Bratislava 28. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Vážny bude koordinovať veľké investičné projekty nad jednu miliardu
Vláda SR na svojom dnešnom rokovaní určila štatút podpredsedovi vlády pre investície, ktorým je od pondelka 26. novembra Ľubomír Vážny (Smer-SD). Do funkcie ho vymenoval prezident SR Ivan Gašparovič. Podpredseda vlády tak bude koordinovať veľké investičné projekty a spolupracovať pri využívaní finančných prostriedkov z EÚ v programovom období 2014 až 2020. Má na starosti všetky veľké investičné projekty nad jednu miliardu eur, ale aj menšie v prípade, že to odobrí vláda.
Má tiež hodnotiť reálnosť a potrebu investičných projektov, predkladá vláde štúdie uskutočniteľnosti s konkrétnymi návrhmi financovania a výstavby týchto projektov a vypracuje Stratégiu hospodárskeho rozvoja Slovenska. Vo vzťahu k ministerstvám pôsobí podpredseda vlády ako koordinačný, odborný a konzultačný orgán. Ministerstvá sú mu zároveň povinné poskytovať potrebnú súčinnosť.
Vláda svoje návrhy pre učiteľov stále tají
Premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) ani po dnešnom rokovaní vlády SR neprezradili návrhy, o ktorých rokujú so školskými odborármi. Podľa Fica vláda privítala správu o tom, že štrajk sa dnes o 18.00 h preruší a deti sa vrátia do škôl.
“Pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Máme záujem sa dohodnúť,” zdôraznil premiér. Odborári sa podľa neho k rozpracovanému memorandu majú vyjadriť do budúcej stredy (5.12.). Tento čas si vyžiadali, aby dokument mohli prebrať v orgánoch zväzu. “Je správne, aby sme neotvárali Pandorinu skrinku, aby sa najprv veci dohodli a vyrokovali, a potom bude informovaná verejnosť aj novinári,” povedal Čaplovič. Dodal, že medzi vládou a odbormi existuje dohoda, aby sa o návrhoch neinformovalo. Odborári však podľa neho memorandum budú preberať so svojimi členmi.
Termín ďalšieho rokovania medzi vládou a odbormi zatiaľ nie je známy, premiér hovorí, že je pripravený rokovať vo dne v noci. Mimoriadna rada odborového zväzu má o ďalších krokoch v súvislosti so štrajkom rozhodnúť vo štvrtok (29.11.). Čaplovič dnes tiež povedal, že mnohé veci boli “rozrokované, ale nedorokované”. O požiadavkách školských zamestnancov pritom podľa neho treba hovoriť za rokovacím stolom, nie na ulici.
Fico po utorkovom (27.11.) nočnom stretnutí povedal, že ešte treba veľa rokovať. “Návrh, o ktorom dlhodobo hovoríme, považujeme za návrh, ktorý by mohol byť základnom dohody…Ak prídu ďalšie negatívne informácie, pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele, ani táto ponuka už možno nebude na stole,” zdôraznil. Dnes doplnil, že na rokovaní s odborármi hovorili o širších súvislostiach. “O tom, aké sú možnosti do budúcnosti z pohľadu štátneho rozpočtu, o rezervách vo vnútri školstva, o postavení súkromného školstva,” vymenoval. Premiér dnes kritizoval opozíciu za to, že sa podľa neho pokúsila zneužiť štrajk. “Sú to ľudia, ktorí pre školstvo v rokoch 2010-2012 neurobili absolútne nič a bez problémov sa postavia pred kamery,” zdôvodnil.
Vláda odsúhlasila predaj emisií. Vraj priamo, bez “províznych” firiem
Vláda dnes odsúhlasila predaj voľných emisných povoleniek oxidu uhličitého. Návrh ministerstva životného prostredia počíta s dvoma variantmi, a to predať voľných 27 miliónov ton emisných povoleniek AAU Španielsku, alebo im predať 22 miliónov a zvyšok Rakúsku.
Rokovania má viesť šéf envirorezortu. Pre ktorý variant sa rozhodne, zatiaľ nie je jasné, rovnako nie je známa cena za jednu tonu. Minister Peter Žiga pred nedávnom hovoril o tom, že tá sa v súčasnosti pohybuje výrazne pod jedno euro za tonu, čo potvrdil aj dnes.
“Momentálne rokujeme s dvoma vládami, budeme sa snažiť vyrokovať najlepšie podmienky pre SR,” skonštatoval Žiga po rokovaní kabinetu s tým, že veľmi ďaleko sú rokovania so španielskou vládou. Španieli podľa jeho slov potrebujú nakúpiť emisné kvóty, otázkou teraz je, či od Slovenska.
Šéf envirorezortu by chcel predaj zrealizovať do konca tohto roku, a to vzhľadom na to, že nie je jasné, akým spôsobom by malo obchodovanie ďalej prebiehať a povolenky by tak mohli aj prepadnúť. Rovnako ako premiér Robert Fico v tejto súvislosti deklaroval, že celý proces predaja bude transparentný.
Slovensko naposledy emisie predávalo v roku 2008, keď ich získala spoločnosť Interblue Group, ktorá mala sídliť v garáži. Pätnásť miliónov ton emisií dostala za cenu 5,05 eura za tonu. Nárok mala mať aj na ďalšie voľné emisie. Spoločnosť mala zároveň doplatiť jedno euro za tonu na tzv. zelené projekty, čo sa nestalo. Emisné kvóty vtedy skončili v japonských firmách. Kúpené emisie sa predávali ďalej približne za osem eur.
Maďarič: Spisovný jazyk žiakov je “out”, bujnie preberanie novotvarov z angličiny
Súčasná úroveň spisovného jazyka je medzi žiakmi na školách či v slovenských médiách neuspokojivá. Vyplýva to zo Správy o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky, ktorú vzala na vedomie vláda na svojom dnešnom rokovaní. Materiál kabinetu predložil minister kultúry Marek Maďarič.
Podľa správy si treba uvedomiť, že vzťah k jazyku sa vytvára nielen v školskom prostredí, ale vplýva naň aj mediálna sféra a sféra verejného života. “Preto sa súčasní žiaci a študenti stávajú tolerantnejšími k používaniu niektorých nespisovných výrazov a k preberaniu výrazov najmä z anglického jazyka,” uvádza sa v materiáli. Využívanie internetu vedie deti k úspornému vyjadrovaniu sa, k nepoužívaniu interpunkčných a diakritických znamienok či k slabej štylizácii. Tento stav tak treba prehodnotiť a navrhnúť takú koncepciu vyučovania slovenského jazyka, ktorá by odzrkadľovala potreby súčasnej doby.
Neuspokojivé je podľa správy aj používanie spisovnej slovenčiny v médiách. “Moderátori a redaktori si budujú svoj originálny imidž, a to neraz aj na úkor spisovnej slovenčiny,” konštatuje dokument. Napríklad používajú nesprávne, skomolené alebo vymyslené slová. Kultúra jazyka tak často ustupuje pod tlakom rýchleho šírenia informácií. Správa preto okrem iného navrhuje zaviesť alebo obnoviť funkciu jazykových redaktorov v tlačených a elektronických médiách.
Materiál ministerstva kultúry tiež konštatuje aj to, že by bolo potrebné zabezpečiť lepšiu kontrolu jazykovej úrovne návodov či iných písomných informácií pri výrobkoch určených pre spotrebiteľov. V dozorných orgánoch, ktoré kontrolujú výrobky by tak mal byť aj slovenčinár, ktorý by na toto dozeral.