Štrajk v Katalánsku: Neprístupná Sagrada Família, Barcelona zrušila tréningy

Barcelona 3. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Felipe Dana)

Cieľom generálneho štrajku je poukázať na právo Kataláncov na sebaurčenie a odsúdiť brutalitu španielskej polície voči voličom

Dva dni po referende o nezávislosti sa dnes v Katalánsku koná generálny štrajk. Jeho cieľom je poukázať na právo Kataláncov na sebaurčenie a odsúdiť brutalitu španielskej polície voči voličom, ktorí sa zúčastnili na plebiscite označenom vládou v Madride za protizákonný.

Do štrajku sa zapojí aj prístav v Barcelone, štátne univerzity i zamestnanci sektoru dopravy. Zavretá pre návštevníkov bude katedrála Sagrada Família, Múzeum súčasného umenia i barcelonská opera. K protestnému hnutiu sa pridal aj futbalový klub FC Barcelona, kde dnes odvolali tréningy profesionálov i dorastu.

Na generálny štrajk spočiatku vyzvali menšie odborové združenia. Po tom, ako bolo v násilnostiach počas nedeľného referenda zranených vyše 800 ľudí, sa k štrajku pridali aj väčšie odborové združenia. Ako dôvod uviedli snahu preukázať jednotný odmietavý postoj voči policajným agresiám. Organizátori vyjadrili presvedčenie, že generálny štrajk bude mať pokojný priebeh.

K štrajku odborárov sa pridali aj politické združenia a strany, ktoré broja za nezávislosť Katalánska.

Katalánsky premiér Carles Puigdemont očakáva, že do dnešného generálneho štrajku sa zapojí veľa ľudí.

Televízia Euronews v poznamenala, že Puigdemont sa aj týmto svojím vyhlásením snaží demonštrovať, že jeho tvrdý postoj voči Madridu vo veci vyhlásenia nezávislosti Katalánska má podporu katalánskej spoločnosti.

Španielska vláda, ktorá odmieta v súvislosti s vývojom vzťahov s Katalánskom kritiku, tvrdí, že katalánske vedenie zmanipulovalo masy.

Španielsky premiér Mariano Rajoy sa v pondelok stretol s vedením opozičných socialistov (PSOE) a zástupcami strany Občania (Ciudadanos) – obe strany odmietajú nezávislosť Katalánska – a diskutoval s nimi o možných riešeniach krízy s Barcelonou.

Hnutie za nezávislosť Katalánska posilnilo svoje pozície v roku 2010. Išlo o dôsledok ekonomickej krízy, ale aj rozhodnutia ústavného súdu, ktorý zrušil platnosť časti štatútu priznávajúceho Katalánsku širšie právomoci.

Od roku 2012 čoraz viac Kataláncov žiada od Madridu, aby umožnil referendum o sebaurčení Katalánska, aj keď samotní jeho obyvatelia sú – pokiaľ ide o nezávislosť – rozdelení na dva takmer rovnaké tábory. Rajoyova vláda tieto žiadosti odmieta, pričom zdôrazňuje, že španielska ústava s takouto možnosťou neráta.