Aj keď bola táto novela cirkevnej príručky podrobená veľkej kritike organizácií vrátane Kráľovskej švédskej akadémie, jej nová podoba bola nakoniec schválená. Zákaz označovania Boha v mužskom rode obhajovala napr. podpredsedníčka Švédskej ekumenickej cirkvi Sofia Camnerinová slovami: „Cirkev by mala používať inkluzívny jazyk a odstrániť tak rôzne typy diskriminácie a nerovnosti v švédskej spoločnosti. Odvolávajúc sa na Boha ako ‘Pána’ sa upevňujú rodové hierarchie a podriadenosť žien v bielom, západnom feministickom kontexte.”
Švédska spoločnosť je už dlhodobým vymývaním mozgov rôznou LGBT, gender a multikulti propagandou tak veľmi ovplyvnená, že sa sama ženie do záhuby. Paradoxom ale je, že na jednej strane chcú byť Švédi a ich politickí predstavitelia veľmi liberálni, a to až tak, že sa snažia legalizovať rôzne LGBT práva až do krajnosti a z človeka, a v podstate zo všetkého, čo má nejaký zaužívaný rod, urobiť univerzálneho bezpohlavného jedinca, no na druhej strane na svoje územie prijímajú desaťtisíce moslimských migrantov, ktorí takých ľudí nenávidia a v niektorých moslimských krajinách dokonca aj verejne popravujú. Je to niečo, čo normálny rozum nevie pochopiť.
Martin Bago