Štát definitívne škrtá staré dlhy, z účtovníctva zmizne takmer 54 miliónov eur

Rezort financií argumentuje, že vedenie takýchto pohľadávok v účtovníctve štátu skresľuje reálnu hodnotu štátnych aktív. Ako uvádza v materiáli, majetok evidovaný v účtovníctve by mal predstavovať aktíva, pri ktorých je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky a dajú sa spoľahlivo oceniť. V prípade desiatky rokov starých pohľadávok táto podmienka podľa ministerstva splnená nie je.

Navrhovaný odpis sa týka pohľadávok vzniknutých z realizovaných štátnych záruk, návratných finančných výpomocí, zahraničných deblokácií dlhov, barterových obchodov s Čínou aj práv z cenných papierov. Väčšina z nich pochádza ešte z obdobia transformácie ekonomiky v 90. rokoch a Slovensko ich získalo pri delení majetku bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Najväčšiu položku predstavuje pohľadávka voči spoločnosti ZTS TEES Martin. Štát za podnik v rokoch 1997 až 1999 splácal úver krytý štátnou zárukou v hodnote viac ako 19,3 milióna eur. Po započítaní úrokov dosiahla celková pohľadávka vyše 20,2 milióna eur. Konkurz spoločnosti bol ukončený v roku 2017 a firma bola následne vymazaná z obchodného registra.

Ďalšou významnou položkou je pohľadávka voči Závodom ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom, ktorá presahuje 16,3 milióna eur. Aj v tomto prípade štát v minulosti ručil za úvery určené na konverziu zbrojárskej výroby. Spoločnosť síce po rokoch vstúpila do dodatočnej likvidácie pre novozistený majetok, ministerstvo však konštatuje, že jeho hodnota je príliš nízka na to, aby malo ďalšie prihlasovanie pohľadávok ekonomický zmysel.

Medzi ďalšími veľkými dlžníkmi figurujú napríklad CEBO Holding Slovakia s pohľadávkou takmer 6,9 milióna eur, CHIRANA-PREMA s dlhom 2,68 milióna eur alebo Podpolianske strojárne Detva, kde štát eviduje viac než 2,1 milióna eur. Vo všetkých prípadoch ide o spoločnosti, ktoré prešli konkurzom a následne zanikli.

Návrh zahŕňa aj nevymožiteľné návratné finančné výpomoci poskytnuté podnikom ešte začiatkom 90. rokov. Napríklad spoločnosť FERRENIT Nitra dlhuje štátu viac ako 1,1 milióna eur, pričom konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku. Takmer 757-tisíc eur eviduje ministerstvo voči bývalej cementárni LOM Cementáreň Vápenka Werk 7 a približne 395-tisíc eur voči Severoslovenským tehelniam.

Kurióznejšiu skupinu tvoria pohľadávky súvisiace s deblokáciou zahraničných dlhov. Slovensko sa v minulosti snažilo získať späť časť pohľadávok voči krajinám ako Tanzánia, Mozambik, Sýria či Irán prostredníctvom súkromných spoločností. V mnohých prípadoch však následne vznikli spory o splácanie alebo sa ukázalo, že nároky sú premlčané.

Takmer 690-tisíc eur štát eviduje voči českej spoločnosti Intergeo Praha v súvislosti s projektom ťažby grafitu v Tanzánii. Ministerstvo financií sa svojho nároku domáhalo aj súdnou cestou, no český súd žalobu zamietol s tým, že pôžička právne nevznikla a prípadné nároky boli premlčané. Ďalších vyše 743-tisíc eur predstavuje pohľadávka voči juhoafrickej firme Pidico, ktorá mala zabezpečiť deblokáciu dlhu Mozambiku. Slovenská diplomacia však neskôr zistila, že spoločnosť bola zlikvidovaná už v roku 1995.

Súčasťou návrhu sú aj staré barterové obchody s Čínou z konca socialistickej éry. Ministerstvo eviduje viac ako 664-tisíc eur voči českým spoločnostiam Transakta a Morava Zlín. Pri oboch prípadoch však rezort pripúšťa, že vzhľadom na časový odstup by dlžníci mohli úspešne namietať premlčanie.

Zaujímavý je aj prípad argentínskeho dlhopisu. Slovensko získalo po rozdelení federácie viacero argentínskych cenných papierov výmenou za nesplácané úvery. Ministerstvu sa vlani podarilo získať späť istinu z dvoch dlhopisov v nominálnej hodnote 532-tisíc dolárov. Tretí dlhopis v hodnote 213-tisíc dolárov je však po viac ako dvoch desaťročiach od splatnosti a podľa dostupných informácií je nárok na jeho vyplatenie premlčaný. Aj tento cenný papier preto navrhuje rezort odpísať.

Ministerstvo financií zdôrazňuje, že navrhované zníženie štátnych finančných aktív nebude mať podľa metodiky ESA 2010 vplyv na schodok verejných financií. Cieľom opatrenia je najmä zosúladiť účtovníctvo štátu s reálnym stavom a odstrániť z evidencie majetok, pri ktorom už neexistuje reálna šanca na jeho vymoženie.