Môj profil 
Predplatné
Doteraz občianstvo získavali tí cudzinci, ktorí boli zosobášení s občanom Švajčiarska viac ako šesť rokov, vrátane tých, ktorí nikdy nežili v krajine.
K druhej otázke nedeľného referenda sa 60,4 % voličov kladne vyjadrilo k možnosti jednoduchšej cesty získania občianstva pre deti tzv. “secondos” (imigrantov druhej generácie), čiže pre tretiu generáciu prisťahovalcov, ktorých v 8-miliónovom Švajčiarsku žije okolo 24 000. Z nich takmer 60 % sú Taliani, nasledujú balkánske národy a Turci.
Ústavná novela neudeľuje automatický proces naturalizácie, ale od žiadateľa je vyžadované, aby preukázal vek 25 rokov a menej, narodil sa vo Švajčiarsku a navštevoval tam školu najmenej päť rokov, podporuje švajčiarske kultúrne hodnoty, hovorí národným jazykom a nie je závislý od štátnej podpory.
Kvôli prísnym pravidlám naturalizácie na federálnej, kantonálnej aj obecnej úrovni až jedna štvrtina populácie je uvádzaná ako cudzinci, čo je relatívne vysoká miera v porovnaní s ostatnými krajinami. Už v roku 2004 prebehlo to isté hlasovanie, ale švajčiarska verejnosť vtedy dôrazne odmietla občianstvo pre pre deti a vnúčatá prisťahovalcov, keď iba 29 % hlasovalo v prospech. Teraz to už bolo spomínaných 60,4 %.
Podľa Sophie Guignardovej z Ústavu politológie na univerzite v Berne, táto téma nemá nič spoločné s náboženstvom, ako o tom hovorila strana SVP z hľadiska rizika, že viac moslimov sa stane občanmi a “stratia sa švajčiarske hodnoty”. Predseda poslaneckého výboru SVP Jean-Luc Addor namietal, že čoskoro väčšina prisťahovalcov tretej generácie by nebola európskeho pôvodu, ale zo subsaharskej Afriky, Afrického rohu, zo Sýrie či z Afganistanu”.
Občianstvo vo Švajčiarsku sa udeľuje na základe štátnej príslušnosti rodičov dieťaťa a nie podľa miesta narodenia, ako je to napríklad v USA, Kanade, Francúzsku a v mnohých krajinách Latinskej Ameriky.
.jpg)
.jpg)
