Maďarskí vedci urobili výrazný pokrok v liečbe rakoviny: Nový liek úplne vyliečil myši s nádormi

„Objavili sme aktívnu zložku, ktorá je oveľa účinnejšia ako chemoterapia používaná v klinickej liečbe,“  hovorí Gábor Miklós Mező, profesor na Eötvös Lorándovej univerzite, jeden z vynálezcov „LiPyDau“, a ktorý viedol výskum pri vývoji zlúčeniny pyrrolino-daunorubicínu (PyDau).

Objav tejto aktívnej zložky je sám osebe veľkým úspechom, ale ešte väčším úspechom je skutočnosť, že maďarskému tímu sa podarilo „skrotiť“ vysoko toxickú zlúčeninu PyDau tak, aby sa nevyskytovali toxické vedľajšie účinky – zlúčenia tak nepôsobí na zdravé bunky, ale jej vlastnosti ničiace nádory zostali zachované.

Tajomstvom „skrotenia zlúčeniny PyDau je to, že bola „zabalená“ do lipozómu – od toho vznikol názov LiPyDau.

Vedec vysvetlil, že počas experimentov jeho tím prišiel na to, že aktívna zložka v lieku, ktorý bol injekčne podaný myšiam, sa z lipozómu do krvného obehu neuvoľňovala alebo sa uvoľňovala len minimálne. Ako vysvetlil, nádorové tkanivá potrebujú na prežitie nové krvné cievy, ktoré tvoria sieť okolo nádoru a zásobujú ho krvou tak ako zdravé bunky.

Podľa výskumníka tieto nové cievy dokážu vznikať veľmi rýchlo – a práve tam pôsobí nový liek. Laicky povedané, počas rýchleho procesu vzniku nových ciev bunky do seba „správne nezapadajú“, čo znamená, že medzi nimi vznikajú väčšie póry. Lipozómy potom môžu uniknúť z krvného obehu cez tieto otvory, čo im umožňuje dodávať protinádorovú látku priamo do nádorových buniek – narazia priamo do cieľa. Tam sa spoja, vstúpia do nádorových buniek a uvoľnia protinádorovú látku, ktorú obsahujú. Podľa neho práve to vysvetľuje, prečo aj taká toxická látka môže byť použitá na selektívne ničenie nádorov bez významných vedľajších účinkov.

Nový liek bol účinný proti viacerým typom nádorov

Podobné typy aktívnych látok už boli predmetom výskumu, ale zatiaľ bez úspechu, zdôrazňuje Gábor Mező.

„Zlúčenina LiPyDau nie je dostatočne špecifická na to, aby dokázala rozlišovať medzi rôznymi typmi rakoviny,“ zdôrazňuje Gábor Mező.

To však nie je žiadnou chybou, práve naopak! Zlúčeninu LiPyDau našťastie možno použiť proti viacerým typom nádorov, ktoré sú v súčasnosti predmetom výskumu.

Vedec dodáva, že v bunkových štúdiách bola aktívna zložka testovaná na 42 typoch nádorových buniek – napríklad na vaječníkoch, prostate, hrubom čreve, pankrease, mozgových nádoroch a leukémii – a dosiahla veľmi dobré výsledky.

Dôležitým zistením výskumu je, že LiPyDau bol účinný aj proti takzvaným multirezistentným nádorom. „Zistili sme, že miera prežitia myší s multirezistentnými typmi nádorov bola oveľa vyššia,“ zdôraznil a dodal: „Samozrejme, máme pred sebou ešte veľa výskumu.“

Je ťažké povedať, koľko rokov bude reálne trvať, kým sa liek bude môcť používať v liečbe nádorov. V tejto súvislosti Mező zdôraznil: „Dúfajme, že liek bude na trhu najneskôr za desať až pätnásť rokov.“

Štúdie sú v plnom prúde

V súčasnosti prebiehajú predklinické štúdie, po ktorých budú nasledovať klinické štúdie a registrácia lieku, čo sú všetko zdĺhavé procesy.

Zdôraznil, že v ich výskume existuje jeden obmedzujúci faktor: patent, ktorý im bol práve udelený a ktorý je platný dvadsať rokov. Po uplynutí tejto lehoty môže patent stratiť svoju hodnotu, najmä ak nedôjde k vývoju liekov, pretože v tom prípade bude môcť liek vyrábať ktokoľvek. V tom momente už nebude pre farmaceutické spoločnosti a vývojárov zmysluplné kupovať patent a uvádzať liek na trh.

„Liek teda musí čo najrýchlejšie prejsť celým procesom,“ uzavrel výskumník.

Na otázku, do akej miery môžeme dúfať, že liečivo bude účinkovať rovnako na ľudí ako na myši, odpovedal, že experimenty preukázali účinky, ktoré sa vyskytujú len zriedka – čo je podľa neho veľmi dôležitým indikátorom očakávaného úspechu tohto lieku.

Dodáva však, že mnohé zlúčeniny, ktoré v predchádzajúcich experimentoch na zvieratách preukázali vysokú účinnosť, sú v klinickej fáze, t. j. počas testovania na ľuďoch, neúčinné. Buď nemajú žiadny účinok na ľudí, alebo nefungujú tak dobre ako v experimentoch na zvieratách, takže len relatívne málo zlúčenín sa nakoniec stane liekom.

Jedným z dôvodov je to, že niektoré zlúčeniny sa u ľudí rozkladajú inak ako u zvierat, a tiež že toxicita molekúl sa líši.  Zdôraznil však, že štúdie na myšiach s podobnými typmi zlúčenín ako LiPyDau, ktoré boli použité v klinickej praxi, možno použiť na predpovedanie účinku tohto nového lieku na ľudí.

„Očakávame, že tento liek bude mať u ľudí lepšie účinky ako chemoterapia! Postupujeme krok za krokom, čo trvá dlho, a o lieku sa ešte veľa môže zistiť, ale sme veľmi optimistickí,“ zdôraznil.

V súvislosti s výskumom rakoviny uviedol, že chirurgické postupy, rovnako ako aj rádioterapia, napredujú a významný pokrok bol dosiahnutý aj v chemoterapii, génovej terapii a imunoterapii.

Napriek tomu je presvedčený, že „sme ešte ďaleko od toho, aby sme mohli rakovinu liečiť iba jednou metódou“. Domnieva sa, že „pravdepodobne sa nikdy nebudeme môcť vzdať používania viacerých postupov a ich kombinácií v záujme úplného vyliečenia“.

Je si však istý tým, že v najbližších dvadsiatich rokoch „budeme schopní výrazne znížiť počet úmrtí spôsobených rakovinou“.

Zároveň zdôraznil potrebu prevencie, ktorá je v každom ohľade jednoduchšia ako liečba. Ľudia musia byť motivovaní k tomu, aby si osvojili zdravý  životný štýl, ktorý zabráni vzniku rakoviny.

Prečítajte si tiež:

• Šaško: Inovatívna liečba cystickej fibrózy by mohla byť dostupná od januára
• Pijete alkohol? Spôsobuje státisíce prípadov rakoviny ročne, varuje WHO