 – 1977). Svoje poznatky zdokumentoval a vedecky ozrejmil.

Ako ďalej uvádzajú pramene, chrámy zasvätené Panne Márii vznikali u nás predovšetkým po roku 1250, po odchode Tatárov. Necelé tri desaťročia predtým, vo Florencii vzniká rehoľa servitov, ktorí rozvíjali úctu k Sedembolestnej Panne Márii. Jej uctievanie sa neskôr rozšírilo aj k nám a postupne bolo na Slovensku Sedembolestnej zasvätených takmer 50 kostolov a kaplniek. V druhej polovici 16. storočia sa s jej uctievaním začalo aj v Šaštíne. Tu sa dnes nachádza národná bazilika, ktorá je Sedembolestnej aj zasvätená.

Štatistiky uvádzajú, že dnes je na Slovensku počtom až 1762 sakrálnych objektov a prostredí, ktoré sa viažu k mariánskej tematike. Slovensko predstavuje aj ďalší svetový unikát, čím sa radíme medzi popredné krajiny na svete. Vzhľadom na počet kostolov na obyvateľa a na územie Slovensko predstavuje unikát, pričom kostolov u nás je počtom 4125.

https://www.youtube.com/watch?v=b1j2tvr4BwQ