Konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa v prieskumoch verejnej mienky dostáva na rekordné maximá, čo spôsobilo, že nemecký politický a mediálny establišment sa snaží nielen vysvetliť tento nárast, ale aj predložiť nové argumenty na zákaz tejto strany.

Najnovšie sa na ňu vrhol Nemecký inštitút pre ľudské práva (DIMR), ktorý stranu označil za “nebezpečnú” pre demokraciu. Inštitút vo svojej najnovšej správe tvrdí, že sú tu všetky podmienky na zákaz AfD, pričom inštitút uvádza, že strana podniká “aktívne a plánované kroky na realizáciu svojich rasistických a pravicovo-extrémistických cieľov”.

Kritici už poukázali na to, že DIMR je v skutočnosti financovaný nemeckou vládou, ktorá vedie konkurenčné strany, ktoré majú významný motív odstrániť AfD z politickej scény. AfD dosiahla nový rekordný podiel 19 percent a prieskumy verejnej mienky ukazujú, že takmer 30 percent Nemcov by uvažovalo o tom, že by túto stranu volilo.

Ďalším faktorom, ktorý dodáva olej do ohňa kritikom tvrdiacim, že štúdia je neobjektívna: Autor štúdie Hendrik Cremer je členom Nadácie Heinricha Bölla zo strany Zelených. Strana zelených sa dlhodobo zasadzuje za zákaz celej strany AfD v záujme “ochrany demokracie”.

Čo sa v správe uvádza?

Správa tvrdí, že AfD pracuje na “posúvaní hraníc toho, čo sa môže hovoriť, a tým aj diskurzu takým spôsobom, aby došlo k privyknutiu na jej rasistické, národno-etnické postoje – aj vo verejnej a politickej sfére”. Celkovo sa v analýze uvádza, že strana sa snaží odstrániť záruky zakotvené v článku 1 ústavného zákona. V ňom sa uvádza: “Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Jej rešpektovanie a ochrana je povinnosťou každého štátneho orgánu.”

V analýze s názvom “Prečo by mohla byť AfD zakázaná, odporúčania pre štát a politiku” sa ďalej uvádza:

“Pre obranu nevyhnutných základov ľudských práv, a tým aj slobodného demokratického základného poriadku je elementárne dôležité, aby sa povedomie o nebezpečenstve, ktoré predstavuje AfD, zvýšilo v celej spoločnosti aj na strane štátu a aby štátni a politickí aktéri konali v súlade s tým.” Tomuto nebezpečenstvu možno účinne čeliť, tvrdí správa, “len ak sa ostatné strany na spolkovej, krajinskej a miestnej úrovni jednoznačne dištancujú od AfD”.

Ako by bolo možné AfD vykázať?

Noviny Welt píšu o tom, ako sa o zákaze diskutuje a ako by sa vlastne realizoval: “V súčasnosti je to jedna z najhorúcejšie diskutovaných tém v politickom Berlíne: vzostup Alternatívy pre Nemecko. Politici a pozorovatelia v súčasnosti diskutujú o príčinách úspechu pravicovej strany v prieskumoch verejnej mienky. Je preto pozoruhodný čas na analýzu, ktorú v stredu zverejnil Nemecký inštitút pre ľudské práva.”

Jedinou inštitúciou v Nemecku, ktorá by mohla AfD zakázať, je ústavný súd, ktorý v minulosti zakázal len dve strany, a to nástupnícku organizáciu NSDAP s názvom Socialistická ríšska strana (SRP) a Komunistickú stranu Nemecka (KPD). Podľa doterajšej judikatúry je zákaz strany “najostrejšou zbraňou demokratického ústavného štátu proti jeho organizovaným nepriateľom”.

Takýto zákaz by fungoval na základe argumentu, že strana “pracuje na odstránení slobodného demokratického základného poriadku prostredníctvom plánovanej činnosti a že je možná aj úspešná činnosť strany”. Podľa zákona, súdu by išlo o “preventívne opatrenie.” a zákazom “nejde o odvrátenie už vzniknutého nebezpečenstva, ale o zabránenie vzniku budúceho nebezpečenstva pre slobodný demokratický základný poriadok”.

Nie všetci súhlasia so zákazom

Domáci hovorca SPD v Bundestagu Sebastian Hartmann pre Welt povedal, že AfD je “protiústavná organizácia” so “stále rýchlejšou špirálou radikalizácie”. Podľa neho je správne, že AfD sleduje Úrad na ochranu ústavy (BfV) ako podozrivý prípad v oblasti pravicového extrémizmu.

“Naším prvoradým cieľom však zostáva dostať AfD do takej politickej pozície, aby už nebola volená do našich parlamentov,” povedal Hartmann.

Podpredsedníčka frakcie CDU Andrea Lindholzová uviedla: “V prípade, že by sa AfD dostala do parlamentu, tak by sa to mohlo stať: “Diskusia o zákaze AfD vedie zlým smerom. V konečnom dôsledku z toho profituje len samotná AfD, pretože sa môže opäť prezentovať ako obeť.” Je potrebná politická diskusia, pokračovala politička CSU. “Musíme ľuďom neustále objasňovať, že AfD vedie čisto deštruktívnu politiku.”

Podobne argumentovali aj poslanci z FDP a Ľavicovej strany. Vedúci parlamentnej skupiny FDP Konstantin Kuhle povedal, že presadzovanie zákazu by bolo “zlým signálom” vzhľadom na súčasné vysoké volebné čísla AfD. Podľa neho je na ostatných stranách, aby získali späť voličov AfD.

“Ale musí byť jasné: voličov AfD nemôžete získať späť za každú cenu. Pretože inak hrešíte proti demokratickému a sociálnemu stredu,” povedal.

Jan Korte, parlamentný manažér strany Ľavica, uviedol: ,,Je to veľmi dôležité: “Debata o zákaze strany odvádza pozornosť od skutočného problému, a to, že proti AfD treba bojovať politicky. Prieskumy verejnej mienky AfD vždy stúpajú, keď sa zvyšuje neistota.

“Namiesto zaobchádzania s obyvateľstvom “zhora” ako pri zákone o vykurovaní sa politici musia opäť postarať o nižšie a stredné vrstvy,” povedal Korte. “Najlepším okamžitým opatrením proti AfD by bol silný sociálny štát.”