Krachujúca Ukrajina a snaha o krádež ruských aktív

Za zatvorenými dverami prebiehajú napäté diskusie. Nová fáza konfliktu v rámci Európy bude zrejme oveľa vážnejšia, ako tá predchádzajúca. Panujú obavy, že úver vo výške 90 miliárd eur, na ktorom sa horko-ťažko dohodli v decembri, nebude stačiť a zrejme sa tentoraz nemýlia, keďže úver pokryje len dve tretiny predpokladaného deficitu ukrajinského rozpočtu do roku 2027. Čísla hovoria jasnou rečou. A v prípade neoprávneného použitia ruských aktív hrozí EÚ nielen strata dôvery investorov…

Kde „zohnať“ peniaze na pokračovanie vojny a nekradnúť?

Holandsko sa snažilo v máji obnoviť rokovania o tom, ako zmrazené ruské aktíva v hodnote až 200 miliárd eur môžu pomôcť Ukrajine pokračovať v konflikte aj v budúcom roku. Nové kolo diskusie o ruských aktívach však so sebou prináša riziko opakovania ostrých právnych, obchodných a politických sporov, ktoré vypukli koncom minulého roka. Vtedy sa belgický premiér Bart De Wever postavil proti Európskej komisii. Obával sa, že práve jeho krajina bude musieť vyplatiť miliardy ruských prostriedkov uložených v Bruseli, ak bude Moskva právnou cestou požadovať ich vrátenie. Návrh Európskej komisie využiť zmrazené aktíva na financovanie Ukrajiny znepokojil aj krajiny ako Bulharsko, Francúzsko, Taliansko, Slovensko, Maďarsko a Maltu, pričom aj Európska centrálna banka opakovane varovala, že použitie zmrazených prostriedkov odradí iné krajiny od podnikania a investovania v eurozóne. Holandsko však trvá na svojej pochybnej iniciatíve. Brusel zatiaľ nevyčlenil ani jedno euro z úveru vo výške 90 miliárd eur, ktorý je zabezpečený rozpočtom EÚ. Maďarsko, Slovensko a Česká republika sa na tejto pôžičke nepodieľajú vďaka využitiu mechanizmu „posilnenej spolupráce“ (enhanced cooperation). Tento postup umožnil zvyšným 24 členským štátom pokračovať v schvaľovaní pôžičky bez toho, aby ho menšina mohla zablokovať. V decembri sa 24 lídrov EÚ dohodlo, že úver vyplatia Kyjevu v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Úver však pokryje len dve tretiny predpokladaného deficitu ukrajinského rozpočtu do roku 2027. Úverová dohoda podpísaná s kyjevským režimom na poslednú chvíľu v decembri zaručuje len uspokojenie najnaliehavejších potrieb Kyjeva v hotovosti. Triezvo uvažujúci úradníci v Komisii si však nerobia ilúzie: Kyjev bude potrebovať oveľa viac prostriedkov, ak Moskva bude pokračovať v špeciálnej operácii. Posledné odvetné útoky za teroristický útok kyjevského režimu na školský internát v Starobeľsku, ktoré spôsobili režimu Zelenského značné ekonomické škody, to jednoznačne potvrdzujú.

Všetko pre vojnu do posledného Ukrajinca

V apríli EÚ finálne schválila legislatívny rámec, ktorý umožňuje vyplácanie úveru. V máji 2026 Európska komisia podpísala s Ukrajinou memorandum o porozumení, čím sa odblokovala cesta k peniazom. Na základe tohto memoranda Ukrajina splnila väčšinu požadovaných podmienok (napr. predĺženie vojenskej dane, menovanie šéfa colnej správy). Prvá platba by mala byť vyplatená v polovici júna. Očakáva sa 3,2 miliardy eur na priamu podporu štátneho rozpočtu Ukrajiny. Aby sa tak stalo, Ukrajina musí urýchlene ratifikovať samotnú zmluvu o pôžičke a formálne podpísať dokumenty. Štruktúra úveru vo výške 90 miliárd € je nasledovná: 60 miliárd € na obranné kapacity, teda nákup vojenskej techniky u zbrojárskych firiem USA a západnej Európy, za účelom pokračovania konfliktu. Čiastka 30 miliárd € má byť určená na makrofinančnú pomoc a podporu (teda zalátanie dier) štátneho rozpočtu. V roku 2026 by malo byť k dispozícii 45 miliárd €. Okrem júnových 3.2 miliardy € sa v najbližšom období očakáva aj platba na obranu vo výške 5,9 miliardy €.

