Svätý Otec v rannej homílii: Koľko zla narobí dvojtvárnosť kresťana

Vatikán 15. januára 2020 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TK KBS-SpC-Vatikan)

Koľko zla narobí dvojtvárnosť kresťana, keď zodpovedná osoba nevydáva dobré svedectvo a vzďaľuje sa tak od štýlu Pána, od jeho pravej autority. Boží ľud veľa toleruje, no zároveň vie dobre rozlíšiť pokrytectvo. Kiež by každý pokrstený mal autoritu dôsledne vydávaného svedectva. Na túto tému kázal pápež František v utorok 14. januára pri rannej omši v Dome sv. Marty

„Ježiš učil ako ten, kto má autoritu“. V liturgickom čítaní z Evanjelia podľa Marka (Mk 1,21b-28) sa hovorí o Ježišovi, ktorý vyučuje v chráme i o reakcii, ktorú medzi ľudom vyvoláva jeho spôsob konania – vzbudzoval „autoritu“, na rozdiel od zákonníkov.

Svätý Otec vysvetlil rozdiel medzi pojmami: „mať autoritu“, „mať vnútornú autoritu“ ako Ježiš a „vykonávať autoritu bez toho, aby sme ju mali, tak ako zákonníci“, ktorí aj napriek tomu, že boli špecialistami vo vyučovaní zákona a ľud ich počúval, nezískali si dôveryhodnosť.

Ježišov štýl a autorita

„Aká je to autorita, ktorú má Ježiš? Je to ten Pánov štýl, tá „majestátnosť“ (signoria) – povedzme to tak, s akou sa Pán pohyboval, učil, uzdravoval, počúval. Tento majestátny štýl, ktorý je niečím, čo vychádza zvnútra, dáva čosi najavo. Čo ukazuje?

Koherentnosť, súlad. Ježiš mal autoritu, pretože bol u neho súlad medzi tým, čo učil a tým, čo robil, ako žil. Táto koherentnosť je tým, čo charakterizuje niekoho, kto má autoritu: „Tento má autoritu, táto má autoritu, pretože sú koherentní“, čiže vydávajú svedectvo. Autoritu vidieť v tomto: v koherentnosti a vo svedectve.“

Schizofrénia zákonníkov: kážu, no nekonajú

Naopak, zákonníci neboli koherentní. Ježiš jednak pobáda ľud, „aby robil to, čo hovoria, avšak nie to, čo robia“, a potom tiež nestratí príležitosť, aby ich nenapomenul, pretože „s týmto postojom upadli do istej pastoračnej schizofrénie: hovoria jednu vec a konajú iné“, povedal pápež. V rozličných epizódach evanjelia Ježiš reaguje rozlične: zatláča ich do kúta, niekedy im nedáva žiadnu odpoveď a inokedy im zas dáva „hodnotenie“:

„Slovom, ktoré používa Ježiš na ohodnotenie tejto ich nekoherentnosti, tejto schizofrénie, je „pokrytectvo“. Je to celá reťaz označení! Vezmime si len Matúšovu 23. kapitolu. Toľko ráz hovorí: „pokrytci pre toto, pokrytci pre tamto, pokrytci…“. Ježiš im dáva ohodnotenie „pokrytci“. Pokrytectvo je spôsob konania tých, ktorí majú zodpovednosť za ľudí – v tomto prípade pastoračnú zodpovednosť – no nie sú koherentní, nie sú zvrchovaní, nemajú autoritu. A Boží ľud je mierny a toleruje; toleruje mnohých pokryteckých pastierov, mnohých schizofrenických pastierov, ktorí hovoria, no nekonajú, sú bez koherentnosti.“

Nekoherentnosť u kresťana je škandálom

Avšak Boží ľud, ktorý toleruje veľa, vie rozlíšiť silu milosti. Svätý Otec to vysvetlil na príklade prvého liturgického čítania, v ktorom Eli v pokročilom veku „stratil všetku autoritu, zostala mu jedine milosť pomazania a s touto milosťou žehná Annu a robí zázrak“ pre túto ženu, ktorá sa zdrvená bolesťou modlí, aby sa stala matkou.

„Boží ľud vie dobre rozlíšiť medzi autoritou osoby a milosťou pomazania. „Ty sa ideš vyspovedať k tomu, ktorý je taký a taký…?“ – „Pre mňa tam je Boh. A bodka. Je to Ježiš.“ A toto je múdrosť nášho ľudu, ktorý toleruje veľa ráz, aj nekoherentných duchovných pastierov, čo sú ako tí zákonníci. Aj kresťanov, ktorí chodia na svätú omšu každú nedeľu a potom žijú ako pohania? A ľudia povedia: „Toto je pohoršenie, nekoherentnosť.“ Koľko zla narobia nekoherentní kresťania, ktorí nevydávajú svedectvo.

A nekoherentní, schizofrenickí duchovní pastieri, ktorí nevydávajú svedectvo!“

Na záver homílie sa Svätý Otec modlil k Pánovi, aby všetci pokrstení mali „tú autoritu, ktorá nespočíva v rozkazovaní a predvádzaní sa, ale v koherentnosti, vo vydávaní svedectva, a aby vďaka tomu boli spoločníkmi kráčajúcimi po Pánovej ceste“.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.