Vývozy áut na americký trh po zvýšení ciel zoslabli o polovicu

Celkový nárast výroby tak podľa Koršňáka potiahlo prakticky výlučne opätovné spustenie výrobných liniek v trnavskom závode Stellantisu po viac než ročnej modernizácii. Hoci automobilka oficiálne údaje o výrobe nezverejňuje, z dostupných čísel vyplýva, že produkcia v Trnave sa mohla približne zdvojnásobiť. Ani to však neznamená návrat na historické maximá z rokov 2018 a 2019 a závod stále nevyužíva svoj plný výrobný potenciál. Zároveň sa zdá, že slovenské fabriky sa vo väčšej miere presúvajú od drahších luxusných SUV k vozidlám strednej a nižšej triedy, čo sa odráža aj v pomalšom raste hodnoty produkcie v porovnaní s rastom počtu vyrobených áut.

Zásadným zlomom pre slovenský automobilový export bolo zvýšenie amerických dovozných ciel na európske autá. Spojené štáty boli pred týmto krokom druhým najdôležitejším trhom pre autá vyrobené na Slovensku, najmä pre luxusné SUV z bratislavského Volkswagenu a nitrianskeho Jaguaru Land Rover. Po zavedení ciel však vývozy na americký trh prudko padli. Kým ešte v prvom štvrťroku minulého roka rástli medziročne takmer o 15 percent, v druhom a treťom štvrťroku sa ich rast prakticky zastavil. V období od apríla do septembra sa vývozy slovenských áut do USA medziročne prepadli v priemere o 34 percent, pričom v niektorých mesiacoch dosahoval pokles až 60 percent. Podiel USA na celkových vývozoch áut zo Slovenska sa tak znížil z takmer 11 percent na 6,6 percenta a americký trh sa prepadol až na štvrté miesto.

Slabší výkon zaznamenali slovenské automobilky aj na ďalších mimoeurópskych trhoch, kde dominujú práve luxusné SUV. Vývozy do Číny v rovnakom období klesli o 30 percent a podiel tohto trhu sa znížil na necelých päť percent. Podľa Koršňáka ide o dôsledok toho, že čínske automobilky posilňujú svoju pozíciu nielen v Európe, ale aj na domácom čínskom trhu, najmä v segmente elektromobilov, kde majú často technologický aj cenový náskok. Podobne výrazný pokles, až o 45 percent, zaznamenali vývozy do Spojených arabských emirátov.

Čiastočnou výnimkou bolo Turecko, kam slovenské automobilky v období od apríla do septembra zvýšili vývozy o 68 percent. Tento trh totiž absorbuje aj vozidlá nižšej a strednej triedy, ktorých výrobu podporil reštart kapacít v Trnave. Rast Turecka však nedokázal vykompenzovať výpadky na ostatných mimoeurópskych trhoch. Celkovo sa vývozy áut zo Slovenska mimo EÚ, EFTA a Veľkej Británie znížili o 15 percent a ich podiel na exporte klesol na 27 percent.

Opačný trend bolo vidieť v rámci Európy. Vývozy na trhy EÚ, EFTA a do Británie sa medziročne zvýšili o osem percent a ich podiel vzrástol na 73 percent. Silné nárasty zaznamenali najmä Francúzsko a Taliansko, kde slovenské autá rástli napriek celkovému poklesu tamojších predajov. Aj tu sa však výrazne prejavil efekt Stellantisu a jeho značiek vyrábaných na Slovensku. Menej sa darilo exportom do Nemecka, ktoré v priemere klesli o 1,6 percenta, hoci už v septembri sa objavili prvé náznaky oživenia.

Výhľad na ďalšie obdobie zostáva opatrný. Tento rok už slovenskú výrobu nepodporí jednorazový efekt znovu spustených kapacít a nové výrobné kapacity v podobe Volva pri Košiciach sa prejavia až po roku 2027. UniCredit preto očakáva, že produkcia áut na Slovensku sa v roku 2026 mierne zníži na približne 1,05 milióna kusov, pričom Zväz automobilového priemyslu je ešte pesimistickejší a hovorí o poklese k 1,02 milióna vozidiel.

Istou nádejou do strednodobého horizontu môže byť dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Mercosur, ktorá by zrušila vysoké clá na dovoz áut do Južnej Ameriky. „Pre slovenské závody zamerané na luxusné SUV by to mohla byť zaujímavá príležitosť,“ naznačuje Koršňák, no zároveň upozorňuje, že tento trh je v porovnaní s USA niekoľkonásobne menší a výpadky zo Severnej Ameriky plne nenahradí.

Najväčšie riziká však podľa analytika ležia doma. Zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, vyššie dane a nízka miera investícií oslabujú pozíciu slovenských závodov v rámci nadnárodných koncernov. Slovensko zároveň zostáva prevažne montážnou dielňou s jednou z najnižších mier pridanej hodnoty v EÚ. Ak sa tento trend nepodarí zvrátiť, môže to v horizonte niekoľkých rokov znamenať nielen stagnáciu výroby, ale aj riziko zatvárania niektorých závodov.