Faktom je, že zmluva týkajúca sa dohodnutého grantu z eurofondov pre Saplinq existuje. Ide o čiastku 123 345 eur. Nadobudla účinnosť vlani vo februári a platná je do decembra tohto roka. Peniaze považujú dúhové spolky za umelo blokované – červené denníky priniesli domnienku, že priamo na pokyn ministra školstva (cez Národný inštitút vzdelávania a mládeže) s údajným odôvodnením, že je to LGBTi agenda. Vraj dajako takto to niekde bolo spomenuté v internej komunikácii. Sám minister však hovorí o tom, že dal pokyn preveriť aj ďalšie zmluvy ohľadom ich formálnej správnosti a jediným kritériom vo veci je zákonnosť.

A keby aj Drucker takto kontroval LGBTi agendu, tak čo?

Nie je azda prísnejšia regulácia dotačných prostriedkov jeden z dôvodov, z akých sa táto vláda dostala k moci? Občania rozhodli – chceli konzervatívnejší prístup k financovaniu dúhových iniciatív.

Tie už hovoria o „pravdepodobnej diskriminácii” – aspoň tam dali ten prívlastok, lebo podľa mňa o žiadnu nejde, a ani nebude nikdy preukázaná. Na úrovni európskych úradníkov potom už malo byť Slovensku vo vzájomnej komunikácii pohrozené, že tie peniaze treba pustiť.

Dávnejšie už sme dokonca dostali osobitý list v inej veci ešte od komisárky Rady Európy pre ľudské práva Dunje Mijatovič, kde žiada vládu NR SR zabezpečiť plné uplatňovanie ľudských práv LGBTi osôb (bolo to po útoku pred Teplárňou).

Ak by ste mali pochybnosti o správnosti zadržiavania peňazí, uvážte, na aký pôjdu účel. Opakujem, vyše 120 tisíc eur. Pre OZ Saplinq, ktoré sa venuje rozmanitým pro-LGBTi aktivitám (organizovanie pochodu PRIDE, kampaň Dúhová stužka, advokácia…) v súvislosti s mládežou. Najtvrdšie priznanie je však toto: „Dlhodobo tiež vzdelávame mladých ľudí a špeciálne aktivistky a aktivistov za práva LGBTI+ ľudí.” Vzdelávanie, osveta…?

Viete, ako sa tomu hovorí terminologicky? Indoktrinácia.

Špecifické školenia mladým v prospech šírenia LGBTi ideológie za európske peniaze, to je dnes, zdá sa, bežné. Ale keď sa ozvú kresťanskí demokrati, že či je nakladanie s peniazmi v poriadku aj vtedy, ak idú na poburujúcu brožúrku (NKÚ zatiaľ nedal stanovisko), sú oni tí zlí. Spomínaná brožúrka má názov Kto sa bojí obscénnosti (Alebo čo je to BDSM a prečo by nás ako LGBT+ ľudí malo zaujímať) a vznikla v rámci projektu Kvírko, organizovaného práve vďaka OZ Saplinq (majú na dúhu vo svojom regióne zdanlivo monopol…).

Na európskej pôde upozorňovala na tieto aktivity, idúce zjavne proti štandardnému vedeniu a výchove mladistvých (BDSM sú hrubé, až násilné praktiky postavené na submisii a dominancii), Miriam Lexmann. Lenže viete, čo v Bruseli dosiahnete po konzervatívnej stránke, keď oni nevidia-nepočujú nič iné, len „podporu inklúzie”. Ani že by sa postavili proti saplinqáckemu programu mládežníckej výmeny Dragtivism, čiže „letný tábor o dragu, ale v januári”, som nepočul. (drag je „umelecká performancia”, kde sa osoby výrazne štylizujú do polohy jedného či druhého pohlavia/rodu – pozn. red.)

Mozog celej operácie

Riaditeľ OZ Saplinq, istý Robert Furiel, sa vlani „blysol” aj iným spôsobom. Navštívil parlament v rámci výzvy nehlasovať za novelu Ústavy: „Spolu s výzvou a odkazmi obdržali všetci poslanci a všetky poslankyne aj príručku rešpektujúceho a inkluzívneho jazyka.”

Dostali príručku, alebo im chcel dať príučku? Čo vôbec robí táto agenda s rozvinutou vlajkou všetkých tých inakostí na pôde NR SR?

Keď je reč o peniazoch, Furiel hovorí, že „kvalitných ľudí” treba aj zaplatiť, a ja súhlasím! Len kvalitných v akom obore a s akým pozitívnym dopadom pre spoločnosť?

Na tom istom mieste spomína ročný rozpočet 600 000 eur (prevažne z európskych zdrojov; v tom sa viditeľne vedia šikovne pohybovať). Našťastie som sedel, keď som to čítal. Na čo taká suma? Komu sa tým prospeje? Koľko sociálnych projektov sa z nej dalo financovať?

Takže mi s tým teraz, prosím, trochu občiansky aj matematicky pomôžte: naozaj potrebuje košická LGBTi scéna státisíce na to, aby v dôstojnosti fungovala? Otázka súčasne je, kam sa v príručkách o BDSM a podobných projektoch tá dôstojnosť vlastne podela…