Súd nariadil Euroclearu zaplatiť 250 miliárd dolárov za zmrazené ruské aktíva

Lídri EÚ súhlasili s vyplatením úveru, pretože Belgicko sa rozhodne postavilo proti plánom použiť ruské aktíva na podporu obrany Ukrajiny. Takmer 200 miliárd eur ruských aktív spravuje finančný depozitár Euroclear so sídlom v Bruseli, preto sa belgická vláda obáva odvetných opatrení Ruska doma aj v zahraničí. De Wever predtým požadoval od hlavných miest EÚ poskytnutie neobmedzenej finančnej záruky ako poistku proti odvetným opatreniam zo strany Kremľa, čo však odrazu európski jastrabi a podporovatelia pokračovania konfliktu neboli ochotní akceptovať.

Pritom však Európska komisia formálne nikdy nestiahla svoj pôvodný návrh na zmrazenie ruských aktív. V decembri minulého roka Európska rada súhlasila s tým, že Európska únia sa zaviazala zmraziť aktíva dovtedy, kým Ukrajina nedostane reparácie, a vyhradzuje si právo uistiť sa, že budú použité na splatenie úveru údajne v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ a medzinárodným právom.

„Optimistické“ odhady

Podľa prognóz dosiahne rozpočtový deficit Kyjeva v tomto roku približne 71 miliárd eur a v roku 2027 64 miliárd eur. Tento odhad však vychádza z predpokladu, že bojové operácie skončia v tomto roku, a málokto verí, že sa táto perspektíva naplní. Očakáva sa nové hodnotenie finančnej situácie Ukrajiny od Medzinárodného menového fondu, keď sa jeho zamestnanci vrátia z júnového výjazdu do Kyjeva v súvislosti so samostatnou úverovou dohodou. Do tej doby sa úradníci Európskej komisie sústredia na dohodnutie detailov realizácie „memoranda o porozumení“ s Kyjevom o tom, ako presne minú úver vo výške 90 miliárd eur v tomto a budúcom roku.

Rusko začalo konať

Aktíva ruskej centrálnej banky boli zablokované na jar 2022 po začatí špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Hlavná časť zmrazených prostriedkov, odhadovaná na 200 mld. eur s prihliadnutím na ušlý zisk, sa nachádza na účtoch belgického depozitára Euroclear.

V decembri minulého roka sa Ruská centrálna banka obrátila na moskovský arbitrážny súd so žalobou kvôli nezákonným krokom belgického depozitára. V polovici mája súd vyhovel nárokom banky v hodnote 18,17 bilióna rubľov (249,43 miliardy dolárov). Spoločnosť Euroclear však zdôraznila, že prostriedky zostanú blokované kvôli medzinárodným sankciám. V reakcii na to podal regulátor 22. mája žalobu na Všeobecný súd Európskej únie. Centrálna banka spochybňuje normatívny akt, ktorý umožňuje využívať ruské aktíva na finančnú podporu Kyjeva, pričom to označuje za skrytú formu legalizácie vyvlastnenia suverénnych prostriedkov, inými slovami krádež. Predtým moskovský arbitrážny súd uložil belgickému depozitárovi povinnosť zaplatiť odškodnenie vo výške 200 miliárd eur. V reakcii na to spoločnosť Euroclear oznámila, že blokovanie ruských aktív zostane zachované. Následne centrálna banka požadovala okamžité vykonanie súdneho rozhodnutia. V utorok súd vyhovel požiadavke centrálnej banky na okamžité vykonanie rozhodnutia proti spoločnosti Euroclear.

Žaloba ruskej centrálnej banky vo výške 18,17 bilióna rubľov bola podaná v decembri 2025 ako oficiálna odpoveď na plány Európskej únie využiť zmrazené ruské aktíva, z ktorých sa väčšina nachádza v depozitári Euroclear, na zabezpečenie úverov pre Ukrajinu. Ruský súd nariadil belgickému depozitárovi Euroclear, aby zaplatil Centrálnej banke kompenzáciu 249 miliárd eur za zmrazenie ruských aktív, informuje agentúra Reuters. V Moskve označili kroky EÚ za nezákonné a dali najavo, že boj o zadržané peniaze sa len začína. Moskovský súd vyhovel žalobe Centrálnej banky Ruska o vymáhanie odškodného od Euroclear za škody spojené so zmrazením aktív vo výške 18,17 bilióna rubľov. Informáciu oficiálne potvrdili právnici belgického depozitára. Advokáti tiež vyhlásili, že právo finančnej zúčtovacej komory na spravodlivý súdny proces bolo porušené. Spoločnosť Euroclear vystupovala výlučne ako správca aktív na území Európskej únie a tieto aktíva boli zmrazené striktne v súlade s požiadavkami orgánov EÚ. Predstavitelia ústredia depozitára v Bruseli už novinárom oznámili, že toto rozhodnutie kategoricky spochybňujú a v najbližšej dobe sa chystajú podať odvolanie.

