Narodil sa niekedy v roku 316/317 v rímskom meste Sabaria (dnes maďarské Szobathely) v Panónii a bol synom rímskeho dôstojníka a šľachtica, takže bol predurčený pre vojenskú dráhu. Krátko po jeho narodení prevelili Martinovho otca do talianskej Pávie, kde získal sv. Martin veľmi dobré vzdelanie. V 15 rokoch ho jeho otec prinútil, aby sa stal vojakom.

Svoju službu v rímskych légiách začínal sv. Martin v dnešnom francúzskom meste Amiens. Práve tu sa odohrala udalosť, ktorú s obľubou zobrazovali maliari a sochári a ktorá je charakteristická pre tohoto svätca.  Počas nočnej hliadky v zime zazrel na ulici polonahého žobráka, ktorý si od neho pýtal almužnu. Martin, ktorý nemal so sebou peniaze nechcel úbohého žobráka obísť bez daru a tak si mečom rozrezal svoj vojenský plášť a polovicu daroval žobrákovi. V nasledujúcu noc sa mu zjavil vo sne Kristus s polovicou plášťa, čo len posilnilo rozhodnutie sv. Martina stať sa kresťanom. Krst prijal na Veľkú noc roku 339 vo veku 22 alebo 23rokov. Jedna zo sôch ako sv. Martin rozrezal svoj plášť a polovicu z neho daroval žobrákovi sa nachádza aj v bratislavskom Dóme sv. Martina, jej tvorcom je známy rakúsky sochár Georg Rafael Donner.

Neskorogotická katedrála v Bratislave

https://www.youtube.com/watch?v=vUKpKjiM0xo

Krátko po tom, ako sa stal sv. Martin kresťanom, dozrelo v ňom rozhodnutie opustiť kariéru aktívneho dôstojníka a neskôr rímskeho politika a plne zasvätiť svoj život Bohu. To však nebolo také jednoduché ako sa zdalo, sv. Martin musel v prvom rade odslúžiť povinný počet rokov v rímskych légiách.

V roku 354 nastala v živote sv. Martina zmena. Jeho légia bojovala proti germánskym Alemanom a reči o tom, že sv. Martin chce opustiť légiu sa dostali do uší jeho veliteľa. Ten obvinil sv. Martina z Tours so zbabelosti, čo Martin vyvrátil jednoduchým spôsobom. Odložil všetky zbrane a len s krížom bez zbraní a osamotený sa vybral proti germánskemu vojsku. Všetci boli presvedčení, že sv. Martin nájde svoju smrť, opak sa však stal pravdou. Germáni boli ochotní rokovať a požiadali Rimanov o mier. Kresťania v légii videli v tom čo sa udialo zázrak, takže sv. Martina jeho veliteľ následne bez ťažkostí prepustil zo stavu rímskej armády.

Následne sv. Martin odišiel do Poitiers v dnešnom západnom Francúzsku za biskupom sv. Hilárom, ktorý v nasledujúcich rokoch sv. Martina duchovne formoval. Sv. Martin sa najprv stal exorcistom a neskôr aj diakonom. Rozhodol sa, že privedie ku kresťanstvu aj svojích rodičov, matka sa kresťankou stala, otec ako rímsky šľachtic a bývalý dôstojník odmietol stať sa kresťanom. Podľa niektorých verzií sa otec stal kresťanom až na smrteľnej posteli.

Niekoľko ďalších rokov prežil sv. Martin v Panónii, kde proti nemu brojili ariáni, ktorí mali znační vplyv na rímskeho cisára Constancia, následne sa sv. Martin stiahol do talianskeho Milána, kde žil na okraji mesta ako pustovník. Nepriateľstvo ariánov ho však prenasledovalo aj v Miláne a ariánsky biskup Auxentius ho z mesta vyhnal. Ďalšie obdobie žil sv. Martin z Tours v Ligúrii a neskôr, po návrate biskupa sv. Hilára z frýgskeho vyhnania (Frýgia oblasť v dnešnom Turecku) do Poitiers prišiel za ním do mesta aj sv. Martin. V Poitiers bol aj vysvätený za kňaza a neskôr dostal od biskupa sv. Hilária povolenie vytvoriť kláštor v Ligugé, ktorý patrí k najstarším kláštorným komunitám v Európe.

V roku 371, po smrti biskupa Libora v meste Tours sa rozhodli miestni veriaci, že chcú za biskupa sv. Martina. Vedeli, že Martin odmieta všetky oficiálne posty a cirkevné hodnosti, takže ho pozvali do Tours so zámienkou, aby prišiel dať duchovnú útechu ťažko chorej žene, Keď sa sv. Martin z Tours aj z manželom údajne chorej ženy približoval k Tours, čakali ho veriaci, ktorí ho chytili, vtiahli do mesta a tam ho manifestačne zvolili za biskupa. Sv. Martin sa tak stal biskupom 4.7.371.

