Do parlamentu putuje návrh uznesenia, ktorým by sa odsúdili prejavy násilia namierené voči Slovákom žijúcim v Srbsku

Návrhom uznesenia tak reagujú na vážne a opakovane zdokumentované zhoršovanie bezpečnostnej a spoločensko-politickej situácie v Srbskej republike. Táto situácia sa totiž výrazne prejavuje aj vo vzťahu k slovenskej menšine žijúcej v Srbsku. Mimoriadnu závažnosť tieto skutočnosti podľa predkladateľov nadobúdajú práve v kontexte medzinárodných záväzkov Srbska v oblasti ochrany práv, ale tiež v kontexte toho, že je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.

„Od jesene roku 2024, keď došlo k zrúteniu betónového prestrešenia vlakovej stanice, v dôsledku čoho zomrelo 16 ľudí vrátane detí, sa konali tisíce protestov občianskej spoločnosti žiadajúce, okrem iného, riadne prešetrenie tragédie, predčasné voľby a ukončenie systémovej korupcie,“ pripomenuli predkladatelia a upozornili, že odpoveďou srbskej vlády je dlhodobé oslabovanie demokratických inštitúcií a čoraz represívnejšie zásahy štátnych orgánov voči občianskej spoločnosti. „Pokojné masové protesty, vyvolané nespokojnosťou verejnosti, boli opakovane potláčané za použitia neprimeranej sily, zastrašovania, svojvoľného zadržiavania kritikov vlády a kriminalizácie občianskeho nesúhlasu. Obzvlášť znepokojujúce je podľa nich to, že tieto represívne postupy zasahujú aj Slovákov žijúcich v Srbsku.

„Viaceré incidenty poukazujú na cielené alebo minimálne neadekvátne zásahy bezpečnostných zložiek ako aj organizovaných bitkárov voči Slovákom, ktorí sa legitímne zapájajú do verejného diania, využívajú svoje ústavné práva na slobodu prejavu a zhromažďovania alebo verejne upozorňujú na porušovanie ľudských práv. Ide nielen o fyzické zásahy a použitie donucovacích prostriedkov, ale aj o atmosféru strachu, nátlaku a zastrašovania, ktorá má odradiť príslušníkov menšiny od aktívneho občianskeho postoja,“ uvádza sa v odôvodnení. Za neprijateľný považujú poslanci aj zásah bezpečnostných síl, ku ktorému došlo počas návštevy slovenského prezidenta v Báčskom Petrovci 22. decembra 2025. Na pokojne zhromaždených príslušníkov slovenskej menšiny nasadili ťažkoodencov, ktorí ich obkľúčili. To, že k takémuto niečomu došlo v čase oficiálnej návštevy prezidenta SR, podľa predkladateľov ešte väčšmi podčiarkuje vážnosť situácie a vysiela znepokojujúci signál o postoji srbských orgánov k právam menšín.

Časť príslušníkov slovenskej menšiny v Srbsku má občianstvo Slovenskej republiky. Poslanci za PS sú preto presvedčení, že Slovensko nesie zvýšenú mieru zodpovednosti za ochranu ich práv, bezpečnosti a dôstojnosti. „Opakované podnety a upozornenia adresované slovenským diplomatickým a ústavným predstaviteľom nemožno ďalej prehliadať ani relativizovať,“ zdôraznili predkladatelia. Ubezpečili, že cieľom uznesenia nie je spochybniť európsku perspektívu Srbska. Cieľom je jasne pomenovať, že pokrok v prístupovom procese k EÚ je neoddeliteľne spätý s rešpektovaním demokracie, právneho štátu a ochrany práv národnostných menšín. „Tolerovanie násilia, selektívneho uplatňovania práva a zastrašovania menšinových komunít je nezlučiteľné s hodnotami, ku ktorým sa hlási EÚ aj SR,“ vyhlásili poslanci v odôvodnení návrhu.