Môj profil 
Predplatné
„Ježiš učil ako ten, kto má autoritu“. V liturgickom čítaní z Evanjelia podľa Marka (Mk 1,21b-28) sa hovorí o Ježišovi, ktorý vyučuje v chráme i o reakcii, ktorú medzi ľudom vyvoláva jeho spôsob konania – vzbudzoval „autoritu“, na rozdiel od zákonníkov.
Svätý Otec vysvetlil rozdiel medzi pojmami: „mať autoritu“, „mať vnútornú autoritu“ ako Ježiš a „vykonávať autoritu bez toho, aby sme ju mali, tak ako zákonníci“, ktorí aj napriek tomu, že boli špecialistami vo vyučovaní zákona a ľud ich počúval, nezískali si dôveryhodnosť.
Ježišov štýl a autorita
„Aká je to autorita, ktorú má Ježiš? Je to ten Pánov štýl, tá „majestátnosť“ (signoria) – povedzme to tak, s akou sa Pán pohyboval, učil, uzdravoval, počúval. Tento majestátny štýl, ktorý je niečím, čo vychádza zvnútra, dáva čosi najavo. Čo ukazuje?
Koherentnosť, súlad. Ježiš mal autoritu, pretože bol u neho súlad medzi tým, čo učil a tým, čo robil, ako žil. Táto koherentnosť je tým, čo charakterizuje niekoho, kto má autoritu: „Tento má autoritu, táto má autoritu, pretože sú koherentní“, čiže vydávajú svedectvo. Autoritu vidieť v tomto: v koherentnosti a vo svedectve.“
Schizofrénia zákonníkov: kážu, no nekonajú
Naopak, zákonníci neboli koherentní. Ježiš jednak pobáda ľud, „aby robil to, čo hovoria, avšak nie to, čo robia“, a potom tiež nestratí príležitosť, aby ich nenapomenul, pretože „s týmto postojom upadli do istej pastoračnej schizofrénie: hovoria jednu vec a konajú iné“, povedal pápež. V rozličných epizódach evanjelia Ježiš reaguje rozlične: zatláča ich do kúta, niekedy im nedáva žiadnu odpoveď a inokedy im zas dáva „hodnotenie“:
„Slovom, ktoré používa Ježiš na ohodnotenie tejto ich nekoherentnosti, tejto schizofrénie, je „pokrytectvo“. Je to celá reťaz označení! Vezmime si len Matúšovu 23. kapitolu. Toľko ráz hovorí: „pokrytci pre toto, pokrytci pre tamto, pokrytci…“. Ježiš im dáva ohodnotenie „pokrytci“. Pokrytectvo je spôsob konania tých, ktorí majú zodpovednosť za ľudí – v tomto prípade pastoračnú zodpovednosť – no nie sú koherentní, nie sú zvrchovaní, nemajú autoritu. A Boží ľud je mierny a toleruje; toleruje mnohých pokryteckých pastierov, mnohých schizofrenických pastierov, ktorí hovoria, no nekonajú, sú bez koherentnosti.“
Nekoherentnosť u kresťana je škandálom
Avšak Boží ľud, ktorý toleruje veľa, vie rozlíšiť silu milosti. Svätý Otec to vysvetlil na príklade prvého liturgického čítania, v ktorom Eli v pokročilom veku „stratil všetku autoritu, zostala mu jedine milosť pomazania a s touto milosťou žehná Annu a robí zázrak“ pre túto ženu, ktorá sa zdrvená bolesťou modlí, aby sa stala matkou.
„Boží ľud vie dobre rozlíšiť medzi autoritou osoby a milosťou pomazania. „Ty sa ideš vyspovedať k tomu, ktorý je taký a taký…?“ – „Pre mňa tam je Boh. A bodka. Je to Ježiš.“ A toto je múdrosť nášho ľudu, ktorý toleruje veľa ráz, aj nekoherentných duchovných pastierov, čo sú ako tí zákonníci. Aj kresťanov, ktorí chodia na svätú omšu každú nedeľu a potom žijú ako pohania? A ľudia povedia: „Toto je pohoršenie, nekoherentnosť.“ Koľko zla narobia nekoherentní kresťania, ktorí nevydávajú svedectvo.
A nekoherentní, schizofrenickí duchovní pastieri, ktorí nevydávajú svedectvo!“
Na záver homílie sa Svätý Otec modlil k Pánovi, aby všetci pokrstení mali „tú autoritu, ktorá nespočíva v rozkazovaní a predvádzaní sa, ale v koherentnosti, vo vydávaní svedectva, a aby vďaka tomu boli spoločníkmi kráčajúcimi po Pánovej ceste“.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.
.jpg)
.jpg)
