Nemlčať je zlato. Ale prečo si štátny úrad kupuje reklamu práve na Pohode?

Úrad na ochranu oznamovateľov má chrániť ľudí, ktorí upozornia na korupciu alebo inú protispoločenskú činnosť. Má vysvetľovať zákon a pomáhať tomu, aby sa ľudia nebáli hovoriť o nekalostiach. To nie je sporné.

Sporné je, ak si štátny úrad za peniaze daňovníkov kupuje priestor, stan a reklamu práve na Pohode. Nie je to neutrálna verejná plocha. Je to festival s jasným hodnotovým odtlačkom.

Nie je to iba stánok

Podľa zmluvy medzi Úradom na ochranu oznamovateľov a Pohoda Festival, s. r. o. má úrad na Pohode dostať propagačný priestor so stanom značky ÚOO. Súčasťou balíka je aj možnosť realizovať vopred odsúhlasené marketingové aktivity. Festival má zároveň zabezpečiť mediálnu kampaň: logo úradu má byť na webe festivalu medzi partnermi, aktivity úradu majú byť promovované na webe a Facebooku festivalu a úrad má byť viditeľný aj vo festivalovej aplikácii. V cene 7 380 eur s DPH je aj osem voľných vstupov pre personál.

ÚOO si teda nekupuje len fyzický priestor. Kupuje si aj festivalovú propagáciu.

Keby išlo o školu, veľtrh práce, obecné podujatie alebo právnu poradňu, otázka by bola jednoduchšia. Úrad by vysvetľoval svoju agendu v priestore bez výrazného politicko-kultúrneho filtra. Pohoda je však iný prípad.

Festival, kde sa kultúra mieša s politikou

Pohoda je súkromný festival a má právo robiť si program podľa vlastných predstáv. Môže si vyberať hostí, témy aj hodnoty. Problém vzniká až vtedy, keď si štátny úrad kupuje viditeľnosť práve v tomto priestore.

Pohoda nie je len séria koncertov a divadelných predstavení. Dlhodobo pracuje s jazykom slobody, demokracie, diverzity, občianskej angažovanosti a otvorenej spoločnosti. V jej priestore majú miesto diskusie, neziskové organizácie, občianske kampane a hodnotové témy. To nie je škandál. Je to profil festivalu.

Politický presah Pohody vidno aj na tom, ako ľahko sa pri nej stretáva kultúra, občiansky sektor, verejná debata a politika. Príkladom je program stánku Univerzity Komenského na Pohode 2024, v ktorom vystúpil aj politológ Daniel Klimovský k významu komunálnej politiky a k reforme verejnej správy.

Klimovský je dnes kandidátom na starostu Petržalky podporovaným Teamom Bratislava, PS, SaS a Demokratmi v jesenných komunálnych voľbách. Univerzita Komenského nám potvrdila, že jej stánok sa pripravuje aj na tohtoročnú Pohodu, no program ešte zverejnený nebol. Zároveň uviedla, že Klimovského ako kandidáta s verejne deklarovanou podporou politických strán do diskusií organizovaných rektorátom pozývať nebude, pretože by tým podľa univerzity vzniklo riziko porušenia zákona.

Ak sama univerzita rozlišuje medzi odbornou debatou a politickou viditeľnosťou kandidáta, potom nemožno Pohodu opisovať ako neutrálny verejný priestor bez politického presahu. ÚOO teda nejde iba medzi náhodných návštevníkov hudobného podujatia. Vstupuje do prostredia s čitateľným hodnotovým a politicko-kultúrnym odtlačkom.

Preto zmluva ÚOO s Pohodou nestojí vo vzduchu. Pohoda patrí do širšieho liberálno-progresívneho kultúrneho priestoru. V podobnom prostredí sme už pri projekte Trenčín hlavné mesto kultúry 2026 analyzovali verejné toky a väzby na okruh blízky PS. A ÚOO svojimi opakovanými výbermi ukazuje, že práve v tomto priestore hľadá publikum a viditeľnosť.

Otvorenosť s vlastným filtrom

Najlepšie to vidno na neziskovkách. Pohoda pre rok 2026 ponúkla priestor neziskovým organizáciám, nadáciám a občianskym združeniam. V NGO aréne sa má odprezentovať vyše dvadsať organizácií, od ekologických cez charitatívne a občianskoprávne až po subjekty venujúce sa problematike drog.