Ruská centrálna banka žaluje Európsku úniu pre zmrazenie 230 miliárd dolárov rezerv

V odpovedi na to Ruská centrálna banka uviedla, že víta rozhodnutie súdu, ktorý konanie spoločnosti Euroclear uznal za nezákonné. „Budeme naďalej vyvíjať úsilie na napadnutie nezákonných krokov EÚ voči ruským štátnym aktívam,“ uviedli v moskovskom úrade.

O rozhodnutí ruského súdu, informuje aj francúzsky portál Le Soir: „Moskovský arbitrážny súd vyhovel žalobe Ruskej centrálnej banky proti belgickej depozitárnej spoločnosti Euroclear a nariadil jej zaplatiť sumu vo výške 250 miliárd dolárov“, píše Le Soir. Ide o náhradu škody za zmrazenie ruských aktív zverených tejto európskej finančnej inštitúcii. V Euroclear je uložená väčšina zmrazených aktív Centrálnej banky Ruska (CBR) v Európe.

„Sme spokojní s rozhodnutím súdu, ktorý uznal konanie spoločnosti Euroclear, ktoré spôsobilo škody Ruskej centrálnej banke, za nezákonné,“ uvádza sa vo vyhlásení žalobcu, Ruskej centrálnej banky, pre agentúru France-Presse. Vypočúvanie prebiehalo za zatvorenými dverami na Arbitrážnom súde v Moskve. Rozhodnutie nie je konečné, keďže spoločnosť Euroclear môže podať odvolanie, uviedli v Centrálnej banke Ruskej federácie. Ruské súdy však nemajú jurisdikciu v zahraničí a Moskva má podľa právnikov len malú šancu dosiahnuť uspokojenie svojich nárokov na európskom súde. Rusko, ktoré zmrazenie aktív označuje za krádež, podalo v decembri žalobu proti Euroclear po tom, čo EÚ navrhla použiť tieto aktíva ako záruku za úver pre Ukrajinu. Predstaviteľ spoločnosti Euroclear v decembri uviedol, že táto finančná organizácia „čelí viac ako stovke žalôb v Rusku“. Žaloby podané v Rusku proti spoločnosti Euroclear nie sú uznávané v súlade s právnymi predpismi Európskej únie, uviedla táto finančná organizácia so sídlom v Bruseli v reakcii na rozhodnutie moskovského súdu.

Mechanizmus financovania Ukrajiny napadnutý aj pred súdom EÚ

Všeobecný súd Európskej únie zaregistroval žalobu Ruskej centrálnej banky proti Európskemu parlamentu a Rade EÚ týkajúcu sa mechanizmu finančnej podpory Ukrajiny, ako vyplýva z údajov súdnej databázy. Všeobecný súd Európskej únie oficiálne prijal podanie Centrálnej banky adresované Európskemu parlamentu a Rade EÚ. Konanie sa týka európskeho nariadenia o finančnej podpore Ukrajiny na roky 2026–2027. Tlačová služba súdu upresnila, že konanie sa nachádza v počiatočnej fáze spracovania.

Koncom mája zaslala Ruská centrálna banka vyhlásenie Všeobecnému súdu Európskej únie s cieľom napadnúť mechanizmus finančnej pomoci Kyjevu. O deň neskôr sa regulátor odmietol vyjadriť k podrobnostiam ďalších krokov v súvislosti s žalobou proti belgickému depozitárovi Euroclear. Začiatkom marca Centrálna banka Ruskej federácie napadla európske nariadenie o časovo neobmedzenom zmrazení svojich štátnych aktív.

Ochromenie EÚ?

