Keď „žena s penisom“ dosiahne vyšší status, než sloboda tlače…

Zmätok v legislatíve či v hlave?

Bezprecendentná situácia sa udiala v Nemecku, ktoré „exceluje” pokiaľ ide o legislatívnu ústretovosť voči transľuďom. V roku 2024 tam vstúpil do platnosti zákon o sebaurčení (Selbstbestimmungsgesätz), ktorý uľahčil administratívnu zmenu pohlavia, keď od štrnástich rokov môžete podávať žiadosť bez súhlasu zákonného zástupcu. Tento extrémne ústretový prístup voči podivnému trendu však priniesol bizarný súdny spor.

Majiteľka dámskeho fitnescentra Doris Langeová bola za údajnú diskrimináciu žalovaná biologickým mužom, ale súčasne transženou menom Laura Holstein (pôvodne Nicolas), že ju nepustila do svojho štúdia. Argument znel, že je výlučne pre ženy, aj sprchy sú tam len dámske. Ťahá sa to už dva roky, si predstavte. Ako keby súdy nemali jasno v papieroch, alebo niekde inde.

Iný verdikt v tomto súvise však stihli odklepnúť minulý mesiac: portál NIUS, ktorý o kauze informoval, má zaplatiť Laure Holstein odškodné 6000 eur. Písali o dotyčnej osobe ako „pánovi v dámskom oblečení” (misgendering, teda označenie v nesúlade s rodom) a uviedli jej meno s fotografiou, čím mali porušiť právo na ochranu osobnosti.

Ak toto všetko dokopy nie je proti zdravému rozumu, tak soudruzi v Nemeckej spolkovej vážne niekde urobili chybu. Ale pokračujeme, lebo škandál má širší dopad…

Schytali to aj feministky

Za obžalovanú sa postavila skupina nemeckých feministiek, Frauenheldinnen. Obrátili sa písomne na tamojšiu komisárku pre antidiskrimináciu, obhajujúc kroky Langeovej.

A teraz sa držte: predsedníčka organizácie Eva Engelkeová „drzo” označila „Lauru” za muža, používajúc zároveň zámeno On. Bum, žaloba číslo dva! Ako „potenciálne ofenzívne a diskriminačné” bolo označené aj vyhlásenie, že majiteľka fitnescentra len chcela ochrániť svoju klientelu pred potenciálnym sliedičom.

Pritom biologická realita nepustí. Takisto je dôležité, že feministky sa postavili na tú správnu stranu (a že ju dokážu rozoznať, na rozdiel od niektorých iných prípadov, keď pochodujú na PRIDE spolu s rôznymi LBGTi „vetvami”). „Byť ženou” predsa nie je len akési osobné rozhodnutie – osobné rozhodnutia sa môžu meniť spolu s počasím.

Feministky tu hovoria o „validácii mužských fantázií”, umožnenej podporou zo strany antidiskriminačného úradu (je pozoruhodné, že na jeho čele stojí žena, istá Ferda Atamanová, a predsa je na strane „ženy s penisom”, ako vraj môžete slušne označiť transženu – je to síce nezmyselné, ale legálne).

Žena je len jedna

Engelkovú súd nakoniec uznal za nevinnú, ale sama potvrdzuje, že si prešla „byrokratickým šialenstvom”, nehovoriac o hodinách strateného času a peňazí. Napriek tomu sľubuje, že feministky budú za práva žien bojovať aj naďalej. Medzičasom, kým nepadne rozsudok v pôvodnej veci, ostáva v platnosti, že Langeová smie naďalej prevádzkovať štúdio len pre ženy.

Feministky tiež vysvetľujú, prečo odmietajú používať pojem transžena: evokuje totiž možnosť, že by mohla existovať ďalšia kategória žien. A to rozhodne odmietajú, a mal by to odmietnuť každý so štipkou zdravého rozumu. Po ďalšie, keď Brusel kritizuje stav médií u nás, nemal by sa pozrieť na to, ako ich priškrtili nemecké zákony na „ochranu” práv transľudí?

Mimochodom, práve prebieha Mesiac hrdosti (Pride month), na oslavu „rozmanitosti” ľudskej sexuality. Tešíte sa?