Lenže výber nie je hodnotovo neutrálny. Podmienky hovoria, že sa zohľadňuje aj súlad zamerania organizácie s hodnotami festivalu. Produkcia festivalu si zároveň vyhradzuje možnosť odmietnuť niektoré navrhované aktivity a všetky prezentačné aktivity podliehajú jej schváleniu.

Výber organizácií v sprievodnom programe spred dvoch rokov ukazuje, aký typ občianskeho sveta sa na Pohode v minulosti objavoval. V NGO pasáži figurujú okrem charitatívnych a environmentálnych subjektov aj Možnosť voľby, Liga za ľudské práva, Amnesty International Slovensko, Človek v ohrození, Saplinq, digiQ, NaZemi, Humánny pokrok či Nadácia Zastavme korupciu. To nie sú náhodné názvy. Sú to známe značky liberálno-progresívneho občianskeho priestoru.

Pohoda má na takýto výber právo. Organizátor si chráni vlastnú značku, publikum a hodnotový svet. Práve preto však nemožno tvrdiť, že ide o hodnotovo neutrálnu plochu.

Prípad biskupa Jozefa Haľka túto hranicu ukázal veľmi jasne. Na Pohode 2019 ponúkal duchovný rozhovor a možnosť spovede. Časť aktivistického prostredia sa voči jeho prítomnosti postavila, na jeho spovednicu sa dostala dúhová vlajka a organizátor sa následne ospravedlňoval za to, že mu priestor umožnil.

Nejde o to, či niekto s Haľkom súhlasí alebo nie. Podstatné je, že konzervatívny kresťanský hlas na Pohode nenarazil na neutrálnu pluralitu, ale na tlak prostredia. Festivalová otvorenosť má svoje mantinely. A práve do takéhoto priestoru vstupuje štátny úrad ako platiaci partner.

ÚOO tam nie je prvýkrát

Ešte dôležitejšie je, že ÚOO neplatí Pohodu prvýkrát. V roku 2023 išlo podľa CRZ o 4 327 eur a v roku 2024 o 4 776 eur.

Okrem toho sme už písali, že ÚOO si pri podujatiach k Svetovému dňu oznamovateľov platil známe tváre liberálnej žurnalistiky, Rasťa Ilieva a Moniku Tódovú. V oboch prípadoch išlo o honorár 500 eur za moderovanie.

Raz sú to liberálni moderátori. Inokedy Pohoda. Spoločný menovateľ je rovnaký: štátny úrad si vyberá tváre a priestory z jedného hodnotového okruhu. Preto sa otázka prestáva týkať samotnej Pohody. Pohoda si môže pozývať, koho chce. Otázka znie, prečo si práve toto prostredie opakovane vyberá štátny úrad.

Problém nie je Pohoda. Problém je úrad

Pohoda nie je povinná byť konzervatívna, neutrálna ani vyvážená. Je to súkromný festival s vlastným profilom. Môže dávať priestor neziskovkám, ktoré jej hodnotovo sedia. Môže robiť diskusie o demokracii, otvorenej spoločnosti alebo aktivizme. Je to jej rozhodnutie.

Úrad na ochranu oznamovateľov však nie je súkromný festival. Je to štátny úrad financovaný z verejných peňazí. Má chrániť oznamovateľov a verejný záujem. Nemá si budovať značku v jednom kultúrno-politickom tábore.

Ak chce ÚOO robiť osvetu, nech ju robí. Ale potom nech ukáže, podľa akých kritérií si vyberá miesta, publikum a partnerov. Prečo Pohoda? Prečo nie školy, univerzity, úrady práce, regionálne podujatia, obce, profesijné komory alebo akcie, kde sa stretávajú ľudia z rôznych politických a hodnotových prostredí?

Najväčší problém tejto zmluvy nie je suma 7 380 eur. V štátnom rozpočte to nie je veľa. Verejné peniaze sa však neposudzujú iba podľa výšky sumy. Posudzujú sa aj podľa princípu.

ÚOO má chrániť oznamovateľov. Nemá dávať občanom dôvod myslieť si, že aj ochrana oznamovateľov je len ďalšia značka v liberálno-progresívnom festivalovom balíku.

Nemlčať môže byť zlato. Ale pri verejných peniazoch platí ešte jedno pravidlo: štátny úrad má vedieť vysvetliť nielen to, čo kúpil, ale aj prečo si to kúpil práve tam.