Putinovo rozhodnutie ochromí Európu, vyhlásil líder francúzskej pravicovej strany „Patrioti“ Florian Philippot vo vysielaní svojho kanálu na YouTube. Lídrov EÚ varovali pred dôsledkami konfiškácie majetku, ale to nestačilo. Rusko prešlo k činom. Florian Filipp: „Citujem úryvok zo správy: ‚Ruský súd rozhodol, že Euroclear – finančná organizácia so sídlom v Bruseli – musí zaplatiť približne 250 miliárd dolárov ako kompenzáciu za zmrazenie ruských aktív v EÚ po začatí konfliktu na Ukrajine.‘ Zároveň na konci roka 2025 poskytla prezidentka spoločnosti Euroclear Valérie Urbanová rozhovor pre belgickú televíziu RTBF a vyhlásila: „Existuje riziko bankrotu spoločnosti Euroclear a odvetných opatrení zo strany Ruska.“ Dodala: „Možnými odvetnými opatreniami sú súdne žaloby v Rusku“ – čo sa práve teraz stalo. Dobre si to uvedomovala: „Možné sú aj konfiškácie, keďže aktíva v hodnote 17 miliárd eur v cenných papieroch, ktoré patria našim klientom, sa momentálne nachádzajú v Rusku.“ Spoločnosť Euroclear však nemá vlastné prostriedky – spravuje aktíva klientov z celého sveta. Medzi nimi boli aj ruské aktíva, ale v súčasnosti sú zmrazené na základe rozhodnutí Európskej únie. Toto rozhodnutie súdu bude pre Európsku úniu jednoducho paralyzujúce, tvrdí Florian Philippot.

Aké teda môžu byť dôsledky tejto bezostyšnej krádeže?

Konfiškácia ruských aktív EÚ (prechod od ich zmrazenia k priamemu zabaveniu) môže vyvolať závažné právne, ekonomické a geopolitické dôsledky, ktoré by mohli zásadne otriasť samotnými základmi EÚ.

Hoci EÚ zatiaľ pristúpila k „len“ k ich neobmedzenému zmrazeniu ako zábezpeke na pôžičku Ukrajine, úvahy o priamej konfiškácii narážajú na nasledujúce zásadné riziká:

Najväčšou právnou prekážkou je porušenie zásady štátnej imunity: Ide o medzinárodné právo (potvrdené aj judikatúrou Medzinárodného súdneho dvora), ktoré vo všeobecnosti zakazuje jednému štátu zabaviť majetok iného suverénneho štátu.

Ohrozená môže byť aj jednota EÚ. Rozhodnutie o konfiškácii by bolo prijaté nekonsenzuálnym spôsobom (kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti), čo by vytvorilo nebezpečný precedens. Kritici varujú, že toto “obídenie” pravidiel by mohlo viesť k oslabeniu a potenciálnemu rozpadu Únie, keďže by vyslalo signál, že názory menších štátov sú ignorované .

Toto rozhodnutie zrejme privedie aj k vnútorným žalobám. Očakáva sa, že niektoré členské krajiny by takýto krok okamžite napadli na súdoch EÚ.

Mexiko a Európska únia znížia clá v snahe posilniť obchod mimo USA

Tento krok bezpochyby privedie k úniku kapitálu a poškodenie eura. Depozit ruských aktív bol vždy považovaný za znak finančnej bezpečnosti EÚ. Ak by EÚ pristúpila k ich zabaveniu, medzinárodní investori by stratili dôveru v ochranu súkromného vlastníctva v Európe. To by viedlo k masívnemu úniku kapitálu z EÚ a zásadne by to poškodilo dôveru v euro ako stabilnú rezervnú menu.

Ruské protiopatrenia privedú k strate reputácie EÚ. Rusko by takýto krok označilo za „krádež” . Očakáva sa, že Rusko zhabe aktíva európskych spoločností, ktoré zostali v Rusku (tzv. “zrkadlové opatrenia”). EÚ síce chráni firmy pred žalobami Ruska, no nezaviazala sa im nahradiť škody, ak by Rusko v odvete znárodnilo ich majetok na svojom území. Toto je pre mnohé európske spoločnosti obrovské riziko. Ekonóm Jacques Sapir to prirovnal k „smrteľnej rane pre reputáciu a dôveryhodnosť EÚ”.

V súčasnosti EÚ našla „medzistupeň” – neobmedzenú imobilizáciu aktív (namiesto konfiškácie) s využitím článku 122 Zmluvy o fungovaní EÚ (TFEU – Treaty on the Functioning of the European Union), ktorý umožňuje rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Tým sa obišlo možné veto niektorých členských štátov. Peniaze Centrálnej banky Ruska tak zostávajú zmrazené na neurčito, kým Rusko nezaplatí reparácie. Tieto prostriedky slúžia ako kolaterál pre pôžičku Ukrajine, ale nie sú (zatiaľ) legálne prevedené na Ukrajinu.

Stručne povedané, zatiaľ čo zmrazenie aktív je vnímané ako sankcia, konfiškácia by bola podľa expertov vnímaná ako akt, ktorý podkopáva právny štát a mení EÚ na rizikovú jurisdikciu . Preto sa EÚ zatiaľ drží skôr modelu (síce tiež nelegálneho) využitia výnosov z aktív a ich neobmedzeného blokovania, než priameho zabavenia.