Sv. Martin z Tours bol veľmi svojským biskupom. Ukázalo sa, že si ho veriaci z Tours príliš neužili, podnikal totiž veľké množstvo misijných ciest v širokom okolí, kde vykonával pastoračnú činnosť a to napriek tomu, že mu postupne pribudlo množstvo kňazov, ktorí by ho dokázali zastúpiť. Množstvo kňazov v jeho diecéze získalo vzdelanie v Marmoutier neďaleko Toursu, kde vytvoril kláštorné stredisko na výchovu katolíckeho duchovenstva, ruiny opástva v Marmoutier stoja dodnes a sú vyhľadávanou turistickou atrakciou.

Opátstvo v Marmoutier

https://www.youtube.com/watch?v=xGZBS-qyd5U

Duchovné centrum v Marmoutier žilo takmer kláštorným životom. Jeho študenti teológie mali všetko spoločné, spoločne sa modlili, jedli i pracovali. Mladí klerici sa venovali opisovaniu Sv. Písma a ďalších diel starovekých kresťanských spisovateľov a cirkevných otcov. Podľa Sulpicia Severa, žiaka a prvého životopisca s.v Martina, duchovné centrum v Marmoutier vychovalo množstvo budúcich mníchov, kňazov i biskupov.

Sv. Martin z Tours svojou činnosťou čoskoro prekročil rámec diecézy v Tours a aktívne pomáhal šíriť kresťanstvo v celej Galii. Z jeho popudu sa vo veľkom zakladali vidiecke farnosti, podľa vzoru sv. apoštola Pavla cestoval v skromnosti a pešo, v staršom veku, keď už mu zdravie neslúžilo tak ako by malo, cestoval na oslíkovi. Pri návšteve jednotlivých farností spával v v sakristiách na zemi, sprevádzalo ho niekoľko mníchov a knazov. Veľkú pozornosť venoval zakladaniu malých mníšskych komunít a vďaka nemu sa tak úspešne ukončil proces christianizácie celej Galie (Francúzsko)

Stredovekí životopisci spomínajú pomerne veľké množstvo zázrakov, ktoré súviseli so sv. Martinom z Tours. Martin z Tours počas svojho života vytrvalo odmietal publicitu, za najväčší zázrak považoval Ježišovo dielo a sústredil sa na pomoc chorým a biednym. Počas svojích ciest sa pomerne často dostával aj do nebezpečenstva, Galia bola plná utečených otrokov či zločincov, nikto z nich sv. Martinovi však neublížil. Neváhal vystupovať kriticky aj proti rímskym miestodržiteľom, ktorí zneužívali svoje postavenie, defraudovali štátne peniaze, okrádali ľud a participovali na prípadoch justičnej nespravodlivosti voči obyvateľstvu.

Z cirkevnej histórie je známy prípad, kedy sv. Martin z Tours navštívil cisára Maxima v Trevire s cieľom zabrániť poprave španielskeho askétu Prisciliana,ktorého synoda v Bordeaux odsúdila ako bludára. Priscilianovi ariánski nepriatelia využili svoj vplyv na cisára Maxima, takže ten ako nebezpečného buriča nechal Prisciliana popraviť. Sv. Martin z Tours už teda zachrániť Prisciliana nestihol, dokázal však aspoň zachrániť jeho žiakov.

Biskup sv. Martin z Tours umrel počas pastoračnej cesty 8.11.397 vo vidieckej farnosti Candes. Jeho telo previezli po rieke Loire do Tours, kde ho pochovali dňa 11.11.397. Pri poslednej ceste sprevádzali sv. Martina nielen tisícky kňazov a mníchov, ale aj obrovské množstvo christianizovaných Galov. Pochovali ho na predmestskom cintoríne v jednoduchom hrobe ako si želal, pretože odmietal, aby ho pochovali v niektorom z chrámov ako významného biskupa a duchovného. Niekoľko desaťročí po jeho smrti však postavili nad jeho hrobom baziliku, dnes je pýchou v Tours stredoveká katedrála.

Video katedrála v Tours

https://www.youtube.com/watch?v=it8Vqv6KIGY

Na Slovensku sú sv. Martinovi zasvätené napríklad Dóm sv. Martina v Bratislave a katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule

Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule je chrámom spišskej diecézy a zároveň aj farským kostolom. Z architektonického hľadiska sa jedná o románsko-gotickú katedrálu, postavenú v prvej tretine 13. storočia. V roku 1963 bola zapísaná do ústredného zoznamu pamiatkového fondu a v roku 1993 bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Katedrála v Spišskej Kapitule prešla mnohými prestavbami, ktoré riadili zahraniční architekti. Katedrála má bohatú výzdobu a patrí k najkrajším katolíckym chrámom a kultúrnym pamiatkam na Slovensku.

Video Katedrála v Spišskej Kapitule

https://www.youtube.com/watch?v=04gLlB_oEKY

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.