Hlas-SD nevidí dôvod rozhodovať o zmluve s USA v referende

Bratislava 8. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann, Jakub Kotian)

Mimoparlamentná strana Hlas-SD nevidí dôvod rozhodovať o zmluve týkajúcej sa obrannej spolupráce medzi SR a USA (DCA) v referende. “Je to úloha politikov a ústavných orgánov, aby takúto zmluvu vyrokovali v prospech Slovenskej republiky a nezaťažovali ňou občanov,” oznámila názor strany hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková. Pripomenula zároveň, že Hlas zmluvu v súčasnej podobe nepodporí

“Pri téme referenda bude Hlas neustále pripomínať, že je stále na stole 600.000 právoplatných podpisov ľudí žiadajúcich vypísanie referenda o predčasných voľbách. To je dnes zásadná úloha celej politickej scény, aby sa zmenou ústavy vrátila ľuďom do rúk moc rozhodovať o svojej vláde,” dodala.

Petíciu o referende týkajúcom sa prítomnosti amerických vojsk na území SR avizovala v sobotu predpoludním strana Smer-SD. Petícia má byť následným krokom v prípade, že sa na mimoriadnej či najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady SR nepodarí otvoriť rokovanie a schváliť bod o vyhlásení referenda.

Smer-SD svoje kroky iniciuje v súvislosti s nesúhlasom s plánovanou dohodou, ktorú považuje za nevýhodnú a porušujúcu suverenitu krajiny.

Mimoparlamentná SNS uviedla k téme, že petíciu podporí, jej organizovanie by malo však byť spoločnou aktivitou Smeru, Hlasu a SNS.

Šutaj Eštok si nemyslí, že by sa malo ku každej veci konať referendum

Ku každej veci by sa nemalo konať referendum. Uviedol to v sobotnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy člen ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR a generálny manažér strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok (nezaradený). Reagoval tak na Smer-SD, ktorý chce iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu o vypísaní referenda, ktoré by sa týkalo prítomnosti americkej armády na území SR. Predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽANO) tvrdí, že referendum je kampaňovou záležitosťou.

Pre Hlas-SD je najdôležitejšie to referendum, ktoré je v Prezidentskom paláci a týka sa predčasných volieb, tvrdí Šutaj Eštok. “Treba urobiť všetko preto, aby zmluva neprešla a aby sa konali čím skôr predčasné voľby,” povedal. Krúpa tvrdí, že referendá nikdy na Slovensku dobre nefungovali, avšak fungujú dobre ako kampaň pred voľbami.

Šutaj Eštok viackrát zopakoval, že zmluvu v takomto stave nepodporia. “Prídeme so žiadosťou a výzvou na prezidentku, aby využila svoje ústavné právo a obrátila sa po tom, ako takýto materiál prejde vládou, na Ústavný súd,” povedal s tým, aby Ústavný súd v tomto smere dal jasné stanovisko a reflektoval na všetky výhrady. Krúpa je presvedčený, že zmluva spĺňa všetky náležitosti, ktoré má spĺňať medzinárodná zmluva a je v súlade s Ústavou SR.

“Nemám s tým problém, keby to dala prezidentka predložiť Ústavnému súdu,” poznamenal Krúpa.

Predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť poznamenal, že financie pôjdu aj do infraštruktúry letísk, pretože projekty sú pripravované už dlhodobo.

“Slovensko tým usporí značné prostriedky zo štátneho rozpočtu, keďže tieto peniaze pôjdu na rozvoj vojenskej infraštruktúry a my do toho nemusíme investovať,” vysvetlil. Poukázal na to, že sa zabúda napríklad na to, že sa už opravovalo Letisko Sliač a bolo to z peňazí NATO a nikto vtedy nemal voči tomu námietky. Podľa Šutaja Eštoka je však pomer pre a proti nevýhodný. Zmluva pre SR nie je výhodná,” uviedol.

Diskutujúci sa vyjadrili aj k ceste generálneho prokurátora Maroša Žilinku do Moskvy. Krúpa to nepovažuje za šťastné rozhodnutie. Avšak je to podľa neho rozhodnutie generálneho prokurátora a je potrebné ho rešpektovať.

V súvislosti s otváraním kultúry je podľa Krúpu ešte priestor na to, aby sa to vylepšilo. Šutaj Eštok poznamenal, že žiadne zázračné riešenie na pandémiu neexistuje a je potrebné sa s ňou naučiť žiť. Vláda boj s pandémiou podľa jeho slov nezvláda. Opatrenia aj v súvislosti s prichádzajúcim variantom omikron sú podľa Krúpu vytvorené najmä na ochranu nemocníc a seniorov.