V biblickom príhovore pozval veriacich predložiť Ježišovi v plnej dôvere vlastný životný príbeh, podľa príkladu nástojčivej modlitby kanaánskej ženy z Matúšovho evanjelia. Spolu so želaním načerpať v dovolenkovom období posilu pre telo i dušu, Svätý Otec vyzval aj k solidárnosti s rodinami postihnutými nezamestnanosťou v dobe pandémie.

V 20. nedeľu cezročného liturgického obdobia sa Svätý Otec František na poludnie pomodlil s veriacimi prítomnými na Vatikánskom námestí mariánsku antifónu Anjel Pána a udelil im svoje apoštolské požehnanie. Z okna pápežského domu sa im na úvod prihovoril týmito slovami:

„Pane, ak chceš, môžeš ma uzdraviť!“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium v dnešnú nedeľu (porov Mt 15,21-28) opisuje stretnutie medzi Ježišom a istou kanaánskou ženou. Ježiš sa nachádza na severe Galiley, na cudzom území, aby tam zostal so svojimi učeníkmi trochu vzdialený od davov, ktoré ho stále vo väčšom počte vyhľadávali. Tu sa priblížila istá žena, ktorá úpenlivo prosí o pomoc pre svoju chorú dcéru: „Zmiluj sa nado mnou, Pane!“ (v. 22)

Je to volanie, ktoré sa rodí zo života poznačeného utrpením, z pocitu bezmocnosti matky, ktorá vidí svoju dcéru trápenú zlom, a nemôže ju uzdraviť. Ježiš ju najskôr ignoruje, ale táto matka vytrvalo nalieha, aj keď Učiteľ hovorí učeníkom, že je poslaný iba „k ovciam strateným z domu Izraela“ (v. 24), a nie k pohanom. Keď ho žena naďalej úpenlivo prosí, on ju podrobí skúške citujúc príslovie – zdá sa to byť akoby príliš kruté –: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám“ (v. 26). Strápená žena mu ale ihneď pohotovo odpovie: „Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov“ (v. 27).

Danými slovami táto matka ukazuje, že pochopila, že dobrota Najvyššieho Boha, sprítomnená v Ježišovi, je otvorená pre každú potrebu svojich stvorení. Táto múdrosť plná dôvery sa dotýka Ježišovho srdca a doženie ho k slovám obdivu: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš“ (v. 28). Čo je to veľká viera? Veľká viera je tá, ktorá prináša svoj životný príbeh, poznačený aj zraneniami, k nohám Pána a prosí ho, aby ho uzdravil, dal mu zmysel.

Každý z nás má svoj vlastný príbeh a nie je vždy bez škvrny; veľakrát je to zložitý príbeh, s mnohými bolesťami, problémami a mnohými hriechmi. Čo urobím so svojím príbehom? Skryjem ho? Nie! Máme ho priniesť pred Pána: „Pane, ak chceš, môžeš ma uzdraviť!“ Toto je to, čomu nás učí táto žena, táto skvelá matka: odvahe priniesť svoj životný príbeh utrpenia pred Boha, pred Ježiša; dotknúť sa Božej nehy, Ježišovej nehy.

Vyskúšajme si to, čo je v tomto príbehu, túto modlitbu: každý z nás nech myslí na svoj životný príbeh. Vždy sa v tom príbehu nájdu nepekné veci, vždy. Poďme za Ježišom, klopme na Ježišovo srdce a povedzme mu: „Pane, ak chceš, môžeš ma uzdraviť!“ Toto dokážeme urobiť, ak máme stále pred sebou Ježišovu tvár, ak chápeme, aké je Kristovo srdce: je to srdce, ktoré má súcit, ktoré berie na seba naše bolesti, ktoré berie na seba naše hriechy, naše pochybenia, naše zlyhania.

Ale je to aj srdce, ktoré nás miluje takých, akí sme, bez prifarbovania. „Pane, ak chceš, môžeš ma uzdraviť!“ A k tomuto je nevyhnutné Ježišovi rozumieť, mať s ním dôverný vzťah. A opäť sa vrátim k rade, ktorú vám dávam: noste stále so sebou vreckové Evanjelium a každý deň si z neho prečítajte nejaký úsek. Noste pri sebe Evanjelium: v taške, vo vrecku a aj v mobile, aby ste videli Ježiša. Tam nájdete Ježiša takého aký je, ako sa nám ukazuje; nájdete Ježiša, ktorý nás miluje, ktorý nás tak veľmi miluje, tak veľmi nás má rád.

Pripomeňme si tú modlitbu: „Pane, ak chceš, môžeš ma uzdraviť!“ Krásna modlitba. Nech nám Pán pomáha, všetkým nám, aby sme sa modlili túto krásnu modlitbu, ktorú nás učí jedna pohanská žena: nie kresťanka, nie židovka, ale pohanka.

Kiež sa Panna Mária prihovára svojou modlitbou, aby v každom pokrstenom rástla radosť z viery a túžba odovzdávať ju svedectvom dôsledného života, nech nám dodáva odvahu priblížiť sa k Ježišovi a povedať mu: „Pane, ak chceš, môžeš ma uzdraviť!“

Pápež zveril Bielorusko pod ochranu Kráľovnej pokoja

Po udelení požehnania Svätý Otec vyslovil svoju blízkosť trpiacim v rôznych častiach sveta. Predniesol zvlášť výzvu pre dobro Bieloruska:

„Drahí bratia a sestry, ďalej sa modlím za Libanon a za ostatné dramatické situácie vo svete, ktoré spôsobujú utrpenie ľudí. Moje myšlienky smerujú aj k drahému Bielorusku. Pozorne sledujem povolebnú situáciu v tejto krajine a apelujem na dialóg, odmietnutie násilia a na rešpektovanie spravodlivosti a práva. Zverujem všetkých Bielorusov pod ochranu Panny Márie, Kráľovnej pokoja.“
Medzi pútnikmi na Námestí sv. Petra pozdravil Svätý Otec skupiny rehoľníkov so zástavami Brazílie v súvislosti s Národným týždňom zasväteného života, ktorého prvý ročník sa v súčasnosti slávi v tejto krajine.

Dovolenkový oddych, solidárnosť s rodinami v núdzi

Ďalej sa pápež František venoval téme letných dovoleniek, ktoré zvlášť v Taliansku v polovici augusta tradične charakterizujú spoločný program rodín. Mesto Rím sa v čase augustových horúčav každý rok do veľkej miery vyprázdňuje od domácich obyvateľov. Tento rok badateľne chýbajú zahraniční turisti a v oblasti cestovného ruchu sa prejavuje ekonomický útlm.

Svätý Otec preto v tejto súvislosti nezabudol ani na situácie rodín, ktorým skomplikovala život pandémia:

„Tieto dni sú dňami dovoleniek, kiež sú časom na posilnenie tela, ale aj ducha prostredníctvom chvíľ venovaných modlitbe, tichu a relaxačnému kontaktu s krásou prírody, Božieho daru. Popri tomto nezabúdame na existujúce problémy z dôvodu COVID-u: na mnohé rodiny, ktoré nemajú prácu, ktoré ju stratili a nemajú obživu. Nech naše letné prestávky sprevádza aj láska a blízkosť voči týmto rodinám.“

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.