Nárast cien energií bol jednou z hlavných tém štvrtkovej časti dvojdňového summitu EÚ v Bruseli.

Konečná verzia záverov z tejto oblasti vyzýva Európsku komisiu (EK), aby preskúmala, ako fungujú trhy s plynom a elektrinou v eurobloku a preskúmala tiež špekulatívne aktivity týkajúce sa systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS). Pomocnú ruku má v tomto smere podať Európsky úrad pre cenné papiere a trhy (ESMA).

Eurokomisia by mala preskúmať, či si konkrétne obchodné správanie nevyžaduje ďalšie regulačné opatrenia.

Členské štáty a EK musia urýchlene čo najlepšie využiť súbor nástrojov na poskytnutie krátkodobej pomoci pre najzraniteľnejších spotrebiteľov a na podporu európskych spoločností, pričom treba zohľadniť rôznorodosť a špecifickosť situácie každého členského štátu.

Rovnako by eurokomisia a členské štáty mali rýchlo zvážiť zavedenie strednodobých a dlhodobých opatrení, ktoré zaistia energie za cenu, ktorá je dostupná pre domácnosti a podniky, zvýšia odolnosť energetického systému EÚ a vnútorného trhu s energiou. Tieto kroky by mali zaistiť bezpečnosť dodávok energie a podporiť prechod ku klimatickej neutralite s prihliadnutím na špecifiká a potreby členských krajín.

Spoločne dohodnutý text obsahuje aj výzvu pre Európsku investičnú banku (EIB) na preskúmanie spôsobov, ako môže urýchliť investície v rámci prechodu na ekologické hospodárstvo.

Lídri sa dohodli, že touto otázkou sa budú ďalej zaoberať ministri energetiky EÚ na budúci týždeň v utorok (26. 10.) počas mimoriadneho stretnutia v Luxemburgu. Premiéri a prezidenti sa k otázkam cien energií opätovne vrátia na decembrovom summite.

Týždenník Politico, ktorý prostredníctvom nemenovaných diplomatov sledoval debaty lídrov, upozornil na odlišnosť názorov ako túto krízu riešiť. Poľsko malo záujem prehodnotiť klimatický balík Fit for 55, ktorého zámerom je dramaticky znížiť emisie CO2, ale Nemecko, Holandsko a Írsko poľské snahy “torpédovali“. Kým Poľsko nebolo spokojné so systémom ETS, Španielsko sa ocitlo na čele skupiny štátov, ktoré žiadajú zásadnú revíziu trhu s elektrinou v EÚ.

Slovinský premiér Janez Janša v tejto súvislosti obhajoval jadrovú energiu, keď upozornil, že výstavba ďalších jadrových reaktorov zníži závislosť EÚ od zahraničných dodávateľov energií. Tento návrh mal podporu Grécka a Írska a za jadro ako druh energie v boji klimatickým zmenám sa po príchode na summit vyslovil aj slovenský premiér Eduard Heger.

Kritiku na systém predaja emisných povoleniek na úvod debát odmietla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, keď uviedla, že systém ETS neprispieva k zvyšovaniu cien energií. Šéfka eurokomisie sa sústredila hlavne na úlohu plynu pri stanovovaní cien elektriny v Únii. Upozornila na závislosť Únie od dovozov plynu z Ruska, Nórska, Kataru a Alžírska a zraniteľnosť krajín eurobloku, pretože úroveň skladovania plynu je na úrovni 78 percent a nie na želaných 90 percent. Podľa jej slov je nevyhnutný spoločný prístup pre zaistenie strategických zásob plynu, ako aj dobrovoľné spoločné zaobstarávanie tejto suroviny ako jedno z opatrení na boj proti skákajúcim cenám energií.

Diskusie o migrácii sa dotkli aj citlivej otázky výstavby plotov

Skupina desiatich členských krajín EÚ predložila text, ktorý chcú pridať k záverom zasadnutia Európskej rady o migrácii. Uviedol to v piatok týždenník Politico s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje.
Témou migrácie sa šéfovia vlád a štátov zaoberali v piatok v druhý deň summitu EÚ v Bruseli a predmetom ich diskusií bola aj výstavba plotov na vonkajších hraniciach Únie. Na summite sa vytvorila skupina desiatich krajín – Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko –, ktoré opätovne žiadajú, aby EÚ poskytla peniaze na výstavbu hraničných plotov.

Európska komisia však tvrdí, že aj napriek tomu, že chápe problémy členských krajín vystavených najväčšiemu migračnému tlaku, nebude financovať výstavbu plotov na hraniciach z rozpočtu EÚ.

Uvedená skupina desiatich krajín chce rozšíriť závery summitu o odsek poukazujúci na pokusy tretích krajín “inštrumentalizovať migráciu“. Je to odkaz na Bielorusko, ktoré využíva migrantov pri svojej konfrontácii s EÚ. Navrhovaný text žiada, aby Európska komisia čo najrýchlejšie prispôsobila právny rámec EÚ a navrhla konkrétne opatrenia podporené aj primeranou finančnou podporou s cieľom zaistiť okamžitú a primeranú reakciu na pokusy o riadenú migráciu.

Podľa diplomatov ide de facto o žiadosť, aby sa prostriedky EÚ použili na výstavbu plotov. O túto možnosť v októbri eurokomisiu písomne požiadalo desať uvedených krajín, ku ktorým sa pripojili aj Cyprus a Rakúsko.
Otázku výstavby hraničných plotov na summite zmienil aj rakúsky kancelár Alexander Schallenberg, keď vyzval ostatné krajiny EÚ, aby podporili Litvu. Tá podľa jeho slov čelí “cynickej politike” bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, ktorý vysiela migrantov na hranice Únie. Schallenberg pripustil možnosť “postaviť plot” na litovských hraniciach. Uznal, že ide o citlivú záležitosť, avšak podľa jeho slov by tento plot mala pomôcť zaplatiť EÚ a nie iba výlučne litovskí daňoví poplatníci.

Slovensko, rovnako podľa vyjadrenia nemenovaných diplomatov, v tejto otázke vyjadruje solidaritu s Litovu, Lotyšskom a Poľskom, čeliacim riadenej migrácii z Bieloruska, akékoľvek ploty na hraniciach však vníma iba ako dočasné riešenie a prikláňa sa za prísnejšiu kontrolu vonkajších hraníc EÚ modernými elektronickými systémami.

Belgický premiér Alexander De Croo v rámci debát o migrácii povedal, že každý člen EÚ musí zohrávať svoju úlohu, a spresnil, že treba hovoriť o “obojsmernej solidarite“. Pre južné krajiny je podľa neho posolstvo jasné: ak posilnia svoje hranice, zvyšok EÚ ich podporí dodatočnými finančnými prostriedkami na lepšiu ochranu hraníc. Zároveň však dodal, že solidaritu je potrebné preukázať aj iným spôsobom, čiže podeliť sa o záťaž v podobe migrácie a žiadateľov o azyl, aby nemusel len malý počet krajín vynakladať všetko úsilie na prijímanie ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi.

Pre Holandsko je to zároveň príležitosť poukázať na nevyhnutnosť vyrovnať sa s takzvanými sekundárnymi pohybmi migrantov, ktoré hoci získajú pobyt a ochranu v jednej členskej krajine, snažia sa dostať do ekonomicky vyspelejších členských krajín eurobloku.